„Znove“ to spieva už desať rokov!

Len máloktorý Trnavčan by nepoznal spevácky zbor gymnázií mesta Trnavy Cantica nova, ktorý robí už takmer päťdesiat rokov skvelé meno nielen mestu, ale i celému Slovensku. Láska k zborovému spevu i samotnej familiárne prezývanej Cantice viedla v roku 2008 k založeniu nového telesa. Bývalí členovia zboru Cantica nova sa vtedy rozhodli spooločne vrátiť k tomu, čo tak milovali. Začali sa preto schádzať v zoskupení príznačne nazvanom Cantica /Z/nova, ktorý v tomto jubilejnom roku nášho mesta oslávi už 10. výročie svojho založenia.

Melantrichova biblia (Biblij Cžeská) z roku 1549

V historickej knižnici Západoslovenského múzea sa nachádza prvé vydanie českej, tzv. Melantrichovej biblie. Knihu vytlačili Bartoloměj Netolický a Jiří Melantrich z Aventina, podľa ktorého sa táto verzia biblie nazýva. Múzejný exemplár bol zreštaurovaný v roku 2006. Záujemcovia môžu túto bibliu spolu s ďalšími starými tlačami vidieť od 10. apríla v Múzeu knižnej kultúry na novej výstave Zachránené poklady – zreštaurované historické tlače z fondov Západoslovenského múzea v Trnave. Autorom výstavy je kurátor historickej knižnice Mgr. Milan Ševčík.

Rehoľné sestry v Trnave

Komunity rehoľných sestier znamenali v dejinách Trnavy významný podiel v pedagogickej, zdravotnej, sociálnej, rodinnej, ľudskej a náboženskej sfére. Väčšinou zostali anonymné. Ich činnosť ušla pozornosti historikov, žili a pracovali však pre niečo iné. Zmyslom ich života bola služba.
Vyše 550 rokov pôsobili v Trnave klarisky (v terajšom areáli Zsl. múzea). Ešte za života sv. Kláry prišli do Trnavy a roku 1239 ich pobyt schválil pápež Gregor IX., uhorský kráľ Belo IV. im daroval dedinu Boleráz, ale cisár Jozef II. ich roku 782 zrušil, pretože bol to kontemplatívny rád. Až v roku 1724 prišli do Trnavy uršulínky a neskôr aj ďalšie ženské rehoľné komunity.

Začalo sa to Thalmeinerom

Poznámky k histórii objektov zahrnutých do projektu Nádvoria.................................... Pôvodná kaviareň, ktorú Trnavčania poznali ako U Thalmeinera (podľa jej majiteľa), sa nachádzala na dnešnej Hlavnej ulici č. 13. Ale toto miesto bolo známe svojou kaviarňou dávno predtým, ako prišiel najstarší pán Thalmeiner do Trnavy. Pre lepšiu identifikáciu miesta v rôznych časových obdobiach je potrebné vedieť, že adresa domu bola v roku 1890 Nagyszombat 9, v roku 1920 Masarykova 12 a v roku 1934 Masarykova 38.[1]

Známi i neznámi autori historickej Trnavskej univerzity XXXI.

Ľudovít Mitterpacher – prírodovedec s dušou agronóma.................................. S prvými jarnými lúčmi sa odnepamäti spája ľudská snaha zabezpečiť pestovaním plodín obživu nielen sebe, ale aj domácim zvieratám, ktorých chov prinášal ľuďom viaceré benefity. Inak to nie je ani dnes, keď je už poľnohospodárstvo na vysokej úrovni, z veľkej časti zautomatizované a okrem slnečnej energie a prirodzených poveternostných podmienok využíva výsledky výskumu viacerých príbuzných odborov, ako sú biochémia, genetika, botanika a iné.