novinky z radnice

Trnava sa počnúc týmto rokom každoročne na jeden večer stane centrom baletného a tanečného umenia. Pri príležitosti narodenín baletného majstra, dlhoročného člena Baletu Slovenského národného divadla v Bratislave a Trnavčana Dušana Nebylu, ktorý náhle zomrel pred dvoma rokmi, sa vo februári v Divadle Jána Palárika uskutočnil Tanečný koncert s medzinárodnou účasťou. V spoločnom programe sa predstavili nielen žiaci domáceho Súkromného tanečného konzervatória Dušana Nebylu v Trnave, ale prijali pozvanie aj partnerské školy a tanečné konzervatóriá zo Slovenska (Nitra, Košice, Banská Bystrica), z Českej republiky (dve z Prahy, z Ostravy a Brna), z Györu a Viedne. „Dnešné predstavenie je vlastne novou etapou tanečného umenia v Trnave. V budúcnosti by sme túto prehliadku chceli rozšíriť, obrátime sa na Poľsko, možno sa nám podrí angažovať kolegov z Nemecka či ďalších z Rakúska. Tanečný svet je dosť malý, všetci sa poznáme. Vyštudovala som tanečné konzervatórium v Prahe, s mnohými kolegami som sa poznala, a tak súhlasili s nápadom prísť do Trnavy. Podobne reagovali všetky tanečné školy. Myslím si, že meno Dušana Nebylu v jeho generácii stále rezonuje, aj keď moja generácia tanečníkov už slovenský balet pozná menej,“ hovorí riaditeľka Súkromného tanečného konzervatória D. Nebylu v Trnave Valéria Žilová. A ako spomínaná prehliadka vznikla? „Po smrti môjho manžela Dušana Nebylu – bol to nápad kolegov, jeho obdivovateľov, aby sme si každoročne pripomínali jeho narodeniny a usporiadali koncert na jeho počesť. Napadlo nám, že by bolo dobré trocha stmeliť tanečníkov, aby na takomto poli nahliadli do kuchyne iných škôl, aby sa vedeli porovnať, aby si vymenili skúsenosti. Myslím si, že takto vznikajú aj nové kontakty medzi školami a podnetné je i sledovanie výkonov svojich kolegov, ale aj konkurentov,“ hovorí o myš- lienke prehliadky tanečných škôl manželka D. Nebylu Viera Nebylová. Po slávnostnom koncerte bol priestor na vzájomnú výmenu skúseností. „Mali sme dva dni pred naším odchodom úraz, no našli sme náhradu a dotiahli sme to v Trnave do úspešného konca. Sme radi vášmu publiku a pedagógom za atmosféru, ktorá tu bola. My máme v Česku raz za rok spoločný koncert, ale je to len na úrovni našej republiky. Tunajší žiaci sa nedávno predstavili aj u nás na interpretačnej súťaži, takže sa s Trnavčanmi veľmi dobre poznáme,“ hovorí Boris Hanák z Tanečného konzervatória v Brne. Podobne aj pre pražských tanečníkov bolo prostredie trnavského divadla známe aj z niektorých sporadických prehliadok z minulosti, a v budúcnosti sa chcú predstaviť v Trnave napríklad aj samostatným programom. „Riaditeľka školy Valéria Žilová pôsobila dlhé roky v Prahe, my sa poznáme ešte z detských dôb, pretože sme ako šestnásťroční spolu absolvovali súťaž vo Varne. Prišli sme teraz do Trnavy s dvomi žiakmi, ktorí mali dnes premiéru Asafievových Plameňov Paríža. Je to klasický tanec, ktorý ukazuje virtuozitu klasického baletu, adekvátny na túto príležitosť. Nie všetko sa podarilo, pretože tunajšie javisko a hľadisko je dobré, no podlaha nie je ideálna pre špičkový tanec, preto niektoré chybičky musíme tanečníkom odpustiť,“ hovorí Jiří Horák z Konzervatoře hl. m. Prahy. Svojím súborom Dance Arts Vienna sa predstavil aj syn D. Nebylu Boris Nebyla, ktorý je sčasti aj trnavským pedagógom. „Som rád, že môj brat Dušan, ktorý mal doteraz málo s tancom spoločné, prevzal tu v Trnave štafetu po otcovi. Ja sa síce profesionálnemu tancu venujem dlhé roky, no mne to z časových dôvodov nevychádza. Na tejto prehliad- ke zastupujem vlastne dve školy. Školu môjho otca a školu, ktorú som založil vo Viedni so svojou manželkou. Je veľký rozdiel medzi nimi, naša škola vo Viedni je mladá. Táto trnavská škola má aj maturitu a je výhodné, že študenti absolvujú tiež pedagogické minimum, takže môžu aj učiť. Vo Viedni je to podobne fungujúca škola pre profesionálov, ale aj pre tých, ktorí majú jednoducho radi tanec. A pokiaľ ide o záujem o tanec, v po- slednej dobe je trochu menší, ale je to asi tým, že dnes je veľký výber elektronických médií. Je to rovnaké v Rakúsku aj u nás, deti sa, jednoducho, menej namáhajú. Úlohou profesionálnych tanečníkov, choreografov a riaditeľov divadiel by malo byť ponúknuť taký repertoár, ktorý bude mladých ľudí priťahovať ako interpretov, aj divákov. V našej škole vo Viedni máme žiakov z Mexika, Nemecka, Ruska, Japonska, Rumunska. Každý jed- notlivec má inú mentalitu. Je to aj pre nás fantastické, učíme sa od nich, lebo každý má iný prístup k tomuto povolaniu,“ hovorí Boris Nebyla.

Martin JURČO

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)