slideshow 1 slideshow 2 slideshow 3 slideshow 4 slideshow 5 slideshow 6

Slnko v nás

Ľudia oddychujú rôzne. Jedni radi športujú, iní odchádzajú do hôr či cestujú a objavujú nové krajiny. Ďalší si vychutnávajú bezstarostné plynutie času pri vode, hre alebo spoločenskej zábave. Niekto trávi voľný čas radšej aktívne, iní hľadajú relax v leňošení. Preťaženie z každodenných povinností sa snažíme intuitívne vyrovnávať odlišnou činnosťou. Prostredie i zázemie môže výrazne ovplyvniť náš oddych, no ani najlepšia destinácia sama osebe nezmení mentálnu atmosféru v nás. Jej zmena či navrátenie do stavu rovnováhy predpokladajú nové nastavenie priorít a celkového pohľadu na svet.

Letná ponuka – pozastaviť sa

S odpoveďou „nemám čas“, prípadne „nestíham“ sa pravdepodobne stretol každý. Koľkokrát som si toto konštatovanie osvojil aj ja sám. Skúsenosť bezradnosti či nedostatku času je intenzívnejšie prítomná v dobe čoraz väčších možností a výberu. Neprinášajú totiž uspokojenie z dosiahnutého cieľa, ale oveľa rýchlejšie zväčšujú počet ďalších nevyužitých ponúk. Práve tie nás znepokojujú a nedoprajú uspokojenie z toho, čo sme dosiahli. Sme nespokojní s tovarom, čo sme len pred niekoľkými dňami kúpili, pretože už je v prostredí trhu nový a lepší.

Stopy ľudskosti

Letnej páľave som sa snažil vyhnúť. K vode som sa vybral až podvečer, keď sa slnko svojím okrajom dotklo mora. Kráčal som v protismere s tými, ktorých lúče počas dňa sfarbili od nebezpečne červenej do lákavo tmavohnedej. Ľahol som si na jedno z vyležaných miest. Smejúce sa deti nevnímali čas. Zostávali ponorené do bezpečia nemerateľnosti. Pobehovali na pomedzí piesku a vĺn, ktoré unavene, no v pravidelnom kolísaní obmývali pobrežie. Dostali sa naň už bez peny i bez veľkých výšok a vysilené sa vracali späť.

Jar je v nás

Marcové lúče slnka zohriali vzduch, zatlačili mráz a spolu s kvapkami dažďa prebudili prírodu zo zimného spánku. Kolobeh ročných období nás zväčša už neprekvapí, no vždy prináša impulz do nášho každodenného konania i myslenia. Teplejšie dni a slnkom zaliata krajina sú pozvánkou nielen do prírody, ale vlievajú nám aj istú dávku optimizmu. Práve ten by sme potrebovali aj v sociálnej rovine. Už dlhšiu dobu v nej prevláda rezignácia, ukazovanie prstom na iných či celková tlaková níž.

Nepodľahnúť rýchlosti

Tvár pripomínala plátno, na ktorom maliar nezanechal ani jedno voľné miesto. Križujúce vrstevnice vrások ohraničovali pramienky sivých vlasov, ktoré splývali s neholenou riedkou bradou. Končila sa na hnedom svetri, ktorý prekrýval krk. Šibalský svit očí neodolateľne vťahoval môj pohľad do dvoch svetlých jazierok duše a znemožňoval mi podrobnejšie preskúmať stopy bytia v jeho tvári. Spojenie hlbokého pohľadu s tichým pokojným hlasom, znejúcim priestorom, ma prinútilo zanechať obavy z veku i vonkajšieho zdania a mlčky si prisadnúť k brehu tečúcej rieky poznania.