novinky z radnice

Spomienka na vzácneho trnavského učiteľa telocviku, športového činovníka a trénera, ktorý nás začiatkom tohto roka navždy opustil

Pri listovaní v historických zápiskoch z 90-ročného hokeja v Trnave nemožno obísť Mgr. Jána Rumana. Narodil sa 22. októbra 1943 v Pustých Úľanoch, zomrel 12. januára 2014 v Trnave. Do športového neba teda odišiel začiatkom tohto roka. Janka sme poznali ako pohodového, kamarátskeho človeka. Telesná kultúra bola jeho celoživotnou záľubou.
ján ruman
Ján Ruman (v predklone) sa spočiatku dostal do povedomia športovej Trnavy ako hokejový brankár Spartaka. Foto: archív mf

Dianiu na trnavskom ľade sa ako aktívny hráč venoval v šesťdesiatych rokoch predošlého storočia. V tomto starobylom meste chytával za Spartak a Duklu. Po skončení základnej vojenskej služby si presadol na trénerskú stoličku. Tamojších hokejových dorastencov viedol do šesťdesiateho ôsmeho roku. Vtedy ho zlákala hádzaná.

Počas dlhého pôsobenia v populárnom loptovom odvetví medzi sedmičkami sa J. Ruman stal významnou osobnosťou. Ako tréner aj funkcionár. Jeho mládežnícke celky dosiahli nejeden pozoruhodný úspech. Staršie dorastenky získali pre Trnavu titul majsteriek ČSSR, ba niektoré hráčky z tohto skvelého kolektívu neskôr obliekali viacero sezón ženský reprezentačný dres svojej krajiny. Za povšimnutie stojí aj prvenstvo rumanovcov v šampionáte Slovenska školských športových stredísk mladších žiakov i žiačok.

Široko-ďaleko známy učiteľ telocviku z Trnavy bol aktívnym činovníkom Československého a Slovenského zväzu hádzanej, vykonával predsednícky post Západoslovenského zväzu hádzanej, založil a dlhý čas viedol Trnavský zväz hádzanej. Obísť nemožno ani jeho všestranné účinkovanie vo viacerých kluboch na území nášho mesta.

Svojim žiakom vštepoval lásku k pohybovej výchove, predovšetkým ich trpezlivo učil slabikovať litery hádzanej, hokeja či atletiky. Pedagogicky pôsobil v trnavských ZDŠ a neskôr ZŠ na Ulici Maxima Gorkého, Ulici Jána Bottu či na Atómovej, kde založil aj športovú triedu so zameraním na hádzanú, ktorá na tomto sídlisku vyvíja činnosť doteraz.

Ján Ruman sa teda od roku 1968 naplno začal venovať hádzanárskemu trénerstvu. Koučoval kolektívy Spartaka Trnava, Vysokých škôl Trnava, Odevy Hlohovec, Slávie Prievidza, ŠK Modranka a Lokomotívy ŽOS Trnava.

Tiež jeho manželka Eva hrávala hádzanú za Spartak a TJ VŠ. Podobne u svojich detí, vnukov a vnučiek pestoval vzťah k pohybovým aktivitám. Najmä u syna Maroša a neskôr aj u svojho vnuka Filipa. Obaja pod jeho vedením, hlavne v mládežníckych kategóriách, dosiahli pozoruhodné hádzanárske úspechy v rámci Československa i SR.

„Otec svojimi radami aj napriek nepríjemnej chorobe sa do posledných chvíľ života snažil byť nápomocný. Veľmi ho mrzelo, ako neslávne to dopadlo s trnavskou hádzanou a nevedel sa s tým psychicky vyrovnať,“ dodal Maroš Ruman.

Jaroslav Lieskovský

 

 

Zatiaľ nehodnotené