Trnavčana a jubilanta Mikuláša Jarábka (nar. 3. decembra 1943) poznajú najmä milovníci ochotníckych scén. Ešte v 60. rokoch stál na doskách dnešného trnavského divadla, vtedy ako člen súboru Vysokoškolák. Vzťah k divadlu mal aj neskôr, a to napriek tomu, že sa po štúdiu venoval najmä umeleckej publicistike ako redaktor časopisu Javisko či Film a divadlo, neskôr bol aj pedagógom. Jeho najnovšia kniha Rodinné balenie je výberom rôznych literárnych žánrov, no spája ich najmä humorný pohľad na svet.
Mikuláš Jarábek ako publicista v minulosti písal množstvo článkov do dennej tlače najmä o trnavskom a nitrianskom divadle. Tam sa jeho pero dostatočne zabrúsilo na to, aby písal aj krátke literárne útvary s humoristickým a satirickým zameraním. Čakal na vhodnú príležitosť odovzdávať tento potenciál aj verejnosti. A tá sa naskytla v Knižnici Juraja Fándlyho po vzniku Fóra humoristov. Rozsiahly cyklus hudobno-slovných stretnutí privítal na trnavskej pomyselnej scéne Rodinného balenia azda všetkých významných tvorcov i interpretov humoru. Aj na základe takejto inšpirácie vydal Mikuláš Jarábek knihy Epigramy a iné frivolnosti (2006), Pálenica humoru (2008) a Euroaforizmy (2009).
Najnovšia zbierka Mikuláša Jarábka si prepožičala názov Rodinné balenie zaiste aj pre akúsi rôznorodosť výberu, ktorý je aj literárnym výletom do pomyselných autorských zásuviek. Rodinné balenie je relatívne útla kniha zložená z niekoľkých kapitol – krátkych poviedok, sčasti aj parodických, a tiež sentencií a aforizmov. Zaujímavý je malý formát a graficky jednoduchý obal s použitím kresleného vtipu dnes už zosnulého trnavského karikaturistu a lekára Ivana Košického. Nadčasovosť jeho karikatúr, ktorými je ilustrovaná celá knižka, akoby prinášala ďalšiu – obrazovú dimenziu tohto titulu. V takejto relatívne ucelenej podobe sa vôbec prvýkrát dostala na verejnosť časť diela Ivana Košického. Zrejme aj kvôli atmosfére i podobnému zameraniu mu Jarábek venoval priestor aj v úvodnej poviedke Historický výstup na Záruby, kde sa Košický vo svojom parodickom štýle predstavuje ako leninológ. V staršej (isto dobovo nezverejniteľnej) poviedke s primeraným zveličením rieši otázku Leninovho výstupu na rôzne štíty a prenáša túto informáciu do prostredia Malých Karpát. Na túto literárnu nôtu nadväzuje Mikuláš Jarábek svojím textom Zaprášené historky, aj keď s trošku menšou mierou štylizácie reality. Skôr sú to pomyselné zážitky spojené do humorných súvislostí.
V druhej časti nazvanej Limerikiáda sa autor zameral na tieto päťveršové (názvami lokalít inšpirované) spojenia, pričom zemepisný názov slovenského mesta či dediny je použitý ako základ pointy. Nezostáva však len pri nich. V ďalšej časti kombinuje kratšie a dlhšie literárne útvary, ktoré zoradil podľa tematiky a inšpirácie na: Reflex(y)ikon (patria myšlienkovo aj formálne medzi najoriginálnejšie), Aforizmy za euro (sčasti inšpirované súčasnými ekonomickými témami), Aforistické nežnôstky (venované láske a sexu), a príťažlivo spracované Epigramy o sláve a tráve. V dlhších útvaroch sa vracia k svojej rozprávačskej forme reálnych príbehov z minulosti (Nezvyčajná príhoda, Veľké ryby), ale aj k parodickým textom. Aj v nich sú využité reálie v akomsi druhom významovom pláne. Zemepisné označenia tvoriace základ poviedok vychádzajú z regionálne motivovaných súvislostí (Zapadákov, Čubírkovce – podľa prípadu zo 60. rokov vrahyne Ireny Čubírkovej, ktorá bývala na neďalekej samote pri Boleráze). Vyššie literárne ambície majú poviedky Preteky o Pulitzerovu cenu a Rodinný prieskum, ktoré sú akousi kombináciou Jarábkovho rozprávačstva a zdanlivo nesúvisiacich situácií z nášho každodenného života. A to je vo všetkých prozaických dielach v Rodinnom balení autorova devíza – uchopiť súčasný kontext a cez primerané zveličenie ho pretaviť do nadčasovej podoby. Uplatnenie regionálneho kontextu v podobe, ktorá je blízka aj čitateľovi neukotvenom v regióne, dáva dielu ďalší rozmer navyše. Aj najnovšia knižka Mikuláša Jarábka potvrdzuje to, že Trnavčania majú vzťah k humoru, a nielen preto, že ich nárečie má niektoré smiešne znejúce slovíčka.
Martin Jurčo