slideshow 1 slideshow 2 slideshow 3 slideshow 4 slideshow 5 slideshow 6

Byť stromom

Leto si zväčša spájame s oddychom a dovolenkami. Vyvolávajú v nás pozitívne emócie i očakávania. Dlhodobé sucho a horúčavy však začnú po istom čase aj vyčerpávať. Telo i myseľ sa im prirodzene bránia – spomalením. Porozumel som tomu počas jednej dovolenky v Grécku. Na dedine vzdialenej od rušného letoviska pri pozorovaní práce miestnych obyvateľov v záhrade pod horou. Úplne iný rytmus života. Bez zbytočných pohybov. Všetko nepodstatné malo čas. Najdôležitejšie bolo uchovať život samotný. V tieni, pred páľavou slnka. Siesta, čas oddychu. Lenivý polospánok v tieni olivovníkov.

Slnko v nás

Ľudia oddychujú rôzne. Jedni radi športujú, iní odchádzajú do hôr či cestujú a objavujú nové krajiny. Ďalší si vychutnávajú bezstarostné plynutie času pri vode, hre alebo spoločenskej zábave. Niekto trávi voľný čas radšej aktívne, iní hľadajú relax v leňošení. Preťaženie z každodenných povinností sa snažíme intuitívne vyrovnávať odlišnou činnosťou. Prostredie i zázemie môže výrazne ovplyvniť náš oddych, no ani najlepšia destinácia sama osebe nezmení mentálnu atmosféru v nás. Jej zmena či navrátenie do stavu rovnováhy predpokladajú nové nastavenie priorít a celkového pohľadu na svet.

Letná ponuka – pozastaviť sa

S odpoveďou „nemám čas“, prípadne „nestíham“ sa pravdepodobne stretol každý. Koľkokrát som si toto konštatovanie osvojil aj ja sám. Skúsenosť bezradnosti či nedostatku času je intenzívnejšie prítomná v dobe čoraz väčších možností a výberu. Neprinášajú totiž uspokojenie z dosiahnutého cieľa, ale oveľa rýchlejšie zväčšujú počet ďalších nevyužitých ponúk. Práve tie nás znepokojujú a nedoprajú uspokojenie z toho, čo sme dosiahli. Sme nespokojní s tovarom, čo sme len pred niekoľkými dňami kúpili, pretože už je v prostredí trhu nový a lepší.

Stopy ľudskosti

Letnej páľave som sa snažil vyhnúť. K vode som sa vybral až podvečer, keď sa slnko svojím okrajom dotklo mora. Kráčal som v protismere s tými, ktorých lúče počas dňa sfarbili od nebezpečne červenej do lákavo tmavohnedej. Ľahol som si na jedno z vyležaných miest. Smejúce sa deti nevnímali čas. Zostávali ponorené do bezpečia nemerateľnosti. Pobehovali na pomedzí piesku a vĺn, ktoré unavene, no v pravidelnom kolísaní obmývali pobrežie. Dostali sa naň už bez peny i bez veľkých výšok a vysilené sa vracali späť.

Jar je v nás

Marcové lúče slnka zohriali vzduch, zatlačili mráz a spolu s kvapkami dažďa prebudili prírodu zo zimného spánku. Kolobeh ročných období nás zväčša už neprekvapí, no vždy prináša impulz do nášho každodenného konania i myslenia. Teplejšie dni a slnkom zaliata krajina sú pozvánkou nielen do prírody, ale vlievajú nám aj istú dávku optimizmu. Práve ten by sme potrebovali aj v sociálnej rovine. Už dlhšiu dobu v nej prevláda rezignácia, ukazovanie prstom na iných či celková tlaková níž.