slideshow 1 slideshow 2 slideshow 3 slideshow 4 slideshow 5 slideshow 6

Príbehy, ktoré pretrvajú

Nočný vietor rozfúkal všetko, čo nebolo pevne spojené so zemou. Lístie odvial ďaleko od stromov a igelitové vrecká ležali na poli mimo dohľadu supermarketu, z ktorého pochádzali. Pripomenulo mi to témy a myšlienky, ktoré často dominujú pri rozhovoroch a diskusiách. Podnety nám privial mediálny prúd rýchlo sa valiacich informácií a v nekončiacom množstve zostávajú v nás len tie, ktoré zaujali alebo zapadli do preferencií. Nemáme čas zisťovať zdroje a kontexty, ktoré ich doviali až k nám. Skladáme videné a počuté do vlastných príbehov podľa schopnosti zaradiť podnety do prežitého.

Miesto vhodné pre život

Na nedostatok slnka a horúcich dní počas leta sa v posledných rokoch nedá sťažovať. Skôr naopak. Extrémne teploty a nedostatok zrážok unavovali nielen ľudí, ktorí majú radi leto, ale aj zvieratá a miestnu flóru. Naplnenie a udržanie princípu – vytvárať miesto vhodné pre život –, ktorým sa Trnava stáročia riadila, sa stáva opäť výzvou pre našu generáciu. Ilúzie budovania krajších zajtrajškov či sny o presadzovaní individuálnych predstáv na úkor udržateľného celku sa ukazujú ako slepé uličky. Nielen preto, že urýchľujú zhoršovanie životných podmienok, ale dlhodobo prehlbujú rozpor medzi realitou a našimi cieľmi.

V presahu celku

Dedinka, z ktorej sme začínali turistický výstup, bola učupená priamo pod horským masívom. Chodník naň sa mierne kľukatil od rázcestia, ktoré ležalo desať minút od rázovitej zástavby. Domčeky pripomínali z výšky protiľahlého vrchu malý dvor, kde sa drobné kuriatka chúlia k svojej matke. Neďaleko križovania turistických ciest sa rozprestierala veľká lúka posiata pestrofarebnými odtieňmi kvetov, ktorú pretínal ticho zurčiaci potok. Pohľad ponad kolorit porastu sa zarazil pri vyčnievajúcich torzách múrov. Pripomínali osídlenie. Večer, po návrate z vrcholu hory, nám miestni obyvatelia odkryli ich pôvod.

Prebytok a hlad

V obchode sa mi prihovoril priateľ. Posťažoval sa, že je už v treťom obchode a vymenoval, kde sa čo oplatí kúpiť. Je predavačom a prirodzene podľa výšky svojho platu hľadá to, čo si môže dovoliť. Nie je to vôbec ľahké. No pravda je aj to, že tak ako on, aj my ostatní sme mali v košíkoch viac než len to, čo je pre vyžitie nevyhnutné. Nesúc nákup domov som si spomenul na román Hlad od nórskeho spisovateľa Knuta Hamsuna. Hlavný hrdina románu je v určitom zmysle symbolom dnešného človeka. V nekontrolovateľnom množstve podnetov máme permanentný pocit hladu, pričom naše túžby sú neustále podnecované a prehlbované reklamou i tlakom spoločnosti.

Vpustiť svetlo

Nórsky spisovateľ Jon Fosse začína svoju prózu Lodenica vetou: „Už nevychádzam von, zmocnil sa ma akýsi nepokoj, a tak nevychádzam von.“ Vnútorný nepokoj, ktorý je prítomný v celom jeho diele, sa snaží preklenúť písaním. Pripomína mi to situáciu dneška. Čítajúc niektoré správy, komentáre a statusy mám dojem, že podobne ako nórsky spisovateľ sa viacerí z nás snažia riešiť vlastný nepokoj písaním. Ani my často nevychádzame von zo svojho sveta poznania. Ukryli sme sa v ňom v strachu pred neistotou a nutnosťou meniť a rozširovať obzor života. Nechceme ho už vnímať ako kontinuitu, ale ako presvedčenie o vlastnej pravde.