novinky z radnice

Nezabudnuteľný gymnaziálny učiteľ František Richter naštartoval trnavský atletický motor, žezlo po ňom prevzal kolega Jozef Wagner

Vítanie jari v maratónkach. Pod týmto názvom sa každoročne dostáva k slovu masové stretnutie milovníkov džogingu. Ide o tridsaťminútový beh na conipurovom ovále atletického štadióna Slávie Trnava. Príchod nového ročného obdobia tu oslávi bežecká rodina v stredu 19. marca popoludní. Hlavný pelotón dospelých dostane priestor o 17.00 h, kým sprievodnú 12-minútovku žiactva a dorastu odštartujú hodinu predtým.

Inšpiráciou pre zrod takéhoto marcového stretnutia kondičnej a rekreačnej komunity nám boli archívne pramene o podobnom dianí. Veru, bežecký dejepis zachytáva trnavské predjarie na viacerých pútavých stranách. Voľakedajšie kapitoly obsiahlej histórie sa písali v gymnáziu, bašte telesnej výchovy a športu.

Za bežeckého protagonistu bol považovaný tamojší stredoškolský pedagóg Jozef Wagner. Počas svojho trnavského pôsobenia v rokoch 1905 – 1910 obohatil hodiny gymnaziálneho telocviku vytrvalostným behom v trvaní 10, 15 a 20 minút. Práve on výraznou mierou nadviazal na svojho predchodcu Františka Richtera, ktorý pohybovo formoval mlaď v tejto chýrnej škole úctyhodných 34 rokov (1871 – 1905). Podľa dostupných archívnych prameňov možno Richtera považovať za zakladateľa organizovanej atletiky v slovenskom Ríme. Mimochodom, medzi jeho odchovancov patril aj František Ješina. Na svet sa prihlásil 19. augusta 1887. Po vyše dvoch desaťročiach zapísali slávneho rodáka zo slovenského Ríma do zoznamu aktívnych účastníkov olympijských hier. Atmosféru vrcholného športového festivalu celej planéty zažil Ješina ako prvý trnavský atlét v lete 1908. Na londýnskych športoviskách súťažil v hode diskom a oštepom.

Späť však do bežeckého poľa na prahu jari. Takýto ruch viackrát zbuntošil Trnavčanov v prvopočiatkoch priamo v historickom strede mesta. Masarykova štafeta sa tu premiérovo bežala 20. marca 1920. Išlo o súperenie štvorčlenných družstiev na 400 + 300 + 200 + 100 m. Víťaznú trofej si odniesla Telocvičná jednota Sokol Trnava časom 2:13 min. O tri roky neskôr (11. 3. 1923) dostalo priestor majstrovské súperenie na 3,5 km. Vyhral ho Schätzel, člen PTE Bratislava, časom 10:46,8 min, domáci Formánek a Zimmermann (obaja TJ Sokol) skončili na druhom a štvrtom mieste.

Trnavčan Štefan Cepko bol odchovancom iného nezabudnuteľného pedagóga, Jána Hajdócyho, nástupcu Wagnera. „Počas štúdií v tamojšom gymnáziu sme mali futbal zakázaný. Preto som sa upísal atletike a basketbalu. Zrejme som behával dobre, keď pán profesor Hajdócy mi na pamiatku venoval tretry. Mám ich odložené doteraz,“ ukázal nám vzácny podarúnok dnes už 91-ročný Š. Cepko. Podľa jeho slov, pri vytrvalostných behoch, ktoré tu zažil od dorasteneckého veku, situovali štart a cieľ do centra Trnavy, na námestie pred divadlom. Divákov sem chodilo neúrekom.

Bežecký strom v Trnave je už teda poriadne košatý. Veď do úrodnej pôdy tamojšieho gymnázia ho zasadili začiatkom druhého desaťročia predošlého storočia.

Jaroslav Lieskovský

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (3 hlasovali)