editoriál

Aká je cena života?

Život je zmena. Mení sa poznanie sveta i vzťah k nemu. Premenou prechádzajú i veci bežnej potreby. Viaceré strácajú pôvodný zmysel. Tak, ako aj známe konštatovanie, že jedna lastovička leto nerobí. Pôvodná dĺžka i charakter medziobdobí – jari či jesene – sa zoslabuje, no miznú i samotné lastovičky. Máme na tom značný podiel.

Priestor srdca, skúsenosti a ľudskosti

Bezstarostný pohyb vpred zastavila realita. V hustnúcom lese sa javil každý strom rovnaký. Stál som na machu a lístí bez chodníka: stratený. Z úst mi v tiesni zaznel výkrik. Volal som na otca. Ako deväťročný som vedel, že pozná les i cestu von.

Jas vyvierajúci z úcty k ľuďom i prírode

Začiatkom apríla sme spolu so švagrom pripravovali pôdu na sadenie. V dedine vinúcej sa popri Hrone, na svokrinej záhrade, ktorá už sama všetko nestíha. Motyky rýchlo zanechali stopy na mestských rukách a kríže nezvyknuté na ohnutie k zemi začali svojou bolesťou určovať hranice našich možností. Aj preto padlo vhod, keď slnko prestalo ohrievať ovzdušie a šero pokrylo okopanú zem, pobrať sa na pivo. Spláchnuť prach i ťažobu dňa. V krčme bolo plno.

Pravda sa odkrýva porovnaním skutkov a slov

Po marcových voľbách viacerí politici, analytici i mediálni experti neskrývali prekvapenie. Výsledky volieb odkryli nielen súčasný stav spoločnosti, ale predovšetkým rozpor medzi realitou a mediálnym svetom. Medzi tým, čo sa hovorí a tým, ako žijeme, medzi svetom politiky a myslením voličov. Bolo by populárne a jednoduché zvaliť vinu na politikov. Niežeby boli bez viny.

Strata sluchu

S nákupom v ruke som prechádzal domov popri bazilike. Rýchly krok pozastavil hlas bezdomovca: „Pán Tomašovič, nedáte mi euro?“ Prekvapený, že ma pozná po mene, som vytiahol z tašky rožok a podal som mu ho so slovami: „Nedávam peniaze na ulici, ale zoberte si niečo pod zub, aby ste neboli hladný.“ Odmietol ho a dodal: „Ďakujem, nie som hladný, ale tá vaša kniha sa mi páči.“ Veta ma odrovnala, čítal knihu.

...a z víťazov budú porazení...?

Na začiatku bol sen. Sen o vyviaznutí z marazmu života, o rýchlosti, zázraku, novej ceste. Všetko bolo síce prítomné len v mysli ako v hmle. Nebolo vidieť cieľ, ale myšlienka sa stala prítomná, vedelo sa, že je. Začalo prevládať posadnutie, ktoré opantalo oči túžbou po víťazstve a úspechu.

Kde sa rodí dôvera, neha i život

V plynúcom čase sa uchováva to, čo nás zastavilo. Dotklo sa nás natoľko, že sme o čase stratili pojem. To, čo v množstve možností, podnetov a lákadiel zanechalo stopu v duši. Rozochvelo bytie.

Pestujme dôveru a úctu v záhrade osobných vzťahov

Vrece sa nečakane roztrhlo a zemiaky sa rozkotúľali po zemi. Nervózny predajca zaklial. Zohol sa pod stánok a do prepravky pozbieral vysypaný tovar. Svoj hnev tlmil rozprávaním, v ktorom kritizoval domáce pomery. Dozvedel som sa, že aj on patrí k ľuďom, ktorým známa automobilka predala auto so zámerne skreslenými technickými parametrami. Očakával, že si vymôže odškodné.

Plody nášho civilizačného príbehu

Prístup človeka k životu rozdelil svet na poznaný i nepoznaný, na východ a západ, prosperujúce krajiny a tretí svet. Rozdelenie sa týkalo optiky, ktorou ho vnímame a ideálov, ktorým veríme. Tí, s ktorými sme tvorili vlastný príbeh, nám boli bližší. Spoločne formulovali videnie sveta i cieľ žitia. Svet bol obzor, po ktorý sme mohli dovidieť i niesť zaň zodpovednosť. Rovnako aj za ľudí, s ktorými tvoríme príbeh myslenia.

Hľadajme cestu do krajiny Človeka

Začiatok leta patril v médiách migrácii ľudí a komplikovanej situácii v Grécku. V týchto diskusiách nešlo o turistov, ani o dovolenkovú destináciu. Utečenci smerujúci z iného kontinentu cez more do Európy, či nemožnosť prijať a realizovať podmienky pre splácanie dlhu neboli oddychové témy. Napriek tomu sa zo začiatku ponúkali a presadzovali povrchné riešenia.

Nedovoľme strachu, aby nám vzal tvár

Koncom mája ukončila automobilová havária život nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Johna F. Nasha. S jeho životom a dielom sme sa zoznámili na Slovensku skôr prostredníctvom filmu Čistá duša než na základe jeho vedeckej práce. Geniálny vedec v oblasti matematiky a teórie hier bojoval od mladosti s paranoickou schizofréniou, s „obrannou hrou“ duše so stavom civilizácie.

Dobro prežíva na ostrovčekoch dôvery

Zverejnenie nahrávky dvoch poslancov v niekoľkých vlnách rozvírilo mediálnu hladinu. Na celej situácii ma zaujal menej komentovaný aspekt tejto aféry. Ak platí, že politici sú zrkadlom spoločnosti, tak ich vystupovanie na verejnosti i spôsob ich konania odráža stav a myslenie značnej časti ich voličov. Politikov totiž do parlamentu delegujú ľudia z vlastných radov alebo na základe spoločného či podobného videnia sveta.

Spolucestujúci v rýchliku života

Napätie na nástupišti sa stupňovalo každou minútou čakania. Rýchlik do Bratislavy meškal vyše hodiny. Najbližší prichádzajúci zrýchlený vlak smerujúci do hlavného mesta zaplnili nervózni cestujúci do posledného miesta. Tlačili sme sa tak, že nebolo kam spadnúť. Tlak zozadu ma ešte posúval dopredu, keď sa za mojím chrbtom odohrala slovná hádka.

Netrpezlivosť srdca

Rok pred začatím druhej svetovej vojny dokončil Stefan Zweig román Netrpezlivosť srdca. Príbeh je psychologickou sondou do spoločnosti nachádzajúcej sa na pokraji vojnového šialenstva. Svet bez spoločných hodnôt, ľudia v existenčnej neistote, ekonomika v kríze a chýbajúce autority. Román zachytáva rozpad a koniec jedného sveta. Autorov ponor do spoločnosti v mnohom pripomína dnešnú situáciu.

Chýbajúca Agora

V prvých mesiacoch tohto roka dominovali v slovenských médiách dve témy. Teroristický útok v Paríži a referendum na Slovensku. Obidva problémy a spôsob ich riešenia ukázali pretrvávajúce tendencie čiernobieleho videnia sveta a našu nepripravenosť viesť kultivovanú diskusiu. Diskusiu, ktorá by nebola založená na presadzovaní jednostranného pohľadu, ale na počúvaní a hľadaní argumentov pre dorozumenie.

Ostrov dôvery

Každým novým dňom a rokom sa vrství a rozširuje náš osobný príbeh. Väčšinou sa začína a formuje v prostredí dôvery a vzájomnej pomoci. Na ostrove nezištnosti a lásky, ktorý sa vymedzuje voči okolitému svetu pragmatizmu a neistoty.

Radosť z očakávania

Román Marcela Prousta Hľadanie strateného času je obsiahlym literárnym dielom, ktoré zaujalo čitateľov predovšetkým svojím jedinečným zachytením zabudnutých rovín života. Pozoruhodný je moment odkrývania autentického žitia, ktoré sa v čoraz technickejšom a formalizovanom svete vytráca. Ide o stratené okamihy prepojenia prítomnosti s minulosťou. Momenty, keď človek nachádza zmysel v celku, ktorého je súčasťou.

Rýchlik do stanice Sloboda mešká

Rýchlik meškal už dvadsať minút. Do kupé na ďalšej zastávke pristúpili traja cestujúci. Rozhovor medzi nimi sa začal o meškaní vlaku, pokračoval nezamestnanosťou a postupne prechádzal do všeobecných konštatovaní. Smerovali k záveru, že doba pred rokom 1989 bola z pohľadu istôt jednotlivca lepšia než tá dnešná.

Samota v hľadaní ústretových slov

Posun civilizácie k racionálnemu, vedeckému a technickému porozumeniu sveta nepriniesol väčšiu vnútornú pohodu a symbiózu ako v minulosti. Prenasledujú nás spory ústiace do osobných frustrácií, kríz, vojenských konfliktov, teroristických či ekologických nebezpečenstiev. Žijeme rýchlo, v napätí a nevyrovnanosti. Pramení z toho nespokojnosť, strata identity, úteky do jednoduchých či extrémnych riešení.

Spojenie bez operátora

Začiatkom leta sa pravidelne stretávame u priateľa v jeho záhrade. Príjemné prostredie a viacero zaujímavých ľudí predlžujú naše rozhovory do zotmenia. Po úvodných slovách prechádza reč zväčša k jednej téme. Tá tohtoročná sa venovala mapovaniu toho, čo dnes ľudí ešte v spoločnosti spája. Mladí ľudia sa častejšie spoliehajú na internetové a mobilné siete.

Syndikovať obsah