slideshow 1 slideshow 2 slideshow 3 slideshow 4 slideshow 5 slideshow 6

V presahu celku

Dedinka, z ktorej sme začínali turistický výstup, bola učupená priamo pod horským masívom. Chodník naň sa mierne kľukatil od rázcestia, ktoré ležalo desať minút od rázovitej zástavby. Domčeky pripomínali z výšky protiľahlého vrchu malý dvor, kde sa drobné kuriatka chúlia k svojej matke. Neďaleko križovania turistických ciest sa rozprestierala veľká lúka posiata pestrofarebnými odtieňmi kvetov, ktorú pretínal ticho zurčiaci potok. Pohľad ponad kolorit porastu sa zarazil pri vyčnievajúcich torzách múrov. Pripomínali osídlenie. Večer, po návrate z vrcholu hory, nám miestni obyvatelia odkryli ich pôvod.

Prebytok a hlad

V obchode sa mi prihovoril priateľ. Posťažoval sa, že je už v treťom obchode a vymenoval, kde sa čo oplatí kúpiť. Je predavačom a prirodzene podľa výšky svojho platu hľadá to, čo si môže dovoliť. Nie je to vôbec ľahké. No pravda je aj to, že tak ako on, aj my ostatní sme mali v košíkoch viac než len to, čo je pre vyžitie nevyhnutné. Nesúc nákup domov som si spomenul na román Hlad od nórskeho spisovateľa Knuta Hamsuna. Hlavný hrdina románu je v určitom zmysle symbolom dnešného človeka. V nekontrolovateľnom množstve podnetov máme permanentný pocit hladu, pričom naše túžby sú neustále podnecované a prehlbované reklamou i tlakom spoločnosti.

Vpustiť svetlo

Nórsky spisovateľ Jon Fosse začína svoju prózu Lodenica vetou: „Už nevychádzam von, zmocnil sa ma akýsi nepokoj, a tak nevychádzam von.“ Vnútorný nepokoj, ktorý je prítomný v celom jeho diele, sa snaží preklenúť písaním. Pripomína mi to situáciu dneška. Čítajúc niektoré správy, komentáre a statusy mám dojem, že podobne ako nórsky spisovateľ sa viacerí z nás snažia riešiť vlastný nepokoj písaním. Ani my často nevychádzame von zo svojho sveta poznania. Ukryli sme sa v ňom v strachu pred neistotou a nutnosťou meniť a rozširovať obzor života. Nechceme ho už vnímať ako kontinuitu, ale ako presvedčenie o vlastnej pravde.

Májová energia

Vôňa rozkvitnutých kvetov, sviežosť zelených lúk, vtáčí štebot a lúče slnka prinášajúce definitívny dotyk leta – aj takto možno vnímať máj. Nazývame ho aj mesiacom lásky. Symbolizuje totiž energiu života prinášajúcu radosť, krásu a symbiózu s presahujúcim celkom. Je schopná meniť svet, prekonávať prekážky a v trpezlivosti čakať na správnu chvíľu. No predovšetkým sa dokáže deliť, obetovať a nečakať, že s tým začne až ten druhý. Tam, kde je prítomná, obohacuje, udržuje i dáva životu zmysel.

Spoločenská klíma

Prelom februára a marca bol mrazivý.Arktickými teplotamii atmosférou v spoločnosti. Otriasla ňou násilná smrť archeologičky Martiny Kušnírovej a novinára Jána Kuciaka. Obidvaja plánovali spoločnú cestu životom, no neospravedlniteľná vražda im nedopriala urobiť nielen krok do manželstva, ale už vôbec žiadny. Skutočnosť nenechala ľudí chladných, zaplnili zhromaždeniami viaceré miesta nielen na Slovensku. Od tichej spomienky až po vyjadrovanie politických požiadaviek.