novinky z radnice

Výsledkom osláv Trnavskej univerzity pri príležitosti 375. výročia jej založenia je niekoľko pozoruhodných knižných publikácií, ktoré osvetľujú históriu a význam najstaršej univerzity na Slovensku. Patrí k nim aj kniha od autoriek Alžbety Hološovej a Henriety Žažovej Dejiny observatória na Trnavskej univerzite 1756 – 1785.

Trnavská univerzita a jej pôsobenie patrí už k základným všeobecným vedomostiam Trnavčanov. Menej je však už tých, ktorí vedia, že vďaka trnavskému observatóriu boli s Trnavskou univerzitou úzko späté aj začiatky astronomického výskumu v Uhorsku. Predmetom astronomických a meteorologických pozorovaní, ktoré sa v observatóriu uskutočňovali, bolo okrem merania základných hodnôt aj zisťovanie polohy nebeských telies, dráh komét či výskyt polárnej žiary.
Skutočnosť, že o činnosti observatória v Trnave nevedia veľa ani samotní Trnavčania, zaiste súvisí aj s tým, že budova, v ktorej sa vykonávala odborná pozorovacia a meracia činnosť, dnes už neexistuje. Pritom v čase svojej existencie výrazne prevyšovala ostatné univerzitné objekty. Išlo o päťpodlažnú budovu založenú v zemi do hĺbky 3,2 m, ktorá bola podľa autoriek knihy „pristavaná k východnej strane sedmohradského krídla a siahala až po záhradný múr susediaci s Jerichovou ulicou“ (Hološová, Žažová 2012, 51). A jej výška 42,25 m potvrdzuje, že budova so štyrmi vežičkami na rohoch plochej strechy patrila k vtedajším dominantám mesta.
Je pozoruhodné, že napriek snahám získať konkrétne údaje o zbúraní tejto veže, napriek podrobnému skúmaniu dokumentov doma i v zahraničí, predovšetkým však v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti, sa presný dátum zániku observatória nenašiel. Dnes ešte možno vidieť stopy východného krídla, ktoré bolo strhnuté počas výstavby veže, vďaka zamurovaným otvorom dvier. Nachádzajú sa na východnej stene severného krídla univerzitnej budovy, ktorá stojí za Katedrálou sv. Jána Krstiteľa.
Bohato ilustrovaná publikácia s fotografiami a vedutami zachytávajúcimi vežu observatória, má nielen informačnú hodnotu, ale spĺňa aj reprezentačné parametre. Okrem úvodu, podrobne zverejnených prameňov, literatúry a zoznamu fotografií je kniha rozdelená na päť častí, v ktorých autorky sledujú dejiny observatória od jeho vzniku, cez jeho pôsobenie, až po zánik. V záverečnej časti prinášajú pozoruhodný inventárny súpis zariadenia pozorovacej budovy a učebných pomôcok.
Odborne fundovaná, ale i pútavo napísaná kniha určite poteší nielen odbornú verejnosť, ale aj všetkých, ktorí chcú porozumieť stopám minulosti na súčasnej tvári nášho mesta.
Knihu vydala Trnavská univerzita s finančnou podporou Mesta Trnavy.
Pavol TOMAŠOVIČ

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)