slideshow 1 slideshow 2 slideshow 3 slideshow 4 slideshow 5 slideshow 6

Vpustiť svetlo

Nórsky spisovateľ Jon Fosse začína svoju prózu Lodenica vetou: „Už nevychádzam von, zmocnil sa ma akýsi nepokoj, a tak nevychádzam von.“ Vnútorný nepokoj, ktorý je prítomný v celom jeho diele, sa snaží preklenúť písaním. Pripomína mi to situáciu dneška. Čítajúc niektoré správy, komentáre a statusy mám dojem, že podobne ako nórsky spisovateľ sa viacerí z nás snažia riešiť vlastný nepokoj písaním. Ani my často nevychádzame von zo svojho sveta poznania. Ukryli sme sa v ňom v strachu pred neistotou a nutnosťou meniť a rozširovať obzor života. Nechceme ho už vnímať ako kontinuitu, ale ako presvedčenie o vlastnej pravde.

Májová energia

Vôňa rozkvitnutých kvetov, sviežosť zelených lúk, vtáčí štebot a lúče slnka prinášajúce definitívny dotyk leta – aj takto možno vnímať máj. Nazývame ho aj mesiacom lásky. Symbolizuje totiž energiu života prinášajúcu radosť, krásu a symbiózu s presahujúcim celkom. Je schopná meniť svet, prekonávať prekážky a v trpezlivosti čakať na správnu chvíľu. No predovšetkým sa dokáže deliť, obetovať a nečakať, že s tým začne až ten druhý. Tam, kde je prítomná, obohacuje, udržuje i dáva životu zmysel.

Spoločenská klíma

Prelom februára a marca bol mrazivý.Arktickými teplotamii atmosférou v spoločnosti. Otriasla ňou násilná smrť archeologičky Martiny Kušnírovej a novinára Jána Kuciaka. Obidvaja plánovali spoločnú cestu životom, no neospravedlniteľná vražda im nedopriala urobiť nielen krok do manželstva, ale už vôbec žiadny. Skutočnosť nenechala ľudí chladných, zaplnili zhromaždeniami viaceré miesta nielen na Slovensku. Od tichej spomienky až po vyjadrovanie politických požiadaviek.

Oči básnika

Životné jubileum básnika a prekladateľa Viliama Turčányho bolo vhodnou príležitosťou nielen na návštevu autora, ale aj na krátky rozhovor o jeho tvorbe. S kolegom novinárom sme sa vybrali za majstrom slova do neďalekej obce. Po prekročení prahu izby a pohľade do prekvapených, no pokojných očí, sa spojila v mojej mysli táto chvíľa stretnutia s inou skúsenosťou spred roka. Vtedy, schádzajúc z končiaru Tatier, sme narazili na horský potok, ktorého prudký tok vytváral nad kameňmi, ktoré mu bránili v rýchlej ceste dolu, vodnú hmlu z jemných kvapiek. Pri dotyku so skalami sa kvapky trieštili do nespočítateľného množstva nepatrných častíc.

Obstáť v čase

Ikarov sen o prekonávaní diaľok pomocou lietania je dnes už realitou. Používanie lietadla pri väčších vzdialenostiach berieme ako samozrejmosť. No odpútanie sa od zeme vyžaduje isté predpoklady. Pri odlete alebo prílete potrebujeme rozbehové či pristávacie plochy, pričom treba rešpektovať zákonitosti pohybu i zemskej príťažlivosti. Podobne je to aj s naším myslením. Radi opúšťame realitu a vzlietame do výšok fantázie, túžob a očakávaní. Pre život človeka je to, samozrejme, dôležité a obohacujúce. Opustiť limitujúci priestor seba v prítomnosti a hľadať nové možnosti realizácie či vízie v budúcnosti.