slideshow 1 slideshow 2 slideshow 3 slideshow 4 slideshow 5 slideshow 6

Nepodľahnúť rýchlosti

Tvár pripomínala plátno, na ktorom maliar nezanechal ani jedno voľné miesto. Križujúce vrstevnice vrások ohraničovali pramienky sivých vlasov, ktoré splývali s neholenou riedkou bradou. Končila sa na hnedom svetri, ktorý prekrýval krk. Šibalský svit očí neodolateľne vťahoval môj pohľad do dvoch svetlých jazierok duše a znemožňoval mi podrobnejšie preskúmať stopy bytia v jeho tvári. Spojenie hlbokého pohľadu s tichým pokojným hlasom, znejúcim priestorom, ma prinútilo zanechať obavy z veku i vonkajšieho zdania a mlčky si prisadnúť k brehu tečúcej rieky poznania.

Aby nebol život inde

Krátko po začiatku nového roka plynul rozhovor s priateľmi najčastejšie v rovine dvoch prístupov k svetu. Prvý charakterizovala poznámka: „Opäť naspäť do každodenného kolotoča“. Postoj bez očakávania, s jemnou prímesou skepsy a strachu, aby nebolo ešte horšie. Videnie bez horizontu nových možností. Druhý, radikálnejší pohľad udržiaval debatu v temperamentnom duchu. Burcoval k zmene všetkého, počnúc politikou, systémom až po celú spoločnosť. S jasným videním toho, kto je zlý, ako aj toho, čo je pre všetkých najlepšie.

Rezignácia kontra revolúcia.

Genius Vianoc

Chladné kvapky dažďa stekali po oknách podkrovia západného krídla radnice. Chlad však zostal vonku, za múrmi výstavného priestoru, v ktorom dominovali tóny hudby v podaní mladých žiakov a odtiene výnimočných okamihov zachytené na fotografiách. Výstava Genius loci ponúkla kontrast farieb, svetla a tmy, detailu i celku, chladu a tepla, mladosti a skúsenosti, energie v pohybe i v pokoji. Vyvolala harmóniu duše a otvorila možnosť poodchýliť jej zákutia.

Trochu inak

Prevládajúca predstava o šťastí sa spája zväčša s mladosťou, úspechom, uznaním, peniazmi a zdravím. Zmysel existencie je však vzhľadom na naše prebývanie v čase zrejme inde. Inak by život mimo obdobia mladosti nemal dôvod na svoje pokračovanie. Kultúry, ktoré prežili, udržiavali úctu k deťom, aj k starším. Dôstojný priestor pre všetky generácie bol zdrojom ich budúcnosti.

Veľmi jasne som si to uvedomil, keď som v otcovej pozostalosti našiel nasledujúci list:

V sieti s Pokémonom

Posledné mesiace stretávam na rôznych miestach Trnavy hľadajúcich, väčšinou mladých ľudí. S mobilom v ruke sa snažia spojiť virtuálneho Pokémona s konkrétnym priestorom. Hra rozpohybovala počítačových hráčov, ktorí vstali zo stoličiek spred monitora a vyšli do ulíc nielen nášho mesta. V prvom momente je úsmevné, miestami až nebezpečné, sledovať kráčajúcich ľudí zahľadených do malých obrazoviek svojich mobilov či tabletov. Na druhej strane sa napriek dokonalej technickej výbave stále potvrdzuje vnútorná túžba človeka spojiť priestor i čas s tým, čo ho presahuje.