Slovenský filmový ústav v Bratislave pri príležitosti 50. výročia svojho vzniku sprístupnil pre širokú verejnosť databázy, ktoré obsahujú poznatky a informácie o slovenskom filme, kinematografii a audiovizuálnom umení. Sú výsledkom budovania dlhodobého projektu informačného systému, ktorý realizujú od roku 2002. Jedným z jeho hlavných zámerov je vytváranie Slovenskej národnej filmografie ako informačného zdroja, ktorý sa takto dostáva medzi širokú verejnosť. A práve vďaka tomuto projektu máme možnosť získať prehľadné informácie o tom, čo v minulosti naši filmári zaznamenali v oblasti spravodajskej, dokumentárnej i hranej tvorby. A, samozrejme, o ich filmových aktivitách v Trnave.
Databázy systému SK Cinema (podľa ktorého je pomenovaný aj webový portál) sú dodnes otvorené, pretože sa dopĺňajú a rozširujú. Už teraz nachádzame zaujímavé filmové tituly, ktoré azda budú výzvou pre každého organizátora kultúrneho podujatia v našom meste. Z množstva 17 tisíc filmografických záznamov a viac ako 140 tisíc zbierkových predmetov a archívnych dokumentov v zbierkach a fondoch filmového ústavu je s naším mestom spojených 109 filmov v databáze, viac ako päťsto predmetových hesiel a 234 hesiel z heslára Slovenského filmového ústavu. Jednoduchým zadaním predmetového hesla Trnava sa dostaneme k podrobným údajom k spravodajským, dokumentárnym a hraným filmom a k databáze dokumentov (napríklad recenziám, článkom o filmoch, ale i k fotografiám a profilom tvorcov, ktorí svoj život spojili s Trnavou). Je prirodzené, že kvôli ochrane autorských práv tretích osôb slúži portál len ako podrobná informácia o spomínaných dokumentoch, teda nemožno si ich priamo na portáli pozrieť. Prístupné sú v študovni na Grösslingovej ulici v Bratislave a filmy sú dostupné aj na verejné projekcie.
Doteraz si Trnavčania pamätajú trnavské exteriéry filmov Štvorylka, Posledná bosorka alebo televízneho filmu Adam Šangala. Menej známa je ďalšia hraná tvorba kolibských filmov, ktoré sa občas uvádzajú na filmových prehliadkach, či v rôznych cykloch televízii. Širokej verejnosti sú celkom neznáme dokumentárne či spravodajské filmy. Z databázy spravodajského filmu ide najmä o krátke šoty z filmových týždenníkov. Napríklad, v roku 1943 vznikol šot s názvom Zbierka cenných hodín v trnavskej cukrárni, kde predstavujú zbierku historických hodín v cukrárni Š. C. Parráka na dnešnej Hlavnej ulici. V roku 1950 zaznamenali filmári trnavské dožinky a ľudovú veselicu k výročiu SNP alebo v roku 1971 šot o trnavskom okrese. Vymenovať množstvo krátkych príspevkov vo federálnych či slovenských filmových týždenníkoch by zabralo väčší priestor, preto spomeňme aspoň tie najzaujímavejšie súvisiace s Trnavou alebo trnavskými reáliami: Stredoškolské atletické preteky (1940), Najväčšia súkromná keramická zbierka na Slovensku (1943), Na vzornej farme Nupodu (1944), Prvý deň slepačieho života na trnavskej farme (1947), Družba sovietskych a československých železničiarov (1952), Československý štátny súbor piesní a tancov v trnavskom Kovosmalte (1953), Zlepšovateľ Jozef Vadovič z trnavského Kovosmaltu (1953), Trnavská elektráreň (1955), trnavská Repná kampaň (1955) a Konferencia zlepšovateľov (1956). Mnoho ďalších šotov z filmových týždenníkov (desaťročia uvádzaných v kine pred predstavením) bolo nakrútených v trnavskom Kovosmalte a v poľnohospodárskych podnikoch, časté sú i oslavy 1. mája či niektorých výročí. A to nehovoríme o množstve tém venovaných významným športovým udalostiam (napr. medzinárodnému pästiarskemu zápasu v Trnave z roku 1940), z tohto obdobia sú aj mnohé zábery venované náboženským akciám alebo zachytávajú rôznych dobových politických a cirkevných funkcionárov.
Z dokumentárnej produkcie spomeňme film Čierne umenie (1946), ktorý hovorí aj tradícii trnavských tlačiarní. Hraný dokument Autobus na trati 14-321 (1956) sa venuje trase autobusu Trnava – Smolenice. V roku 1981 vznikol film Andreja Kristína Skloplast, o niečo neskôr dokumenty Petra Záchenského Súčasnosť historickej Trnavy (1987) a Výročie Trnavy (1988). V roku 1980 vznikla časť Trnava z cyklu Evy Štefankovičovej Mestá v SSR a o desať rokov neskôr vznikol videofilm Juraja Johanidesa Historická Trnava. Z väčšieho cyklu je televízny animovaný film O mestečku za hradbami z roku 1992 vyrobený ešte vo vtedy smutne nesprivatizovaných kolibských ateliéroch.
Aj vo filme Námestie sv. Alžbety nájdeme exteriéry z nášho mesta.
Foto: Gita Skoumalová (Filmové profily. Bratislava: SFÚ 2005)
Rok predtým, v roku 1989, sa Trnava vďaka historickej univerzite dostala aj do dokumentárneho filmu Martina Slivku Dejiny vysokých škôl na Slovensku. Exportná verzia filmu bola vyrobená v ruskej, anglickej, nemeckej, francúzskej, talianskej, španielskej, portugalskej, arabskej a čínskej jazykovej verzii. V 80. rokoch špeciálnom kolibskom cykle Sonda zašli filmári medzi hercov do Divadla pre deti a mládež a do klubu Fortuna. Okrem toho pripravili aj hodinový záznam z divadelného predstavenia Noc zázrakov. V oblasti dlhometrážnych hraných filmov bola Trnava vďačnou kulisou exteriérov najmä pri nakrúcaní historickej tematiky. Zaiste to súviselo nielen s vizuálom mesta, historickou architektúrou, ale i rovinatým prostredím vhodným pre vojnové exteriéry, i s blízkosťou od Bratislavy. Pripomeňme niekoľko filmov: Drevená dedina (1954), satirickú snímku Andreja Lettricha Čisté ruky (1963), literárnu adaptáciu známeho diela z čias slovenského štátu Námestie svätej Alžbety (1965), komediálny film Jeden deň pre starú paniu (1966) od Martina Hollého a niektoré scény v Lettrichovom filme Červené víno (1976). Dnešnú Hlavnú ulicu a niekdajší Krym možno vidieť v snímke Dušana Hanáka Ružové sny (1976), tematika SNP bola spracovaná vo filme Súkromná vojna (1977) i v detskom filme Lampáš malého plavčíka (1984). Zdanlivé prehodnocovanie dejín riešil Martin Ťapák vo filme v hlavnej úlohe s Milanom Kňažkom Návrat Jána Petru (1984), a známa je aj filmovaná dráma Ivana Bukovčana filmovo uvádzaná pod názvom Kohút nezaspieva (1986). Mnohí Trnavčania si dodnes pamätajú nakrúcanie filmu Výlet do mladosti, ktorý v roku 1983 pre televíziu nakrúcal v starom centre mesta režisér Pavol Haspra. V slovensko-poľskej spolupráci vzniklo dielo nakrútené podľa predlohy Julesa Verna Tajomstvo alchymistu Storitza (1991). Vo všetkých je Trnava prítomná, aj keď len v niektorých záberoch. Z nevšedných filmových príspevkov spomeňme reklamný šot Prečo sa žena neponáhľa? propagujúci sporáky z podniku Kovosmalt, ktorý nakrútil známy český filmový režisér Petr Schulhoff. Inštruktážny dokument Ústavu pre školský a osvetový film z roku 1944 má názov Výroba cukru v Trnave.
Kohút nezaspieva, foto: Milan Kordoš (Filmové profily. Bratislava: SFÚ 2005)
V databáze SK Cinema je v súvislosti s každým filmom informácia o členoch výrobného štábu, presnom čase nakrúcania, filmovacích dňoch, ale i finančných nákladoch, čase a mieste premiéry či iných filmoch, s ktorými bol v distribúcii uvedený. Hraný film má svoju stručnú dejovú anotáciu, dokumentárnym filmom nechýba presná anotácia a popis obrazu.
V dokumentačných zložkách Slovenského filmového ústavu nájdeme fotografie súvisiace s výrobou rôznych filmov. Samostatnými zložkami a fotozbierkami sú: Trnava, Historická Trnava, Country fest 1992, Skloplast, a samostatná databáza článkov a rôznych ďalších dokumentov ako sú plagáty či bulletiny k filmovým predstaveniam. Fondy Slovenského filmového ústavu sa takýmto internetovým prehľadom dostávajú k svojim divákom, a sú prirodzenou inšpiráciou na organizovanie rôznych tematických prehliadok. Veríme, že sa tejto myšlienky chytia aj Trnavčania.
A to nehovoríme o množstve dokumentárnych a spravodajských televíznych dokumentov i hraných filmov, ktoré vznikli v produkcii bratislavskej televízie (napr. film Pomsta od Jána Roháča z roku 1975 v ktorom je vidieť dnešnú Štefánikovu ulicu, alebo Kráľove Čenkovej deti režiséra Otakara Krivánka z roku 1974 sčasti nakrúcané na dnešnom Námestí sv. Mikuláša).
V nasledujúcom vydaní Noviniek z radnice sa pristavíme v televíznom archíve a pripomenieme si aspoň niektoré spravodajské televízne šoty, ktoré majú svoj „trnavský“ domicil.
MARTIN JURČO