novinky z radnice

Pokles teplôt a svetelnej intenzity spolu s padajúcim lístím charakterizuje jesenný čas. Patrí k nemu aj tradícia prvého novembrového týždňa, kedy sa stretávame na cintorínoch. Osobne ich mám síce radšej v dňoch, keď tam panuje väčší pokoj a ticho, lebo mi jasnejšie pripomínajú zastavený čas. No novembrový večer s rozžiarenými sviecami na hroboch zosnulých taktiež zasahuje nielen obzor našich pocitov, ale aj mysle.

Spomínanie, výročia i sviatky patria do dôležitého rezervoáru európskej a národnej kultúry, vďaka ktorej sme vyrástli a stali sa jej súčasťou. Myslenie však, a to hlavne v kontexte ľudskej konečnosti, nie je ľahké. Naopak, je náročné. V rýchlej dobe, ktorú prežívame, v dobe preferujúcej úspech a novosť, keď sa nezastavujeme a neobzeráme za neúspešnými, sa preto niekedy radi vymaníme z náročnosti premýšľania. Práca a povinnosti sú dostatočnou a ospravedlniteľnou výhovorkou, aby sme od filozofovania prešli k tomu obvyklému a samozrejmému. V prípade spomienky na zosnulých najmä k očisteniu hrobu a zapáleniu sviečky. Ostaneme v pokoji, na povrchu.

Neuvedomujeme si pritom, že je to vlastne v protiklade s pôvodným zmyslom spomienok a sviatkov. Ten smeroval k oslobodeniu sa od namáhavého kolobehu a povinností. Na okamih prestavil tok času a spojil minulosť s budúcnosťou. Vznikol tak priestor načerpať silu ducha z vôd, ktorým ubiehajúce roky neubrali na kvalite. Pozastavenie, nie rutina, umožňuje postrehnúť hlbší zmysel bytia, skrytý rozmer nás samotných. Spomienky a sviatky boli záchytnými bodmi, majákmi na rozbúrených a valiacich sa vodách života.

Blikajúce svetlo sviečok nemusí byť len folklórnym symbolom či formálnym úkonom, ale aj svetlom pre našu myseľ. Veď to, čo nás spája s tými, na ktorých spomíname, nie je len konečnosť na cintoríne, ale spoločné dni svetla, ktoré sme schopní udržiavať v našej mysli. Svetlo spomienok, svetlo smerujúce k porozumeniu celku, ktorého sme súčasťou. Takéto svetlo prináša do tmy možnosť lepšie vidieť, a tým i nádej, ktorú sme prevzali od rodičov a presahuje aj nás.

Či je jeseň, zima alebo akýkoľvek čas, jeho intenzita závisí od našej schopnosti vytvoriť priestor pre svetlo vo vlastnej duši.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2 (1x hodnotené)