novinky z radnice

V časoch monarchie sa volala Länge Gasse / Hossú utca a delila sa na hornú a dolnú, podľa toho, či smerovala od námestia k Hornej bráne (v susedstve Zeleného kríčka), alebo k Dolnej bráne (v mieste medzi súdom a evanjelickým domom). Tak ako je námestie srdcom mesta, je hlavná ulica v meste jeho tepnou. Mať kšeft na týchto miestach bolo snom každého ctižiadostivého živnostníka. Len čo sa tam dostal, hneď bol v „lepšej“ spoločnosti. V dvadsiatom storočí niesla mená niekoľkých, pre konkrétnu dobu dôležitých ľudí – bola Rákoczyho, Masarykova, Benešova aj Hitlerova, potom Februárového víťazstva (kým sme to museli považovať za víťazstvo...), až sme konečne pochopili, že ako Hlavnú ulicu ju nebudeme musieť stále premenovávať.


Prvé kresby ulice na litografických pohľadniciach z konca 19. storočia

Treba podotknúť, že šírka Hlavnej ulice v Trnave bola dedičstvom neznámeho stredovekého architekta. Tak sa stalo, že Trnava nepotrebovala v 18. a 19. storočí svojho Haussmanna, ktorý by musel zbúrať pol mesta, aby vystaval niečo ako Champs Elysées... Veľkorysá šírka hlavnej ulice z 13. storočia nám pohodlne stačí aj dnes. A búranie sme dobehli v iných štvrtiach.

Pohľad fotografovaný z miesta bývalej Dolnej brány. Vľavo budova Hotela Polnitzky


Radnica pred prestavbou


Radničná fasáda po secesnej prestavbe, okolo r. 1910

Na starých pohľadniciach z obdobia okolo r. 1900 vidíme, že ulica bola vydláždená. Odkedy išla cez Trnavu železnica, bolo nepohodlné v daždi stále vyťahovať z blata zaborené fiakre, tak predpokladám, že bola vydláždená už oveľa skôr ako v roku 1900. Dláždenie – mačacie hlavy (čadičové kocky) bolo v strede kladené v pásoch a po stranách na kríž. Na fotografiách a pohľadniciach je vidieť výraznú stredovú jazdnú dráhu, ktorá sa stále používala. Po stranách však pomedzi dlaždice rástla tráva. Na starších záberoch vidno, že cestu od chodníkov oddeľujú asi meter vysoké drevené koly, vzdialené asi dva metre od seba – akoby podpery zábradlia. Neskôr zostalo medzi chodníkmi a cestou stromoradie s pouličnými lampami. Táto podoba Trnavy pretrvala niekoľko desaťročí, vidíme ju ešte na fotografiách z polovice tridsiatych rokov, len lampy na okrajoch zmizli. Elektrické osvetlenie zavesili do stredu nad cestu na káble natiahnuté z jednej strany ulice na druhú.

Untere Länge Gasse, začiatok 20. storočia


Pozdrav z Trnavy, vydavateľ Adolf Horovitz, začiatok 20. storočia


Ulica od pomníka honvédskym vojakom (1871), začiatok 20. storočia


Masarykova ulica, 1918 - 1920


Masarykova ulica v tridsiatych rokoch (reklama na kino Tatra)


Vonkajšia terasa u Thalmeinera s reklamou na predstavenie Bio Invalid, 20. roky 20. storočia


Ulica od Evanjelického domu, tridsiate roky


Ulica od kostola sv. Heleny, 1938 - 39

Mimochodom, stromoradie sa držalo v Trnave kontinuálne po celé dvadsiate storočie, chýbalo iba vtedy, keď sa menili staré stromy za mladé. Tie posledné, čo sa pravidelne orezávali, vydržali možno aj 50 rokov.

Neviem presne, kedy sa začala nová úprava hlavnej ulice, ktorá ju predelila prerušovaným pásom zelene na dve časti. Na fotografiách z osláv v roku 1938 je už zelený záhon v časti hlavnej ulice vysadený. V rámci neho bolo osadené do stredu ulice aj nové mestské osvetlenie na vysokých kandelábroch. Čadičové kocky doslúžili – na koče a vozy boli ešte dobré, ale automobilová doprava a neskôr autobusy mestskej hromadnej dopravy potrebovali pevnejší povrch ulice. V roku 1949 bolo rozkopané námestie, koncom tohto roka sa demontovala trojička a robili sa úpravy priestoru.

Vľavo: Marec 1939, oslavy vzniku Slovenského štátu na budúcej ulici Adolfa Hitlera
Vpravo: Ulica na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov

Na čiernobielych pohľadniciach a fotografiách z päťdesiatych a začiatku šesťdesiatych rokov je vidieť letná výsadba v strede ulice s veľkými kaktusmi druhu agáve a s palmami presadenými z črepníkov na leto do zeme. Palmy boli často súčasťou kvetinovej výzdoby pódia pri divadle pri prijímaní významných návštev – sú na fotografiách z návštevy Eduarda Beneša v roku 1936 i na fotografiách osláv ukončenia druhej svetovej vojny v r.1945. Palmy a kaktusy boli v lete vysadené aj v parku, z ktorého neskôr urobili ružový.

Ulica od radnice s kaktusmi druhu agáve, 40. roky 20. storočia


Pohľad na ulicu z poschodia Evanjelického domu


Pamätník osloboditeľov so súsoším Víťazstvo od Ladislava Snopka bol osadený a slávnostne odhalený v roku 1959

Moje obľúbené zábery pochádzajú z konca päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. To už chodila stredom mesta hromadná mestská doprava a v mieste kaviarne Krym bolo parkovisko ohradené červeno-bielymi stĺpikmi s reťazami. Zmenilo sa osvetlenie popri chodníkoch (a vlastne aj v celej Trnave) na lampy v hornej časti mierne prehnuté nad cestu. Táto úprava súvisela s tzv. námestím po schodkoch a nádhernými sakurami pod mestskou vežou.

Park známy neskôr ako „ružový“, 50-te roky


Letná výsadba v parku pri námestí SNP s palmou, 60-te roky





Skupina farebných pohľadníc zo šesťdesiatych rokov, na ulici vidieť vtedajší typ osvetlenia v Trnave

Pri Pamätníku osloboditeľov bol vysadený kvetinový záhon s dominujúcim kaktusom agáve a niekoľko žardiniér (dominovali najmä červené kvety...). Začiatkom sedemdesiatych rokoch sa opäť zmenili lampy mestského osvetlenia – v roku 1971 mesto osadilo nové neónové svetlá. Na fotografiách s výzdobou k XV. zjazdu Komunistickej strany Československa v roku 1976 vidno vysoké kandelábre na vrchole so štyrmi lampami osadenými do štvorca. Na takejto ulici sme pravidelne chodili do prvomájových sprievodov (smerom od Zeleného kríčka k tribúne pred Pamätníkom osloboditeľov) či na lampiónové sprievody (zasa naopak – od Evanjelického domu k mestskej veži, lebo tam bol ohňostroj).

Mesto s výzdobou k XV. zjazdu KSČ v roku 1976


Vľavo: Mestská veža s rozkvitnutými sakurami, polovica 70. rokov
Vpravo: Búranie zeleného stredového pásu pred výstavbou pešej zóny, rok 1985

Ako sa blížili oslavy mesta v roku 1988, prichádzali nové plány z radnice (Mestského národného výboru) v súvislosti so zmenou hlavnej ulice na pešiu zónu. Búranie zadných traktov meštianskych domov sa začalo už koncom 70. rokov (archeologický výskum v týchto miestach prebiehal v rokoch 1979 – 80). Potom odklonili z centra mesta mestskú hromadnú dopravu a napokon zrušili dopravu od Kostolíka sv. Heleny po roh Radlinského a Hlavnej ulice úplne.

Pešia zóna plná Trnavčanov na oslavách mesta v roku 1988

V roku 1988 bola na svete pešia zóna (prvá na Slovensku), a pred oslavami aj nové námestie s Domom kultúry. Pešia zóna s ostrovčekmi zelene a zachovaným starým stromoradím sa medzi Trnavčanmi rýchlo ujala. Počas svojej existencie (1987 – 2013) zaznamenala iba niekoľko kozmetických úprav. Oslavovali sme na nej 750 rokov slobodnej kráľovskej Trnavy, bola svedkom nežnej revolúcie, potom prišli prvé vonkajšie kaviarenské terasy, vstúpili sme po nej do Európskej únie, a tiež sme na nej nanovo jarmočili.


Aj takto sme na pešej zóne 30. apríla 2004 vstupovali do Európskej únie :)

Máme 21. storočie a zároveň tretie tisícročie, a znova zmenu trnavskej pešej zóny, ktorej prestavba práve vrcholí. Trnavčania tieto zmeny pozorne vnímajú a netrpezlivo čakajú na to, keď bude úplne dokončená.

Hlavná ulica – pešia zóna 7. mája 2014

Ohliadnuc sa o sto rokov dozadu vidíme hlavnú ulicu plnú malých obchodíkov a prevádzok. Jeden vedľa druhého ponúkali svoj tovar obchodníci a služby krajčíri, klobučníci, obuvníci, holiči aj kaderníci, veci sa len tak nevyhadzovali, keď doslúžili, ale opravovali. Svojou ponukou sa navzájom predbiehali kaviarnici, hostinskí, majitelia reštaurácií, na tejto ulici sa prosto žilo. Ešte aj v šesťdesiatych rokoch bolo mesto plné ľudí – trnavské korzo bolo lepšou „zoznamkou“ ako inzeráty v časopisoch. Fungovalo rýchlo ako mobily dnes – keď človek niekoho hľadal, stretol ho na korze. Rýchly beh dnešného života nás nejako uzatvára do domov, bytov a pracovísk. Deti a mladí ľudia sadajú vo svojich izbách k počítačom a virtuálnym hrám, ktoré im ponúkajú niekoľko životov v rôznych leveloch. Žijú život na sociálnych sieťach. Priečelia domov na Hlavnej sú čoraz jednoduchšie, obchody sa pomaly strácajú, bývalé výklady plné tovaru zostali obyčajnými oknami do kaviarní či bánk. Ruch stredu mesta sa nám akosi vytratil do nákupných centier na periférii. S rozsvietenou večernou Hlavnou ulicou život z mesta odchádza úplne. Dostaneme ho ešte niekedy späť?

Simona Jurčová

Obrazová príloha: Zbierka pohľadníc starej Trnavy Jozefa Benku
 fotografie: Blažej Vittek, Simona Jurčová, Elena Ursinyová

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (6x hodnotené)