novinky z radnice

Pred januárovým otvorením svetového ekonomického fóra zverejnili médiá informáciu, že osemdesiatpäť najbohatších ľudí vlastní majetok polovice svetovej populácie. Potvrdili dlhoročný trend nerovnomerného prerozdeľovania financií a zisku. Ak počúvame o kríze, je zaujímavé, že ekonomickí odborníci nehľadali jej zdroje práve v nespravodlivom majetkovom pomere. Zdá sa, že zlé ocenenie niektorých prác a získavanie financií v špekulatívnych nevýrobných sférach, je jedným z rakovinových buniek trhového mechanizmu. Je nepoctivé brániť ho, ak jeho experti roky s rétorikou voľného trhu tolerovali, že bohatne úzky okruh ľudí na úkor iných a nechceli vidieť obchádzanie pravidiel. Navyše, ak v okamihu, keď praskla bublina iluzórnej viery v nepretržitý rozvoj, upierajú tí, ktorí krízu spôsobili, svoj zrak na politikov, ktorým dovtedy bránili regulovať ich zisky. Ak ide o stratu bohatých, majú štáty, čiže každý z nás, zachraňovať mechanizmus, ktorý vyhovuje menšine. Nehovoriac už o hladujúcich po celom svete. Situácia má však i ďalší rozmer. V spoločnosti, v ktorej dlhodobo prevláda pocit nespravodlivosti, sa akumuluje negatívna energia. V kombinácii so zlyhávaním inštitúcií, ako sú súdy či prokuratúra, sa dá očakávať extrémizmus. I na Slovensku sa objavujú nielen úvahy, ale i konkrétne prípady násilných riešení či živenia nenávisti. V dobe, keď má v mene slobody slova každý, bez ohľadu na relevantnosť vysloveného, právo na odznenie svojho názoru, v dobe bez rozlišovania, je najviditeľnejší extrém. Upriamujeme naň zrak. Ak neporozumieme jeho koreňom a smrtonosným dôsledkom, ak ho nepomenujeme ako extrém, ale naopak, ak sme ním čoraz viac zaujatí a fascinovaní, ak dostáva väčší priestor než to, čo život udržuje v jeho pokračovaní, potom krízu neriešime, ale prehlbujeme. Už je iba otázkou času, kedy sa pôvodne extrémne, iba myslené a virtuálne, stane súčasťou reálneho a bežného. Nestrácajme sily a pozitívnu energiu nedôsledným pohoršovaním sa na extrémnych jednotlivcoch. Popri hľadaní lepších ciest si priznajme, že i my sme podľahli ilúzii, že niekto nastaví spravodlivosť a ten niekto mal byť zvonku. Doma, napokon, nikto nie je prorokom. Nie je problém v tom, že sme si dali poradiť. Problém je, že sme uverili lákavej vízii, že budeme ako tí osemdesiati piati, ktorí vlastnia skoro všetko. Skúsme sa vrátiť ku koreňom spoločnosti. K osvedčenému v minulosti, k dôvere. Ak funguje akási neviditeľná ruka, určite to nie je ruka trhu, ale ruka života. Neutnime ju vlastným egoizmom, ale živme ju. Falošných prorokov a spasiteľov nechajme vo virtuálnom priestore. My žime život osobných vzťahov.

Pavol Tomašovič

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2 (1x hodnotené)