novinky z radnice

Futbalová sága známej rodiny mala výrazný podiel na pulze popredného subjektu z plejády trnavských maloklubov

Pýtajme sa, kým je koho. Okrídlená veta skrýva v sebe kusisko pravdy. A tak športový životopisec, pre ktorého je záľubou ozrejmovanie bielych miest trnavskej histórie, nemohol nepýtať sa jednej z najväčších osobností koženej lopty v našom meste. Smutnú zvesť o úmrtí docenta Jozefa Hagaru, 93-ročného barda futbalovej vášne, sme priniesli v predošlom čísle Noviniek z radnice. Jeho cenné posolstvo načim zachovať. Začnime v jednom z maloklubov. Zakladateľom ŠK Meteor Trnava bol poštár Augustín Hagara. Dres obliekali aj jeho synovia Jozef a Anton.

V sedemnástich rokoch sa už Jozefovi ušlo miesto v prvom družstve Meteoru. Pobudol v ňom dve sezóny. Kým Anton pôsobil v tomto maloklube až do skončenia hráčskej kariéry, o dva roky starší brat prešiel do ligového ŠK Rapid Trnava. Ten hrával na ihrisku za železničnou traťou. „Za vojny niektoré názvy, medzi nimi aj Rapid, nemohli byť. Preto náš červeno-čierny robotnícky klub premenovali na TŠS,“ vysvetlil J. Hagara a pokračoval: „Predsedom Rapidu bol náš stredoškolský profesor Jozef Kmeť. Chodil po malokluboch, ktoré mali svoju dlhodobú súťaž. Tam ma objavil. Nado mnou tak trochu držal ochranné krídla, keďže v trnavskom gymnáziu bol futbal zakázaný.“

Precízne vedený zápisník rýchlonohého J. Hagaru toho prezradil veľa. V mužstvách Rapidu a TŠS odohral 193 duelov ako center, stredopoliar a napokon obranca. Do celkového počtu boli zaradené všetky stretnutia medzinárodného, ligového či priateľského charakteru od sezóny 1939. Vtedy debutoval ako devätnásťročný. Jeho spoluhráčmi sa stali aj úspešní reprezentanti František Bolček a Anton Malatinský, rovnako majúci v rodnom liste rok 1920. Novinárova zvedavosť smerovala k tomu druhému menu. „Tóno Malatinský? Technicky výborne vybavený. Pán hráč, hoci neoplýval rýchlosťou.“

J. Hagara sa naplno oddal futbalu až po matúre. V najvyššej súťaži mal na konte dovedna 88 zápasov, všetky v zostave Trnavy. O hráčskej bodke za kariérou napokon rozhodol jeho zranený meniskus v štyridsiatom deviatom. To už skúšal prvé trénerské kroky pri dorastencoch. V päťdesiatom treťom, po skončení dvojročného štúdia, promoval na trénera prvej triedy. K mládežníkom sa neskôr vrátil (1957 – 1962). „Tóno Malatinský ma požiadal, aby som trénoval dorast.“ J. Hagara postupne obrusoval mnohé futbalové talenty, napríklad Jozefa Štibrányiho, bratov Františka a Mariána Kozinkovcov, Alojza Fandela, Dušana Kabáta, Ivana Haščíka či Jozefa Kulisieviča. Lodivodom trnavského prvoligového tímu dospelých sa stal v jesennej časti 1960. Za asistenta si vybral Františka Gažu. „Šieste miesto v najvyššej súťaži sa oddielovým funkcionárom málilo, preto cez zimu prišiel k mužstvu iný tréner. Na jar sa Trnava skĺzla v tabuľke ešte nižšie. V období 1962 – 1963 som pracoval na poste kouča futbalistov Kambodže. Znalosť francúzštiny sa mi vyplatila. V juhovýchodnej krajine Ázie mi zverili reprezentačný aj armádny výber,“ prezradil ďalšie perličky. Po návrate domov sa celé desaťročie venoval predsedníckym povinnostiam v metodickej komisii trénerov Spartaka. Počas pamätného majstrovského obdobia 1968 – 1973 sa angažoval vo futbalovom výbore Spartaka TAZ. „Túto etapu charakterizujem ako nezabudnuteľnú prechádzku veľtrhom futbalového umenia,“ neskrýval vzácne pocity. Postíhal toho vskutku veľa. Športové aktivity ho nehatili ani na inom zodpovednom pracovnom zaradení, pri vysokoškolskom formovaní nových pedagógov vtedajšej PdF UK. Autor tohto príspevku patril medzi jeho študentov.

J. Hagara vykonával funkciu podpredsedu TJ Spartak v období 1973 – 1981. „V tom čase, aj z pozície predsedu mestského národného výboru, sa odo mňa žiadali aktívne kroky pri prestavbe trnavského futbalového štadióna. Nešlo o ľahké rozhodnutia, veď v okolí novostavby sa museli zbúrať viaceré domy,“ pripomenul v jednom z našich rozhovorov.

S Malatinského zverencami vycestoval na dva historické zájazdy, na africký kontinent (1960) a za veľkú mláku (1974). V prvom prípade bol pomocným trénerom, v druhom zasa vedúcim zájazdu. V Afrike zavítali do Sudánu, Etiópie, Eritrey (bývalej talianskej kolónie) a Egypta. Počas juhoamerických potuliek hrali bílí andeli v Kolumbii a Peru.

Docentovi Jozefovi Hagarovi pri príležitosti osláv 70. výročia česko-slovenského futbalu (1972) udelili Zlatý odznak. Plným právom.

Jaroslav Lieskovský, foto: archív VH
Meteor Trnava

Futbalisti Meteoru Trnava z roku 1940, v hornom rade zľava: Petrovič, Š. Nebyla, Púchovský, E. Kupčík, Adámy, J. Hagara, J. Nebyla, J. Kupčík, A. Hagara, v podrepe: Németh, Šupa, Tobl.

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (2 hlasovali)