novinky z radnice

O tom, že Trnava je aj mestom humoristov, svedčí to, že mnoho niekdajších redaktorov časopisu Roháč malo niečo spoločné s Trnavou – stačí spomenúť Kala Uhríka, Gabriela Viktora, „sčastitrnavčana“ Viktora Kubala, ale napríklad aj humoristu Benjamína Škreka. Je dodnes aj pravidelným prispievateľom do rozhlasových humoristických relácií. Pri príležitosti cyklu stretnutí Fóra humo- ristov sa vo februári v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave predstavovala práve dynastia rodiny Škrekovcov. Okrem redaktora a autora Benjamína Škreka prijal pozvanie aj jeho brat, Trnavčan so zmyslom pre humor, pedagóg na Obchodnej akadémii v Trnave Anton Škreko, a niekdajší novinár, dnes skôr lokálpatriot a domáci historik Ladislav Šebák. Na stret- nutí, ktoré pripravila a moderovala Eva Chabadová-Jarábková, sa hovorilo nielen o niekdajšej Trnave, ale aj o mentalite Trnavčana a početnej rodiny Škrekovcov ako prototypu obyvateľa, ktorý má silný vzťah k svojmu mestu. „Chceli sme oživiť Fórum humoristov, keďže minulý rok sa niesol v znamení čítania zásuvkovej tvorby autorov. Vtedy som začala uvažovať, že sa vyskytujú v rodinách súrodenci, ktorí sú niečím zaujímaví. To je ako choroba, že v rodine Škrekovcov majú všetci zmysel pre humor,“ hovorí Eva Chabadová-Jarábková. Samozrejme, keďže išlo o Fórum humoristov, nechýbalo ani potrebné nadsadenie a prenesený význam – aj keď o faktoch sa nedalo polemizovať. Benjamín Škreko prezradil, že Trnava nebola pôvodne tak celkom „jeho“ mestom: „Ja som sa do Trnavy prisťahoval 14. marca 1954 z Hrnčiaroviec nad Parnou. Pa- mätám si to presne, otec bol byrokrat, ale v tom dobrom slova zmysle. Napísal dátum nášho príchodu do Trnavy v našom novom domčeku na Bočnej ulici na záchodovú dosku. Pamätám si to veľmi dobre, lebo som sa s tým každý deň stretával. Bývali sme na okraji mesta v malých fabrických domčekoch. Dnes sa jednoducho povie – Linčianska, predtým sme tomu hovorili Kórea. Ako šesťročný som postupne objavoval ozajstnú Trnavu. Chodil som „Pod rádio“ do školy a vtedy som začal objavovať centrum. Jednoducho, prešiel som sa po starej Trnave, napríklad po Kapitulskej a normálne som sa cítil ako v nejakých Fullových obrázkoch,“ spomínal na stretnutí na svoje detské roky Benjamín Škreko. Jeho brat Anton sa zamyslel s humorom nad humorom všedného dňa a pripomenul niektoré nevšedné historky z desiatok spoločných výletov so žiakmi počas jeho dlho- ročnej kariéry stredoškolského pedagóga – telocvikára. Na podobných lyžiarskych stretnutiach nemohla chýbať ani zábava vo forme šlágrov, a preto Anton Škreko v knižnici predstavil aj tento svoj zmysel pre spev a hru na gitaru. A aké bolo spoločné rodinné prostredie ságy rodu Škrekovcov? „Nás bolo veľa detí, kamarátov, príbuzných. Mamička bola veľmi dobrá rozprávačka a najmä výborná poslucháčka. Preto priťahovala susedky a kamarátky, ktoré sa potrebovali požalovať, ale aj poklebetiť, a naše večery sa spájali so strašidelnými príhodami. Pamä- tám sa na večere na priedomí či v kuchyni, pri takýchto stretnutiach som si robil poznámky, aby mi niečo neušlo. Kedysi som na základnej škole žal úspechy práve vďaka príhodám. Jednoducho som ich zapracovával do slohových prác. Neraz sa čítali napríklad aj v susedných triedach,“ spomínal na svoje neplánované literárne začiatky dlhoročný redaktor humoristického časopisu Roháč Benjamín Škreko. Nemohli chýbať ani ukážky z tvorby protagonistov – niektoré aj autobiografického charakteru. „A prečo sa ja volám práve Benjamín? Na tom mal zásluhu prastarý otec Štefan, dedko bol Imrich, otec Ján. Otca saleziáni zobrali do Turína, aby skončil saleziánske gymnázium a študoval tam teológiu. Chlapec sa počas hospodárskej krízy vrátil domov a oženil sa. Preto stále k tejto oblasti inklinoval a svojim deťom dával biblické mená – nás päť chlapcov pomenoval: Ján Krstiteľ, František Xaverský, Anton Paduánsky, Benjamín, syn Jakubov a Ignác z Loyoly,“ hovorí Benjamín Škreko. Intenzívny vzťah k histórii, a najmä histórii svojho mesta, potvrdil tretí hosť, synovec bratov Škrekovcov Ladislav Šebák. Je zanieteným milovníkom nového internetového mediálneho produktu – blogu, kde môžeme nájsť desiatky jeho článkov o dejinách Trnavy a o rodinných súvislostiach z domácich denníkov jeho predkov. Venuje sa aj niektorým kurióznym súvislostiam s dejinami Trnavy. Napríklad, v archívnych prameňoch zistil, že český kráľ Václav IV. sa narodil 9 mesiacov po návšteve jeho otca v Trnave. „Karol IV. bol 15. mája 1360 v Trnave, a o deväť mesiacov, presne 26. februára 1361, sa narodil Václav IV. Ešte by bolo dobré zistiť, či aj jeho matka bola práve deväť mesiacov pred narodením v Trnave. Z toho by mohlo vychádzať, že práve Václava IV. splodili v Trnave,“ hovorí s úsmevom Ladislav Šebák. Niekdajšiemu redaktorovi Trnavských novín, ktorý sa venuje amatérskemu bádaniu, sa napríklad podarilo zistiť, že trnavská mestská veža vraj mala ochodzu o jedno poschodie vyššiu. Samozrejme, zatiaľ ide o kuriozity, ktoré neboli podrobené serióznemu výskumu. Hostia predstavili aj svoje plány na naj- bližšie obdobie. „Trnava ma vždy fascinovala. Zahĺbil som sa preto do dejín mesta. Spomína sa Belo IV., kráľovské výsady a rok 1238. Lenže Trnava, tá tu už bola napríklad, aj keď prechádzali Konštantín a Metod z Nitry na Ducové. A v týchto úvahách som sa dopracoval až k napísaniu divadelnej hry, za ktorú som dostal aj cenu Literárne- ho fondu za rok 2009. Dokonca, už aj naše divadlo by ju mohlo uviesť, a podľa prísľu- bu by do roka mohla byť premiéra,“ hovorí Benjamín Škreko. Súčasťou stretnutia boli aj čítania z tvor- by jednotlivých autorov – Benjamín Škreko napríklad predstavil nevšednú básnickú formu pôvodom zo Škótska. „Je to taká päťveršová prekáravá báseň o tom, že niekto odniekiaľ prišiel...“

Martin JURČO, foto: djp.sk

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.9 (8x hodnotené)