novinky z radnice

B. Uhlár a kol. DISK Opulentná sviňa, réžia Blaho Uhlár, 67. premiéra divadelného súboru DISK Trnava 30. 11. 2013 v Divadelnom štúdiu DISK v Trnave, hudba Jozef Belica, výtvarná spolupráca Miriam Struhárová, scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 17. mája do 30. novembra 2013.

opulentna svina
Po Nádychu, Ponore, Polylógu, Statuse, Solitude prichádza DISK vo svojej päťdesiatej deviatej sezóne s inscenáciou, ktorá nesie názov so značne expresívnym podtónom – Opulentná sviňa. Chtiac-nechtiac treba siahnuť po slovníku, kde sa výraz opulentný, opulencia vysvetľuje ako nadbytok, bohatstvo, hojnosť, oproti abundancii, ktorá okrem totožných výrazov obsahuje aj významy typu častosť a početnosť.

O inscenáciách DISKu sa nedá povedať, že by v nich chýbal silný expresívny náboj, už preto, že vznikajú metódou kolektívnej tvorby, kde jednotliví členovia súboru vyjadrujú svoje individuálne zážitky a postoje, často emocionálne až hyperbolicky silné. To vytvára pôdu pre diváka, aby v tomto prapodivnom zrkadle uvidel našu značne pokrivenú realitu, akúsi orwellovskú Zvieraciu farmu, priveľmi vzdialenú od mravnej klasiky vyjadrenej prikázaniami. Impulzom je dezilúzia a sociálne konflikty, v ktorých sa bezprostredne reflektuje kríza humanity. Zrejme preto je príznačná negácia tradičných vyjadrovacích prostriedkov klasického divadla, žiadne rozuzlenie sa nekoná, pointu si divák môže nájsť kdekoľvek, ak je ochotný spolutvoriť a nielen bezducho prijať podané.

Deväť členov súboru odovzdáva veľmi vyrovnaný kvalitný herecký výkon. Nástup mladej krvi je evidentný. Veteráni Milan Brežák a Ján Rampák síce vyvažujú vekové zloženie súboru, ale hlavné slovo dostali mladí ambiciózni členovia ansámblu, čo je v časoch všeobecného úpadku záujmu o nemateriálne hodnoty prínosom.

Na pranier sa tak v ich podaní dostáva neodbornosť, ľahostajnosť, lenivosť, ponížené poklonkovanie mafiánskej nadutosti, nekonečná hlúposť peknučkej pipky, nízke pudy, ba dokonca zmienka o korupcii v bašte „ochrancov mravnosti“ v sekvencii nazvanej Autoservis. Herci Daniel Duban, Jozef Belica, Monika Babicová, Betka Sersenová, Ján Rampák a Milan Brežák si zahrali smutný a presvedčivý úškrn cez zatajenú slzu.

Monika Babicová a Daniel Duban vo svojom výstupe spracovávajú antagonizmus tvorivca voči primitívnemu vreskotu až absurdných vulgárností. Iba slabo počuť hlas kreatívca v hluku a bezduchom konzumnom lomoze.

Ako veľmi sa zmenil náš súčasný uhol pohľadu na vernosť a neveru, ako sa zrelativizovali a vyprázdnili významy týchto pojmov, ako zneužívame krásne slová, ktoré boli nositeľmi najčistejších pohnútok, ako omáľame vyprázdnené klamstvo v ústach, farbiac ho tými najjasnejšími farbami, to predkladajú divákovi na zamyslenie Betka Sersenová, Peter Tilajčík a Jozef Belica v časti Nevera.

Hádam najúdernejší je výstup s názvom Plynatosť. Daniel Duban a Braňo Mosný sa s vynikajúcim hereckým výkonom zmocnili témy, keď domýšľavý exot, obklopený slušnými ľuďmi, neokrôchane otravuje prostredie okolo seba, všetkých naokolo nechá trpieť svojím nechutným neduhom, nadmernou plynatosťou. Je dokonca presvedčený o svojej nadpriemernosti a výnimočnosti, pretože má schopnosť zamoriť okolie smradom. Všetci slušní padnú, iba rozdávač smradu víťazoslávne zostáva.

Aj téma žiarlivosti a hranice medzi ňou a prehnanou kontrolou, až posadnutosťou, sa stala námetom na stvárnenie.(Missi Chudá, Jozef Belica).

Jeden z mála optimistických výstupov, kde sa Monika Babicová vznáša symbolicky v bielych oblakoch, a v skutočnosti na rukách mocných hercov, je výstup s názvom Levanduľové polia. Nechýba radosť z maličkostí, z prírody, zo všetkého pekného, čo príde, z dobrých vzťahov s rodičmi, priateľmi. Ale to je, hádam, jediný svetlý bod v ponurom svete, ktorému nadstavuje DISK zrkadlo.

Hrubosť, násilie, promiskuita, rozčarovanie zo vzájomného vzťahu a vulgárnosť, to sú témy časti Tehotnosť (Braňo Mosný, Betka Sersenová).

V netradičnej spovedi „ochranca mravnosti“ karhá a trestá „previnilca“ za menšie hriechy, ako pácha on sám. (Brachiel – Jozef Belica, Daniel Duban)

Betka Sersenová v groteske Celulitída pred očami diváka rozohráva karikatúru úbohej ženy posadnutej túžbou po telesnej dokonalosti. Čo všetko sú ochotné podstúpiť prázdne duše v dokonalom obale...

Turek – ďalšia sekvencia, kde Jozef, Braňo, Peter a Betka v prostredí kaviarne vyostrujú flirtovanie do absurdity s ponukou sexuálneho balíčka až domov. Ten, čo nezaplatí, hoci si nič takého neobjednal, bude hrubo a bolestivo inzultovaný. Bol pri tom.

Čakanie – Monika Babicová – čakajúca, nedočkavá a Betka Sersenová – čakajúca, neskutočne oddaná. Nad obidvomi vládnu neviditeľní amplióni. Moc, ktorá môže všetko, sama si určuje pravidlá aj ich svojvoľnú zmenu podľa vlastnej vôle. Moc, ktorá sa zvrchu pohŕdavo díva na nedočkavých aj oddaných čakajúcich, nadutá, vulgárna. V snahe o plastickosť vyjadrenia sú niekedy, ba priam dosť často, dialógy mimo hranice únosnej vulgárnosti.

Herecký koncert Petra Tilajčíka a Braňa Mosného s názvom Šunka je umeleckým dielom, ako sa dá viesť dookola intelektuálne podfarbený, ale nezmyselný dialóg o ničom.

Scéna je jednoduchá, okrem pár stoličiek prázdna. Na vyjadrenie postačujúca.

Kostýmy pôsobia tiež značne absurdne. Krátke ženské pracovné zásterky s dĺžkou tesne pod zadok sú groteskné najmä na mužskom hereckom osadenstve. Gumáky rôznych farieb a tvarov, dlhá zástera ako jediné oblečenie herca. Uniformy mátožne sa objavujúcich sterilizátorov, ktorí sa akosi symbolicky starajú o usmrtenie všetkých mikrooganizmov v danom prostredí. Všetko pekne sterilné. DISK sa pozerá pod lesklý povrch. To, čo tam nachádza, môže byť pre niekoho iba znôška vulgárneho napodobňovania našej reality vyostrená ad absurdum, no kto sa chce zamyslieť, môže.

DISK neponúka čačanú realitu, nablýskané reklamné rekvizity. Nič ľudské mu nie je cudzie, prizrie sa, ukáže a divák nech sa hľadá.

Beata Kuracinová-Vargová, foto: Ctibor Bachratý

 

Zatiaľ nehodnotené