novinky z radnice

Poznanie koreňov kultúry je pre porozumenie kontextu života dôležité. Človek sa totiž rodí, myslí a žije v prostredí, ktoré formuje kultúra v najširšom slova zmysle. V pôvodnom rímskom význame primárne súvisela s kultiváciou a ochranou prírody. Umožňovala vytvoriť miesto vhodné na bývanie. Radikálne sa líšila od úsilia podrobiť si prírodu pre svoj prospech. K budovaniu domova patrili aj tvorba, skutky a predmety na to slúžiace. Svoju platnosť dosahovali až v spoločenstve s inými. Kultúra znamenala, že verejná sféra ponúka priestor, aby v ňom vynikli i tie veci, ktorých podstatou je presah, vzhľad a krása. Hodnotu nadobúdali v takom usporiadanom svete, ktorý pretrval ndividuálne životy. Kde je pretrvávanie zabezpečené, možno hovoriť o kultúre. Nesenej príbehmi, rozprávaním odkazujúcim k nadčasovým skutočnostiam. Čo je dnes tou hodnotou, ktorá udržuje svet napriek individuálnej konečnosti? V kultúre ide o celostný prístup k životu i svetu. Sme schopní takto myslieť? Do novoveku vytvárala kultúra aj vďaka filozofii a teológii nosné odkazy, z ktorých žila spoločnosť. Interpretovala svet v kontexte i s prekračovaním zmyslovo vnímateľného obzoru. Pomocou obrazov a symbolov poukazovala na vnútorné rozmery človeka za horizont ľudského videnia. Na zachytenie nepomenovateľného potrebovala symbolický jazyk. Vychádzal z porozumenia archetypov, mýtov a presahov života ako súčastí kultúry i ľudského vedomia. Kultúra s vierou v budúcnosť poskytovala možnosť nahliadnuť za každodennosť. Dnes, keď väčšinou žijeme iba z vlastných alebo krátkodobých mediálnych príbehov, reč teológie i filozofie vnímame z pozície zvyku, definícií a predmetnosti. Strácame ich pozadie. Prehlbuje sa neporozumenie medzi tradíciou a súčasným človekom, medzi azykom a zmyslom. Prejavuje sa to i v prežívaní sviatkov, ktoré oficiálne slávime, no chýba pôvodné predporozumenie. Platí to i o Veľkej noci. Už v predkresťanských obdobiach, v dobách mýtu, rôzne kultúry reagovali na neuchopiteľné rozmery života. V premenách prírody, jej schopnosti zo zdanlivého útlmu a smrti (zimné obdobia) nanovo obnoviť životný proces, hľadali oporné body existencie. Z tohto obdobia ostalo viacero symbolov, ktoré sa stali súčasťou nadväzujúcich kultúr. Svetlo dodnes ostalo symbolom života. Vajíčko vo viacerých kultúrach naznačuje plodnosť, život a vzkriesenie. Zajac má tiež pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. Veľká noc, Pascha, je najvýznamnejší kresťanský sviatok s posolstvom prekonania smrti zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. Slávenie nadväzuje na židovský sviatok Pesach. Pôvod slova siaha do čias otroctva v starovekom Egypte. Faraón, podľa historických podkladov, nebol ochotný prepustiť zraelských otrokov. Urobil tak až po desiatej živelnej pohrome, ktorá obišla domy židovských rodín s označenými verajami krvou baránka. Po vyslobodení z Egypta prešli židia s Mojžišom cez Červené more. Základ židovského názvu pre Veľkú noc e pravdepodobne spojený práve s týmto prechodom – pésach. Slovo má i ďalšiu nterpretáciu – obídenie záhuby tých, ktorých dvere sú poznačené. Obídenie aj prechod Izraeliti nazvali Veľkou nocou. V európskej kultúre sa nosnou skutočnosťou, medzníkom myslenia i nového letopočtu stal príbeh Ježiša Krista. Nadviazal na pôvodnú židovskú tradíciu a symbolika prechodu z otroctva do slobody je prítomná i v kresťanskej interpretácii ako prechod zo sebectva (hriechu) a ohraničenosti (konečnosti) do života v láske, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus smrťou a zmŕtvychvstaním. Baránok sa tak stal i symbolom Ježiša Krista, ktorý zachraňuje od smrti. Na jeho presahujúcom živote i posolstve, opierajúc sa o korene židovskej kultúry, gréckeho a rímskeho myslenia, vyrastá kultúra, ktorú si ako kresťanskú pripomíname aj v tomto roku. Vedomie o dimenziách života nepodliehajúcich smrti dávalo zmysel existencii i v najťažších chvíľach ľudského života. Stal sa v európskom kontexte jedinečný, čo otvorilo základné otázky týkajúce sa ľudských práv. Kontinuita, pamäť a možnosť prekračovať čistý pragmatizmus s vierou v budúcnosť vniesol do európskej kultúry ducha tvorivosti i humanizmu. Ak tieto hodnoty nechceme stratiť, je dobré rozumieť, z čoho pramenia.

Pavol TOMAŠOVIČ

 

Zelený štvrtok

Ľudový názov Zelený štvrtok bol prevzatý z germánskeho bohoslužobného názvoslovia (greinen – nariekať; Gründonnerstag). Dávnejšie sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Názov Zelený štvrtok poukazuje aj na latinský názov Dies viridium, čiže deň zelených ratolestí. Spája sa s obradom zmierenia. Hriešnici sa podobali suchým ratolestiam, ktoré sa pokáním a rozhrešením zazelenali na strome cirkvi. Na Zelený štvrtok dopoludnia biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu s kňazmi diecézy. Pri omši biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Pri večernej liturgii sa pripomína Posledná večera a ustanovenie Eucharistie, ako aj Ježišovo umývanie nôh učeníkom.

Veľký piatok

V tento deň cirkev rozjíma o umučení a smrti Ježiša Krista, uctieva kríž a prosí za spásu sveta. Cirkev v tento deň podľa pradávnej tradície neslávi Eucharistiu; sväté prijímanie sa veriacim dáva len pri slávení umučenia a smrti. Veľký piatok je deň pokánia záväzného v celej cirkvi. Liturgia umučenia a smrti sa skladá z troch častí: bohoslužby slova, poklony svätému krížu a svätého prijímania.

Biela sobota

Na Bielu sobotu cirkev odporúča bdieť pri Ježišovom hrobe a rozjímať o jeho utrpení a smrti. V kostole možno na úctu veriacich vyložiť obrazy Krista ukrižovaného alebo ležiaceho v hrobe, prípadne obraz jeho zostúpenia k zosnulým, ktoré objasňujú tajomstvo Bielej soboty. Počas dňa sa nekonajú žiadne veľké obrady ani omša. Biela sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej Veľkonočná vigília, ktorou sa už začínajú oslavy nedele zmŕtvychvstania.

Veľkonočná nedeľa

Veľkonočná nedeľa je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, pri ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou. Cirkev ústami apoštolov zvestuje radostnú zvesť: Pán naozaj vstal z mŕtvych. Ponížený a umučený Kristus zrazu žiari slávou zmŕtvychvstania.

Slavomír Ondica

Informácie o bohoslužbách počas Veľkonočných sviatkov nájdete na www.trnava.sk v sekcii Kultúra a šport/Duchovný život

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)