novinky z radnice

Traja Trnavčania a Dáma v rýchliku. Originálne spojenie poézie, hudby a interpretačného umenia na novom hudobnom nosiči preklenulo v Trnave generácie a oddelilo podstatné od pominuteľného.

Možno ste aj vy patrili k tým, ktorí zažili atmosféru spomienkového koncertu na básnika Miroslava Válka v prvých týždňoch roka 2011. Vtedy si slovenská kultúrna verejnosť, zvlášť tá trnavská, pripomenula 20. výročie úmrtia básnika. Toto stretnutie okrem obligátnych spomienok jeho súčasníkov a odborníkov na slovenskú literatúru bolo originálnym spôsobom obohatené o jeho básne zhudobnené Stanislavom Šurinom v podaní skupiny Stanislava Palúcha a prizvaných hudobníkov. Mnohých tieto piesne zaujali už na prvé počutie, no až dnes vychádzajú na hudobnom nosiči.
Nový hudobný nosič nazvaný podľa jednej z Válkových básní Dáma v rýchliku je na prvý pohľad CD nosičom trnavského herca, speváka a hudobníka Kamila Mikulčíka. Tvorcov k tomu, samozrejme, neviedli len marketingové dôvody – že meno Kamila Mikulčíka je známe medzi širokou verejnosťou napríklad z eurovíznej súťaže či z formácie Fragile. Je to aj Mikulčíkova príslušnosť k nášmu mestu, predchádzajúce projekty, na ktorých spolupracoval so Stanislavom Šurinom, ale najmä relatívna ucelenosť Válkovej básnickej výpovede, ktorú Mikulčík tlmočí poslucháčovi.
Hudobník, organista a aj skladateľ Stanislav Šurin v tomto prípade stojí napohľad v úzadí, no on celý projekt zrealizoval. Zhudobnenie básní, iniciatíva prípravy spomienkového programu a nahratie nosiča boli hlavne jeho myšlienkou. Tá by sa bez širokých skúseností organizátora hudobných projektov sotva dala doviesť do úspešného konca so všetkým, čo k tomu patrí. Od napísania skladieb, cez ich naštudovanie až po nahratie a vydanie nosiča hodnotnej úrovne s pútavým obalom so všetkými informáciami pre nezainteresovaného poslucháča.
Stanislav Šurin zhudobňoval Válkove básne o pár rokov skôr, napríklad, jeho verzia Smutnej rannej električky zaznela už v roku 2008. Tvorbu Miroslava Válka dovtedy skladateľ nepoznal. Všetko spôsobila náhoda. V kníhkupectve ho medzi zbierkami poézie zaujala práve Válkova Jesenná láska. Otvoril ju a začítal sa. Prvý moment bol natoľko silný, že si už večer doma pri klavíri spieval Válkove básne Okienko, Nite, Smutnú rannú električku a ďalšie. Ako píše Stanislav Šurin v predslove k spomínanému nosiču, každá z básní síce mala odlišnú atmosféru, ale na druhej strane aj spoločnú typickú válkovskú nostalgiu a smútok. Zároveň ho však tieto mimoriadne silné verše presvedčili o tom, že je to poézia génia, ktorý píše o tom, čo sám prežil. Tieto slová hudobníka Stanislava Šurina už dávnejšie potvrdili aj literárni vedci pri charakteristike Válkovej poézie, ktorá je jednoduchá, no napriek tomu hravá a myšlienkovo koncentrovaná.
A tak sa zrodil projekt, do ktorého vložil svoju autorskú invenciu aj hudobník Stanislav Palúch a ďalší hudobníci s rovnako kreatívnymi interpretačno-improvizačnými schopnosťami. Na nahrávke sa predstavujú hudobníci zo zoskupenia Pacora trio (okrem huslistu, klávesistu a gitaristu Stanislava Palúcha aj cimbalista Marcel Commendant a kontrabasista Róbert Ragan), zostavu dopĺňajú prizvaní hudobníci, bubeník Peter Solárik a Štefan Bugala, klavirista Klaudius Kováč a hráč na tárogató a saxofón Marek Pastírik.
„Skladby aranžoval Stanislav Palúch. Dielo sa tvorilo na mieste v štúdiu v starej Trnave na Kapitulskej ulici. Hudobníci improvizovali vynikajúcim spôsobom. Tak, ako to v štúdiu zaznelo, tak to bolo nahraté. Pripravil som harmonický podklad a melódiu, ale improvizácia a hudobnícky vklad sú ďalšie veci, ktoré pomohli k tomu, aby piesne boli prístupnejšie,“ hodnotí dnes nahrávku Stanislav Šurin, ktorý v týchto dňoch žije najmä študovaním organového koncertu Štefana Németha Šamorínskeho so Slovenskou filharmóniou.
Nový CD nosič Dáma v rýchliku obsahuje dvanásť zhudobnených básní Miroslava Válka, medzi inými aj piesne Po písmenku, Smutná ranná električka a Šachy, ktoré boli zhudobnené aj v minulosti a ich verzie sú pomerne dobre známe. „Najmä pri Smutnej rannej električke sa ma mnohí pýtajú, či som poznal zhudobnenú verziu od Mariána Vargu. Našťastie som ju nepoznal, pretože by som asi bol veľmi ovplyvňovaný práve pôvodnou skladbou zo známej Zelenej pošty Vargu a Hammela,“ hovorí Stanislav Šurin, ktorý chcel zhudobniť aj Jesennú lásku. Tú, ktorá je známa z úspešnej verzie Miroslava Žbirku z 80. rokov alebo z menej známeho naštudovania klaviristom Ladislavom Gerhardtom zo 70. rokov, keď ju spievala Jana Kocianová.
Nový očakávaný CD nosič je teda už na svete. Ideálnym predstavením verejnosti by bolo jeho uvedenie aj v koncertnej verzii.
Martin JURČO

 

Zatiaľ nehodnotené