novinky z radnice

V množstve informácií sa bez väčšieho povšimnutia mihla správa o postupnom vymieraní vtáctva. Za posledných tridsať rokov ich v Európe ubudlo tristo miliónov. Slovensko nevynímajúc. Prevládajúce presvedčenie o najlepšej ceste vpred, technický prístup uprednostňujúci individuálne pred spoločným, nové na úkor osvedčeného, prekrýva iné perspektívy. Vidíme iba vlastný cieľ a blaho. Stíchli tak nielen vtáci, miznú nielen stromy, ale i iné alternatívy, vízie či tradície. Demografia v takto videnom svete sústredenom na seba rapídne klesá. To, čo nám stojí v ceste, hynie pod našimi nohami. Vadí nám iný názor, padajúce lístie i tieň stromov, z ktorých máme drevo najradšej vo vlastnom kozube. V zúženej perspektíve blahobytu a mechanizmov trhu nedovidíme na dôsledky nášho smerovania.

Pohľad na seba, na zisk i vlastné delenie sveta považujeme za najlepší. Kríza na Ukrajine to len potvrdila. Vyhovujú nám len tie informácie, ktoré zapadajú do nami mysleného dokonalého sveta. Nazývame ho demokratickým. No sami popierame jeho princípy. K tým najdôležitejším patria nenásilie, dodržiavanie zákona a voľby ako princíp slobodného výberu predstaviteľov spoločnosti. No, keď nám to vyhovuje, ospravedlňujeme v mene demokracie porušovanie princípov, obsadenie inštitúcií, násilie a dokonca i nerešpektovanie výsledkov volieb. Mentálnou podporou takýchto krokov sme vytvorili priestor pre rozklad základov možnej demokracie i krajiny. Nielen na Ukrajine, ale i doma. Násilie vo forme otvorenej sily, ničenia verejného či súkromného majetku na verejnosti, nemožno ospravedlniť žiadnou vznešenou ideou. Nepomôže ani spätné legitimovanie násilia a zrušenie volieb v parlamente. Snaha predbehnúť prirodzený spoločenský vývoj, nerešpektovanie inej mentality a nedôslednosť v zásadných princípoch prináša rozklad spoločnosti. Nemožno ospravedlňovať žiadne použitie hrubej sily. Na jednej či druhej strane. Násilie plodí násilie. Stíchnu nielen bezbranné vtáky, ale postupne všetci, ktorí vidia svet inak a hľadajú nenásilné cesty. Kto nie je s nami, je proti nám. Šum stromov a štebot vtákov zaniká v hluku davu valiaceho sa vpred. Nepoučení z revolučných dôb, z násilného umlčovania iných, z nepokornej viery v budúcnosť sa ženieme opäť v ústrety svojmu koncu. S inými heslami, inými modlami, no hlavne vpred.

Občas je dobré zastaviť sa. Vypnúť jednostranný tok informácií, pozrieť sa okolo seba i za seba. Započúvať sa do umlčaných myšlienok. Nestrácame niečo na našej ceste? Budem rád, ak sa nestratíme, priatelia. Cesta má zmysel iba vtedy, keď spája ľudí. Pre život, nie proti nemu.

Pavol Tomašovič

 

Zatiaľ nehodnotené