novinky z radnice

Do vienka dostal entuziazmus, cieľavedomosť a hlavne pokoru. Aj preto dokázal roky písať do zásuvky v nádeji, že zozbierané materiály časom nájdu svojho čitateľa. Historik, bibliograf, archivár Hadrián Radváni (*16. september 1918 Spišská Kapitula – †26. marec 2014 Trnava) patril roky k hlavným pilierom mapovania dejín nášho mesta.

h. radvániVyhľadával, zhromažďoval a zaznamenával informácie desiatky rokov. Presne, systematicky dopĺňal svoju bibliografiu. Nemal vzdelanie historika, no urobil práce za desiatich, a na rozdiel od iných si nenárokoval na okázalú vďaku. Nemal ani ambície upozorňovať na význam zozbieraného materiálu. Publikovať začal až po roku 1990. Je až symbolické, že sa dožil vysokého veku a do poslednej chvíle mal jasnú myseľ. Naplno využíval šancu dobehnúť to, čo predtým nemohol. Stihol tak odovzdať Trnavčanom svoje najväčšie poklady.

Hadrián Radváni pochádzal z rodiny poštového úradníka. Vzťah k slovenskej literatúre dostal od otca, ktorý väčšiu časť svojich peňazí investoval do kníh. Do Trnavy prišla rodina jeho otca na prelome rokov 1935 – 36 a ich prvou adresou bola Paulínska ulica. Neskôr sa presťahovali na Halenársku ulicu. Tamojšiu adresu mal Hadrián Radváni ešte pred niekoľkými rokmi. Je symbolické, že býval v dome, kde kedysi sídlila Jelínkova tlačiareň, z ktorej vyšla prevažná časť tlačí bernolákovcov. Intenzívne chodil do knižnice, no na univerzite študovať nemohol.

Dlhé roky pracoval v Spolku sv. Vojtecha v archíve i v knižnici, neskôr ako technik v tlačiarni. Po vojnových peripetiách ako vyučený tesár vystriedal niekoľko bežných technických zamestnaní. To, že vedel po nemecky, maďarsky, ale aj po latinsky, mu otváralo dvere do archívov. Nielen do Bratislavy, ale aj do Viedne a Budapešti. Vďaka rozhľadenosti mal aj spriaznených odborníkov, napríklad Ivana Chalupeckého z archívu v Levoči a martinského archivára Jozefa Telgárskeho. V popredí záujmu Hadriána Radvániho bola trnavská knižná kultúra – kniha, tlač a väzba, ale aj Slovenské učené tovarišstvo, ktoré preskúmal a revidoval zoznam jeho členov. Dlhé obdobie zhromažďoval dáta o Bazilike sv. Mikuláša. Napokon sa mu podarilo pred pár rokmi vydať o nej knihu v reprezentačnej podobe.

Dejiny vnímal ako celok, nedelil preto ľudí podľa konfesie. V krúžku trnavských historikov sa pred rokmi stretával napríklad aj s evanjelickým farárom a prekladateľom Gustávom Viktorym. Publikovať však veľa nemohol. Za čias socializmu mu vyšlo niekoľko článkov, no väčšinou pod skratkami či pseudonymom. Do konca minulého roka napísal úctyhodných 2 400 prác, mnoho z nich vyšlo len v strojopisnej podobe. Z kníh patria k najznámejším Stará Trnava v obrazoch, Trnavské tlačiarne či spomínaná Bazilika sv. Mikuláša. Jeho rozsiahly archív zaiste vydá nejednu zaujímavú prácu, ktorej sa dostane i knižná podoba.

Hadrián Radváni bol aj držiteľom niekoľkých ocenení. Napríklad, v roku 1997 dostal čestný doktorát filozofických vied od Trnavskej univerzity, Mesto Trnava mu udelilo čestné občianstvo a minulý rok dostal aj Pamätnú medailu Cyrila a Metoda od Trnavského samosprávneho kraja.

Martin Jurčo

 

Zatiaľ nehodnotené