Šľachtiteľ kukurice Albín Piovarči bol medzinárodne uznávaný odborník

Monumentálna budova Výskumného ústavu kukurice na rohu Trstínskej a Ružindolskej ulice je dnes už minulosťou. Toto odborné pracovisko vzniklo pred päťdesiatimi piatimi rokmi a malo ambiciózne plány. Mnohé z nich sa podarilo aj realizovať, a v oblasti šľachtenia kukurice patrilo medzi známe aj z európskeho pohľadu. Nešťastná privatizácia začiatkom 90. rokov a de facto likvidácia, presun len zlomku práce ústavu na iné pracoviská a napokon aj nedávne zbúranie budovy. To je len veľmi letmý popis konca mnohých osudov, tém i životných príbehov. Hovoriť o Výskumnom ústave kukurice sa dá najmä pri spomienke na Albína Piovarčiho (2. jún 1932 Leopoldov – 30.

Hostinec U kominára na Chlebovom rínku v Trnave

Chlebový rínok v Trnave dostal svoj názov podľa trhu, na ktorom predávali výrobcovia z dedín v stánkoch chlieb, pečivo a pekárske výrobky. Mikuláš Schneider Trnavský vo svojej knihe Úsmevy a slzy napísal: „Naši mestskí pekári piekli síce tiež veľmi chutný chlieb, ale okolo toho dedinského sedliackeho chleba sa vám vytvorila taká báječná povesť, že mu mestskí pekári konkurovať nemohli.“ Ale ako to na Chlebovom rínku vyzeralo v 19. storočí, keď sa mu hovorilo Kényér tér? Na širšej ulici zrejme boli aj jednoduché remeselnícke prístrešky.

Ľudia a udalosti v histórii Trnavy – júl 2017

1. 7. 1567 – Cisár MAXIMILIÁN I. schválil založenie kňazského seminára v Trnave (450. výročie).

1. 7. 1992 – V Trnave znovuotvorili Trnavskú univerzitu (25. výročie)

5. 7. 1992 – V Bratislave umrel trnavský rodák KAROL VACULÍK, dlhoročný riaditeľ Slovenskej národnej galérie, historik výtvarného umenia a odborný publicista (25. výročie).

5. 7. 2012 – V Bratislave umrel trojnásobný majster Slovenska v boxe PAVOL BLESÁK, rodák z Trnavy a člen AC Jánošík Trnava (5. výročie).

Mestskí zamestnanci Trnavy v prvej polovici 16. storočia II.

Obrana mesta        V priebehu 13. a 14. storočia získalo trnavské mestské opevnenie celomurovanú podobu a stalo sa významným urbanistickým zariadením mesta počas celého stredoveku. V priebehu stredoveku komunikačný vstup do mesta zabezpečovali štyri mestské brány – Lovčická, Malženická, Dolná a Horná brána. V prvej polovici 16. storočia sa však využívali už iba dve – Horná a Dolná brána. V súvislosti s opevnením a bránami, vieme doložiť aj mestských zamestnancov, ktorí dohliadali na bezpečnosť pri prechode cez brány, ale zabezpečovali aj bezpečnostné služby v meste.

Symbolika trnavského mestského znaku

Symbolika trnavského mestského znaku svojou jedinečnosťou vždy pútala vo vedeckej obci veľkú pozornosť. Tomu zodpovedal aj priestor, ktorý bol tejto téme venovaný v odbornej spisbe. Pionierskymi prácami v sedemdesiatych rokoch boli štúdie P. Horvátha a J. Šimončiča, na ktoré nadviazali ďalší domáci aj zahraniční bádatelia.[1] Na nasledujúcich riadkoch sa v nadväznosti na tieto snahy pokúsime ponúknuť vysvetlenie symboliky trnavského mestského znaku a vyvodiť hypotetický záver ohľadom jeho autorstva.