slideshow 1 slideshow 2 slideshow 3 slideshow 4 slideshow 5 slideshow 6

Všimnúť si hviezdu

Rok je ako niť, na ktorú nám striedanie svetla a tmy prináša možnosť navliekať korále rôznych odtieňov. Je ako doska plná zárezov z dní, ktoré nám boli darované na úrok a na dlh. Voči tým, ktorí prichádzajú s nami i po nás. V rýchlosti si mnohí nevšímame odlesk perál ani hĺbku zárezov vo vlastnej duši. Plávame v čoraz rýchlejšom toku podnetov bez reflexie vlastných krokov. Často sme ponorení do iných obrazov, ktoré nám sprostredkoval mediálny svet. Každodenne nás presviedča o tom, že problémy a podstata spočívajú kdesi inde: v politike, ekonomike, biznise či trhu. Pokúša sa nás doň vtiahnuť.

Obnovenie nádeje

Keď slnko zapadne za obzor a na sietnicu oka už nemá aký lúč dopadnúť, zlejú sa pred zrakom kontúry sveta: do tmy. Keď tma prenikne krajinou a zhasne sa v oknách duší, prepadne spoločenstvo beznádej a úzkosť sa dotkne každého z nás. V posledných rokoch sa viacerým zdá, akoby za obzor zašli naše nádeje, akoby dôveru prekryli chmáry rezignácie. Je ľahké im podľahnúť, tak ako pocitu ukrivdenia. Veď, kto z nás nepocítil v živote nedocenenie, chlad či urážku? Paradoxne v týchto novembrových dňoch, keď svetla a tepla ubúda, rozjasňuje zatemnenú myseľ nádej zo žiary cintorínov. Pri pohľade na plamienky sviečok sa inak smutné a pietne prostredie mení na miesto svetla.

Krok z bezradnosti

Počas leta som sa viackrát stretol s priateľmi, s ktorými sa cez rok vídavam len zriedka. Čas spoločne strávený v prírode a pri grilovaní nám umožnil viesť dlhšie rozhovory. Uvedomil som si pri nich, ako sme pri niektorých témach bezradní. Pred rokmi nás napríklad naše rozhovory o politike jasne rozdeľovali na sympatizantov tej či onej politickej strany. Dnes už, zdá sa, nikto neverí nielen im, ale takmer nikomu. Keď vnímam túto navôkol prítomnú spoločenskú skepsu, snažím sa hľadať isté porozumenie doby aj prostredníctvom literatúry.

Byť stromom

Leto si zväčša spájame s oddychom a dovolenkami. Vyvolávajú v nás pozitívne emócie i očakávania. Dlhodobé sucho a horúčavy však začnú po istom čase aj vyčerpávať. Telo i myseľ sa im prirodzene bránia – spomalením. Porozumel som tomu počas jednej dovolenky v Grécku. Na dedine vzdialenej od rušného letoviska pri pozorovaní práce miestnych obyvateľov v záhrade pod horou. Úplne iný rytmus života. Bez zbytočných pohybov. Všetko nepodstatné malo čas. Najdôležitejšie bolo uchovať život samotný. V tieni, pred páľavou slnka. Siesta, čas oddychu. Lenivý polospánok v tieni olivovníkov.

Slnko v nás

Ľudia oddychujú rôzne. Jedni radi športujú, iní odchádzajú do hôr či cestujú a objavujú nové krajiny. Ďalší si vychutnávajú bezstarostné plynutie času pri vode, hre alebo spoločenskej zábave. Niekto trávi voľný čas radšej aktívne, iní hľadajú relax v leňošení. Preťaženie z každodenných povinností sa snažíme intuitívne vyrovnávať odlišnou činnosťou. Prostredie i zázemie môže výrazne ovplyvniť náš oddych, no ani najlepšia destinácia sama osebe nezmení mentálnu atmosféru v nás. Jej zmena či navrátenie do stavu rovnováhy predpokladajú nové nastavenie priorít a celkového pohľadu na svet.