Jarné prúdenia

Zima bola rozpačitá. Sneh v nižších polohách ledva pocukrovil zem a mráz iba zopárkrát prinútil vodu zmeniť skupenstvo na jej povrchu. V bežnej reči by sme povedali: zima, ktorá nezodpovedá normálu. Otepľovanie a s ním spojené dôsledky i pokles spodných vôd sú realitou. Presakuje i do mediálneho či politického diskurzu. U nás počas zimného obdobia však dominovali predvolebné prúdenia a iskrenia. Valili sa informácie, dezinformácie, odhalenia i ohovárania, až atmosféra miestami hustla ako pred búrkou. Prekračovala hranice racionality i toho, čomu hovoríme úcta k človeku a vecná diskusia. O tú akoby sme nestáli.

Na ceste

Sklamanie a hnev stúpali každou minútou. Nepríjemnú atmosféru prehlbovali hlasné prejavy podráždenosti. Informačná tabuľa o príchodoch vlakov každých desať minút udávala stále dlhšie meškanie. Netrpezlivosťou a nepokojom sa zaplnila celá čakáreň. Intenzívne prenikala pod kožu a postupne začala lomcovať aj mnou. Vstal som z lavičky, odložil som mobil a vyšiel na vzduch, aby som sa poprechádzal. Naplánovaná cesta a najmä možnosť stihnúť nadväzujúci spoj sa mi rozpadla. Všetko bolo zrazu inak. Do rozorvaného myslenia prenikol hlas. Niekto ma oslovil menom. Strhol som sa a obrátil sa za hlasom, ktorý zaznel už druhý raz. Človek, na prvý pohľad neznámy, bol napokon môj bývalý spolužiak.

Naplniť čas dobrom

Končiaci sa rok je zo spoločenského pohľadu pomerne pestrým obdobím, ktoré je preplnené rozličnými mediálnymi interpretáciami, kauzami, nahrávkami, zmenami i nádejami. Zaiste budú ešte dlhšie rezonovať jeho hodnotenia z pohľadu analytikov, novinárov či samotných politikov. V našom civilizačnom prostredí často zužujeme záverečnú rekapituláciu roka na otázku, čo nám dal.

Revolučné svetlo

November, obdobie jesene, chladu a ubúdajúceho svetla spájame so spomienkou na zosnulých. Pamäť, tradícia a úcta k predkom patria k základným princípom európskej kultúry. Vďaka mysleniu a rozprávaniu sa ľudia nestrácajú, ale zostávajú prítomní v toku bytia a v príbehoch, do ktorých sme vďaka životu rodičov vstúpili aj my. V ňom sa nás dotkli popri osobných láskach a sklamaniach i udalosti, ktoré ovplyvnili pomery v spoločnosti. Patrí k nim neodmysliteľne aj november 1989, keď sa množstvo ľudí, napriek rôznosti názorov či vierovyznania, zjednotilo na námestiach a prihlásilo k zmene spoločenského zriadenia.

Otvorený príbeh rozprávania

Po premiére divadelnej hry Matky autor literárnej predlohy Pavol Rankov pripomenul, že spracované divadelné dielo je svojbytným príbehom. Predstavenie inšpirované jeho knihou prinieslo ďalšie roviny interpretácie aj nové podnety. V osobnom rozhovore vyjadril radosť z týchto paralel, o ktorých on ako autor pôvodne ani nepremýšľal. Opäť sa potvrdilo, že umelecké dielo napriek zdanlivému ukončeniu žije naďalej svojím vlastným životom. V podobe čítania či rozprávania pokračuje, mení sa a vrství.