novinky z radnice

Čím viac vieme, tým je to ťažšie. S podobným konštatovaním som sa stretol pri diskusiách o riešení napätia v Sýrii, o situácii na politickej scéne, pri problémoch v náboženských či občianskych spoločenstvách i pri hľadaní východísk v meste. Naozaj platí, že je lepšie nevedieť? Osvietenský prúd v spoločnosti, ktorý v osemnástom storočí postavil poznanie na piedestál, by dospel k vlastnému zlyhaniu. No nebolo by rozumné robiť rýchle závery. Spochybnenie poznania súvisí s viacerými civilizačnými posunmi a skúsenosťami z posledného storočia. Predstavitelia inteligencie i moci argumentujú, že nemôžu všetci rozumieť všetkému. Ide o pravdivý výrok, ako aj o prirodzenú snahu udržať si moc. V medziach zdravého rozumu a zachovania spoločnosti je to legitímna úvaha. Nemôže však ospravedlňovať nevedomosť, ani triediť ľudí na vyvolených či menejcenných. V prípade všeobecnej rezignácie na pravdu ide o hlbší problém. Rozpor medzi poznaním a realitou, medzi schopnosťou porozumieť a možnosťou konať je v čoraz technickejšom svete zreteľnejší. Nesúvisí s množstvom informácií, ale skôr s ich manipuláciou, kvalitou a v nemalej miere aj so schopnosťou človeka vyrovnať sa s faktom vlastnej obmedzenosti. Poznanie sa začína práve prijatím skutočnosti, že neobsiahneme všetko a nezačíname od nuly. Vstupujeme do sveta a spoločenstva, ktoré už má určité skúsenosti i poznanie. Ich súhrn v podobe „pravidiel hry“ doteraz zabezpečil udržiavanie a odovzdávanie života. Logické konanie sa tak vždy v prvom rade opieralo o overené skúsenosti a tradíciu. Nové nadväzovalo na predchádzajúce. Poznanie i samotný jazyk boli nemysliteľné bez predpokladu dohody, bez uznania toho, čo sa osvedčilo. V momente, keď sa informácia odtrhla od tohto kontextu, keď slovo stratilo pôvodný obsah, keď sa zákon oslobodil od ducha a ustrnul v ochrane paragrafov, keď sa videné stotožnilo s poznaním, ustúpilo do úzadia aj myslenie. Rezignovalo pred presadzovaním zdania, ktoré prekrylo realitu. Vedieť o tom ešte neznamená, že je to horšie. Naopak. Uľahčuje sústrediť našu energiu i život na to, čo môžeme bezprostredne meniť. Napríklad napätia medzi blízkymi či priateľmi nenechávame riešiť politikom a nenechajme ich živiť ani vonkajším zdaním. Už i úprimná snaha pomôcť a prerozprávať to, čo nás ťaží, môže oveľa skôr zmierniť zdroj napätia ako vonkajšia moc či domýšľanie. Ide o prvý krok na ceste k sebe, na ceste z rezignácie. Pokračujúca cesta k uchovaniu spoločenstva rozmýšľajúcich ľudí.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)