novinky z radnice

Dejiny jednotlivých spoločenských vied stále odhaľujú osobnosti z našej histórie, ktoré majú vzťah k nášmu mestu. Jednou z takýchto osobností je aj Elena Ivanková a jej zabudnutý, no o to zaujímavejší osud a tvorba.

elena ivankováElena Ivanková, rodená Kutlíková, sa narodila 18. 7. 1871 v Trnave a zomrela tragicky 26. 10. 1941 v Prahe. Dlhé roky písala pod značkou N. Boli to zväčša časopisecké príspevky, ktoré sa zaoberali rôznymi témami. Svoje beletristické počiny vydala v dvoch zbierkach V krinolíne (1929) a Dcéra pána Karabína (1932).

Rodičmi Eleny Ivankovej boli v Trnave známi manželia Kutlíkovci. Otec Vendelín Bohboj Kutlík (1834 – 1904) bol advokátom a v rokoch 1867 – 74 vykonával v Trnave advokátsku prax. Bolo to práve v čase, keď sa im narodila dcéra Elena. Brat Eleny Kutlíkovej Vladimír (1869 – 1928) sa tiež narodil v Trnave, študoval na evanjelickom lýceu a venoval sa aj publicistike. Ich matkou bola Božena Kutlíková, rodená Hodžová (1847 – 1936), dcéra Michala Miloslava Hodžu. Božena sa venovala najmä divadlu ako ochotnícka herečka, založila napríklad trnavskú odbočku spolku Živena. Celá rodina počas svojho pôsobenia v Trnave bola veľmi aktívna hlavne na poli osvetovej a kultúrnej činnosti. Tu Kutlíkovci iniciovali najmä ochotnícky život, sústreďovali intelektuálov z celého okolia a uvádzali hry Jána Palárika za účasti členov bratislavského divadelného spolku Naprej. Zorganizovali vôbec prvé divadelné predstavenie v Trnave v slovenskom jazyku v divadelnej budove. Za necelé tri roky (1869 – 1871) uviedli 12 predstavení v slovenčine. V roku 1870 Vendelín Kutlík spoluzakladal Slovenskú besedu, no jej stanovy neschválili a V. Kutlíka uväznili.

Publicistka a spisovateľka Elena Ivanková bola autorka novoromanticky poňatých ľúbostných príbehov z vyšších vrstiev. Keďže sa dožila sedemdesiatky, mala možnosť prežiť dve úplne odlišné obdobia – jedno v Uhorsku, druhé v Československu. Vyštudovala za učiteľku najprv v Lučenci na dievčenskej učiteľskej prípravke, a neskôr v Bratislave na Učiteľskom ústave. Svoju kvalifikáciu uplatňovala nielen v škole, ale aj v rôznych šľachtických a meštianskych rodinách, kde pôsobila ako vychovávateľka. Tak spoznala školy a najmä rodiny v Trnave, vo Viedni, ale aj v Budapešti a v mestách Sedmohradska a Tirolska.

ivankova V krinolineAko o spisovateľke bolo o nej počuť až počas prvej svetovej vojny. V tom čase jej v Národných novinách uverejnili vyše 130 besedníc, čŕt, fejtónov a poviedok. Niekoľko jej glos či úvah oceňuje odborná verejnosť hlavne za originalitu a mnohé z nich sa nachádzajú aj v archíve Slovenského rozhlasu. K Trnave sa viažu najmä dve jej glosy, ktoré uverejnila v knihe noviel V krinolíne. V glose s názvom Lúčenie píše formou spomienky s odstupom času o prvom slovenskom predstavení v Trnave, ktoré bolo v januári 1869. Najprv spomína na všetkých účinkujúcich hercov a na ich neskoršie osudy. O predstavení píše: „Už týždne vopred bola Trnava rozčulená a nahnevaná: mestskí páni nechceli dovoliť slovenského divadla; boli zvesti, že je objednané sto píšťaliek a že budú hercom slamené vence hádzať.“ V ďalšej časti sa postupne dostáva k očakávanému dňu uvedenia hry. „Vypredané bolo celé divadlo. Okolie sa do chlapa strojilo v ten deň do divadla. Snehu napadlo všade – mesto bolo ako zakrútené do bielej ´beduiny´, ako vraveli vtedajšie dámy. Prišiel aj najváženejší hosť: Miloslav Hurban so ženou a dvoma dcérami, najkrajšie dievčatá tej doby: Želmíra a Božena. A prišli na saniach mnohí, mnohí ľudia i páni z okolia: Palárik z Majcichova, Blaho z Bohdanoviec, kanonik Slota, Malý: starosvetské sane, nie podľa módy, ale kone krásne, ohnivé. Zosadli u Orla a pri vínku sa rozprávali o neslýchanej veci: slovenské divadlo v Trnave!“ Autorka s drobnokresbou približuje celý priebeh situácie pred predstavením, charakterizuje hostí i samotný začiatok predstavenia. Očakávaný škandál sa, našťastie, nekoná a podrobný opis predstavenia končí autorka vydýchnutím, že „obecenstvo zúrilo od oduševnenia a nevedelo sa rozlúčiť od hercov a herečiek... (...) Víťazstvo bolo úplné. Nad nenávisťou a nepriateľstvom zvíťazila poézia, sladkosť reči a oduševnenie toľkej krásnej mládeže... Ľudia sa ani vzdialiť nechceli,“ píše Elena Ivanková a spomína, koľko z hercov trnavskej hereckej mládeže už opustilo tento svet.

Druhou glosou sa Elena Ivanková snaží priblížiť čitateľovi svoju matku Boženu Kutlíkovú, rodenú Hodžovú, pri príležitosti jej osemdesiatky. Je to sčasti beletrizovaný a sčasti oslavný životopis jej matky. V časti o Trnave spomína, ako v našom meste nenašla pochopenie pre svoje národné myšlienky a dlho ich presadzovali do praxe. Napriek tomu sa podarilo veľa – najmä založiť tradíciu slovenského divadla „A stal sa ten zázrak, že pevná vôľa a odhodlanosť niekoľkých ľudí vzbudili nový slovenský život v driemajúcom meste,“ píše Ivanková a v oslavnom texte spomenie aj na to, ako bol Vendelín Kutlík v roku 1872 kandidátom v snemovných voľbách za trnavský okres. Ako dopadol, sa dozvedáme v životopise Boženy Kutlikovej: „Dva razy zažila Boženka rozčúlenie, za Blahovho poslaneckého kandidovania a za mužovho kandidovania – ako sa očakávalo, prepadli, hej, vtedy netušila, že asi o polstoročie neskôr jej zať dr. Milan Ivanka z balkóna trnavskej radnice bude vyhlasovať, že sa utvorila Československá republika.“

Martin JURČO, foto: archív

 

Literatúra:

Encyklopédia dramatických umení Slovenska, zv. 1. Bratislava : VEDA, 1990.

Ivanková, E.: Dcéra pána Karabína. Zost.: Viera Bosáková-Surová. Bratislava : Tatran, 1972.

Ivanková, E.: V krinolíne. Novely. Turčiansky sv. Martin : Matica slovenská ako 8. zväzok knižnice Slovenských pohľadov, 1929.

kol.: Literatúra v rokoch 1918 – 1945. Dejiny slovenskej literatúry, zv. V. Bratislava : VEDA, 1984.

Kusý, I. – Šmatlák, S.: Literatúra na rozhraní 19. a 20. storočia. Dejiny slovenskej literatúry, zv. IV. Bratislava : VEDA, 1975.

Slovenský biografický slovník, zv. 2 a 3. Martin : Matica slovenská, 1987.

 

Texty pod foto:

1. Elena Ivanková, rod. Kutlíková, v čase svojej trnavskej mladosti.
2. Titul Ivankovej debutovej zbierky noviel V krinolíne z roku 1929.

 

Zatiaľ nehodnotené