editoriál

Posolstvo

Počas posledného štvrťroka dosiahol počet ľudí na Zemi sedem miliárd. Nepredstaviteľné číslo. Množstvo, pri ktorom mrazí. Z pohľadu striktne matematického či biologického sa pritom jednotlivec stráca. Ak však použijeme rozum a reflexiu, ktoré nás odlišujú od ostatných živočíchov, odkrývajú sa obrysy zmyslu ľudskej existencie.

Vládne túžba mať

Môj syn má občas problém uveriť mi, že v jeho veku som mal len zopár hračiek a dva „angličáky“. Napriek trom plným škatuliam detského bohatstva si stále myslí, že ešte toho potrebuje viac. Prirodzene, ako dieťa vystavené pestrosti chce siahnuť po všetkom.

Uzlík, či oko siete?

Začiatok leta mnohých nenadchol. Po teplejšom týždni nastúpilo ochladenie a dažde. Častou frázou júlových rozhovorov sa stala poznámka, že „už ani leto nie je také, aké bývalo“. Ono akoby počulo naše ponosy a koncom augusta nám zavarilo. Opäť sa nám to nepáčilo. Dnes, keď už leto prešlo do jesene, vieme, že nie je správne zvaľovať nespokojnosť na počasie.

Viac ako peniaze

Pri skeptickom pohľade sa zdá, že jedinou hodnotou sú dnes peniaze.
Kvôli nim sa dokážu ľudia nielen rozhádať, nenávidieť, štrajkovať, ale i zabíjať a viesť vojny. Každá uznávaná hodnota v spoločnosti platí za určitých podmienok v rámci dodržiavaných pravidiel. Pri peniazoch je priestorom, v ktorom sa zhodnocujú, trh. Podľa expertov platí pravidlo voľnosti trhu.

Nič v ničom

Do života nás voviedli rodičia. Naučili nás reč, odovzdali podstatné skúsenosti. Patrilo k nim rozlíšenie dobra a zla, čo sa smie a čo nie. Tradícia a kultúra národa v navrstvení prežitého vytvárali rámce porozumenia svetu. V rôznych stupňoch interpretácie a pochopenia udržiavali zmysel. Pilierom boli hodnoty presahujúce existenciu jednotlivca.

Nejde len o šport

Začiatok mája poznamenal hokej. Pozoruhodná bola schopnosť ľudí zjednotiť sa za národný tím. Napriek prevládajúcej skepse a šíreniu negatívnych správ sa Slováci nadchli pre svoje mužstvo. Do posledných zápasov doňho vkladali medailovú nádej.

Manažérstvo izolovaných procesov

V spoločenských i v kultúrnych kruhoch dlhodobejšie pociťujeme absenciu prirodzených autorít. Po problémoch s atómovou elektrárňou v Japonsku sa v komentároch objavili úvahy o chýbajúcich autoritách v krajine, ktoré by vedeli reagovať na situáciu. V krízových momentoch, v obdobiach, keď je potrebné rozhodovať, vnímame, že osobnosti s dosahom na spoločnosť i konanie absentujú.

V rukách osudu, či osud v rukách?

Protesty v Tunisku, Egypte a Líbyi dominovali niekoľko týždňov v hlavných udalostiach dňa aj u nás. Sprevádzali ich obavy i nádeje. Hľadali sa nielen príčiny a súvislosti, ale odzneli i paralely s udalosťami v roku 1989. V oboch prípadoch zohrali primeranú úlohu médiá. Informovali a mobilizovali ľudí. V prípade Blízkeho východu sa výraznejšie vyzdvihovali sociálne siete a internet.

Čo nie je na internete

Na gramofónové platne si stredná aj staršia generácia spomína už len nostalgicky. Tí mladší pomaly nevedia, o čom je reč. V zabudnutí zostávajú aj kotúče a magnetofónové kazety. Rýchly nástup nových technológií posúva tie staré do zabudnutia. 

Priateľstvu i odvahe

Prelom roka s plánmi do budúcnosti neodvratne prekrýva čas. Jeho relatívnosť potvrdzuje život sám. S pribúdajúcimi rokmi sa nám interval ohraničujúci platnosť kalendára čoraz viac kráti. Zrýchlenie časových predelov nepostihuje len jednotlivcov. Kým bol život predkov zviazaný s pôdou a prírodou, kolobeh času určovalo striedanie dňa a noci v kombinácii so zmenou ročných období.

Dar

Koniec roka sa nesie v znamení Vianoc. Symbolicky sa nádej nového začiatku, nového človeka prekrýva s končiacim sa rokom. Ten sa stáva minulosťou. Každý z nás vstúpil do tohto zdanlivého kolobehu, v ktorom je vďaka životu jedných možný život iných. Vždy aj súčasť minulosti, ktorá darovala prítomnosť, s nádejou na zajtrajšok. Obeta a láska vytvárajúce priestor pre druhého.

Lúč svetla v tme

Vyše dvoch mesiacov muselo čakať pod zemou na záchranu tridsaťtri zavalených baníkov v Chile. V osemstometrovej hĺbke ich pri živote udržiaval vzduch prúdiaci úzkymi štrbinami a nádej im dodávalo komunikačné prepojenie s vonkajším svetom cez jeden z otvorov. Minimálny priestor na pohyb, mizivé podmienky na život, stiesnenosť, odlúčenie od najbližších. To a mnoho ďalších obmedzení negatívne vplývali na ich psychiku.

Samota čísiel

Zaujali ma dve správy koncom leta. Z Japonska a z Grécka. V oboch krajinách zistili, že stovky evidovaných starších ľudí poberajúcich dôchodok už vlastne nežijú či neexistujú. Nič nové pod slnkom. Už klasik literatúry písal o mŕtvych dušiach. Iná paralela je na zamyslenie.

Cesta do krajiny duše

Začiatok prázdnin som v detstve trávil na dedine. Čas na hry bol pre miestne deti vyhradený až podvečer. Počas dňa pomáhali okolo domu a v záhrade. Nás, deti z mesta, vtiahli do iného rytmu. Žatva, zber úrody či obriadenie domácej hydiny patrili k pravidelným rituálom ich prázdninového obdobia.

Stačí ísť vpred?

Dva mesiace zamoruje more v Mexickom zálive tečúca ropa. Spočiatku dvanásť až devätnásť tisíc barelov čierňavy ničilo denne morský a podmorský svet. No nielen ten. Najväčšia havária znehodnotí ľuďom na desiatky rokov ich kvalitu života. A miliónom živočíchov i organizmov zahubila existenciu úplne. Civilizácia, s jedinou túžbou po zisku za každú cenu, ignorujúc iných i život sám, prináša čoraz viditeľnejšie ovocie. Jablká zániku.

Zodpovednosť za zajtrajšok

S prichádzajúcim letom uvažujú hlavne mladí ľudia o dovolenke. Pozornosť pútajú zahraničné, zvlášť prímorské krajiny. Grécko v tomto roku zaujalo verejnosť aj kvôli iným dôvodom. Odkrylo vážnejšie, dlhšie zahmlievané trhliny našej civilizácie.

Spoznáme ich po ovocí...

V máji vrcholí jarné prebúdzanie prírody.  Lúče slnka prehrievajú vzduch a spolu s kvapkami dažďa vlievajú život do sivých konárov a pooraných polí. Šeď ustupuje zeleni, ktorá postupne prevládne i na rozkvitnutých lúkach. Počuť šumenie listov i intenzívnejší spev vtákov.

Svetlo v tme

S pribúdajúcimi rokmi nadobúdame dojem, že niečo o tomto svete vieme. Opierajúc sa o skúsenosti a vedomosti získané vekom hľadáme podvedome zázemie nerušeného pokoja. Všeobecne podliehame viere, že možno prežiť život v istote, bez väčších problémov a ťažkostí. Táto vízia podporovaná ponukou stále kvalitnejšieho tovaru sa v nás zakorenila. Chceme mať stabilitu a vo veciach jasno. Volíme tých, čo nás o tom slovami presviedčajú. Siahame po modeloch, formách a zákonoch. No bez porozumenia a súzvuku s prežívaným sú prázdne a neúčinné.

Vymením život za iný. Zn.: Aj s návodom

Tesne pred začatím zimných olympijských hier sa priateľovi pokazil televízor. Keď zistil, čo ho stojí oprava, neváhal a kúpil si nový. Dnes čoraz častejšie po určitej dobe vymieňame použité oblečenie i veci bežnej spotreby za nové. Prestali sme rozumieť aj podstate fungovania vecí. Stačí nám návod na použitie a poznanie trendov vo vývoji.

Minieme, alebo naplníme svoj čas?

Pri stretnutí na začiatku januára jeden z priateľov poznamenal: „Nemám žiadne očakávania. Nič podstatné sa nezmenilo počas dvadsiatich rokov, prečo by sa malo práve v tomto roku?“ Slová rezignácie, ktorá nás miestami napĺňa, nezohľadňujú iný, podstatnejší rozmer. Ak od nového dňa, roka, novej darovanej možnosti žiť už nič neočakávame, potom iba automaticky prežívame, alebo k životu pristupujeme o jeho vlastníci.

Syndikovať obsah