novinky z radnice

Prípad Edwarda Snowdena, ktorý zverejnil informácie o odpočúvaní a sledovaní telefonických rozhovorov a komunikácie cez internetové siete, odkryl jeden z problémov modernej spoločnosti. Zvykli sme si na to, že bez premýšľania o podstate problému zaujmeme postoj. Za alebo proti. V živote však nie je nič čierno-biele. Z dejín vieme, že súčasťou poznania väčšej časti spoločenstiev i udržania prirodzenej moci bola určitá miera utajovania, tabu. Legitimita utajenia sa opierala o skutočnosť, že v reálnej situácii nechcela či nebola časť ľudí schopná porozumieť dôsledkom poznanej pravdy. Chránil sa tým priestor pre život, ktorý bol trvalejší než individuálny pohľad. Poriadok a zmysel pred chaosom. Príkladom sú deti a mladí. Dočasne sú uchránení od informácií, ktorých kontextu ešte nemôžu porozumieť. V prípade moci bolo pre ochranu spoločenstva dôležité mať mechanizmy eliminujúce rozklad spoločnosti zvonka či zvnútra. Po francúzskej revolúcii, unesení motívom slobody jednotlivca, sa inštitúcie zviazané s mocou dostali do nemilosti. Rozpadli sa autority, inštitúcie i spoločenské vrstvy. Moc sme vložili do rúk systému vládnutia väčšiny prostredníctvom parlamentu. Dnešná situácia naznačuje, že reálna moc rozhodovania už leží mimo volených zástupcov ľudu. Ľudia i systém sú riadení i podriadení pragmatizmu financií a trhu. Strácame dosah na chod vecí vo vlastnej krajine. Napríklad, proces privatizácie legitimizujeme tým, že súkromník je najlepší vlastník. Áno, no v prípade vody, lesov, životného prostredia či vzdelania je vlastníctvo jednotlivca spochybnené v samej podstate veci.

Ak v tejto eufórii zo slobody odkryl Snowden tabu zdanlivej slobody slova – na internete či v mobilnej komunikácii – ak potvrdil, že priestor má pod dohľadom moc mimo kontroly, na akej strane stáť? Je pre slobodu dôležité, či účastníci spoločného priestoru vedia, že sú nahrávaní a môžu byť ich slová vytrhnutím z kontextu použité nekontrolovateľnou mocou? Argument terorizmu pripomína päťdesiate roky. V mene nepriateľov vlasti prenasledovala moc inak zmýšľajúcich ľudí. Na druhej strane treba premyslieť, či bezhraničná sloboda pre všetkých, i tých, ktorí nie sú schopní niesť za ňu zodpovednosť, je modlou, ktorej sa treba klaňať. Je deklarovaná sloboda myslenia bez rešpektu k iným, k tradícii a k hodnotám, ktoré pretrvávajú čas, tým, čo zachráni spoločnosť?

Prípad Snowdena opäť raz potvrdil, že so slobodou slova to nie je také jednoduché. Najmä, ak určité interpretácie nezapadnú do prevládajúceho videnia sveta.

Pavol TOMAŠOVIČ

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2 (2 hlasovali)