novinky z radnice

Momentálne tu prebiehajú dve zaujímavé výstavy – v Kopplovej vile vystavuje Viktor Hulík diela geometrickej abstrakcie Ars Geometrica 5, v Synagóge – Centre súčasného umenia znovu Spolu / každý sám za seba prezentujú svoje najnovšie diela Dudas Brothers – Juraj a Ivan Dudášovci. Okrem toho však „buble“ aj všeličo pod povrchom...

Výber vizuálu

To sa týka pripravovaného Trienále plagátu 2015. Jednou zo súčastí celého projektu je jeho výtvarné – vizuálne riešenie, ktoré ho bude celý prezentovať pred zrakmi odbornej poroty, dizajnérov plagátov, účastníkov výstavy i „okoloidúcej verejnosti“. Dôležitou súčasťou celkového vizuálu podujatia je preto čitateľnosť, jednoduchosť v zmysle prehľadnosti, ale zároveň aj v istom zmysle výnimočnosť, ktorá ho urobí naozaj viditeľným v súčasnom zahltení vizuálnymi informáciami – vizuálnom smogu. Od vizitiek cez prihlášky a katalógy, plagáty a reklamu, až po bannery vlajúce za lietadlom. Do vybraného riešenia sa zároveň musí hodiť známe logo TPT. (Navrhol ho Jozef Dóka ml. a predstavuje veľké oko, ktoré zároveň pripomína detskú kresbu rozžiareného slniečka.)

Odborná porota zložená hlavne z grafických dizajnérov sa 7. mája 2014 stretla nad doručenými zaujímavými tridsiatimi návrhmi (od dvadsiatich piatich dizajnérov a kolektívov). Tvorili ju Mgr. art. Dušan Junek, Mgr. art. Emil Drličiak, Mgr. art. Daniel Blonski, Mgr. art. Ondrej Gavalda, Mgr. art. Róbert Paršo / kurátor TPT, riaditeľ GJK akad. arch. Róbert Němeček a tajomník TPT Mgr. Roman Popelár. Po odbornej diskusii porota vybrala návrh Mgr. art. Matúša Lelovského. Jeho kladom je jednoduchosť, prehľadnosť a vysoká možnosť kombinovania s ďalším obrazovým materiálom, napr. fotografiami do zadného plánu. Ide totiž o čiernobiele plošné riešenie, ktoré má zároveň priestorovú dimenziu – predstavuje akoby od steny čiastočne odtrhnutý plagát vlajúci vo vetre.

Ako hovorí tlačová správa GJK: „Porota ocenila úroveň veľkej väčšiny prác. Pri svojom rozhodovaní prihliadala na ideu a prevedenie vizuálu, čitateľnosť, funkčnosť a praktickosť, a jeho vzťah k radu doterajších riešení. Poradie ostatných prác nebolo určené.

Mgr. art. Matúš Lelovský je absolvent VŠVU, momentálne žije a pracuje v Bratislave. Medzi jeho významné projekty patril Dizajn na kolesách. V súčasnosti realizuje grafickú úpravu časopisu Designum. Je držiteľom viacerých ocenení. V roku 2013 získal Národnú cenu za dizajn projektu výstavy Signály z neznáma pre Dům umění města Brno. (Viac pozri na www.lelovsky.sk.)

Raz už mala GJK na vizuál šťastnú ruku, keď výtvarník Milan Mikula z grafického štúdia Reco Senica získal uznanie v súťaži Národná cena za dizajn s návrhmi a realizáciou výtvarného riešenia pre TPT 2003. Dúfajme, že s novým vizuálom pripravovaného trienále galéria tiež uspeje, hlavne u samotných vnímateľov. Viac informácií o Trienále plagátu Trnava môžete získať na webovej stránke tpt.sk a gjk.sk.

 

Trnavčania v synagóge

Od 13. mája do 15. júna 2014 sa koná pod kurátorským okom Romana Popelára v Synagóge – Centre súčasného umenia na Halenárskej ulici výstava Dudas Brothers s názvom Spolu / každý sám za seba. Hoci je jej názov úplne neutrálny, jej diela majú vysoko aktivistický potenciál týkajúci sa témy, ktorú väčšina z nás pozná len zo správ, a ktorej možno ani nevenujeme veľkú pozornosť: Ukrajina. Krajina, kde „to vrie“, dalo by sa povedať zjednodušene, pretože pri pozorovaní z diaľky, dokonca ani zblízka, pokiaľ ste zahraničný pozorovateľ, ktorý dokonale nepozná domáce prostredie, nemôžete presne povedať, čo, prečo a ako tam vrie.

Stretnutie Juraja a Ivana Dudášovcov sa akoby sústreďovalo práve na tento odstup: v centre priestoru synagógy stojí vraj „sivá eminencia“ celého konfliktu Pentagon. Podotýkame, že jeho minimalistická verzia od Juraja Dudáša s výsekom vo výške očí, aby ste mohli vstúpiť dnu a bezpečne pozorovať okolie, je natretá až príliš načierno. Ďalšie jeho dve diela, tiež veľmi minimalisticky poňaté dvojminútové videoinštalácie, sú umiestnené na galérii a pripomínajú nám niečo ako mentálnu mapu našich/západoeurópskych názorov na spoločnosť, ktoré sa vyvíjali v priebehu niekoľkých tisícročí (od aténskej demokracie cez Liberté, Egalité, Fraternité francúzskej revolúcie)... Nakoniec sa z nich stávajú aj tak iba ľahostajné nápisy, ktoré zlyhávajú, pokiaľ sa týkajú niekoho iného, čo dokazuje dielo Isolation (všetky diela datované 2010 – 2014).

Ivan Dudáš vsadil na interaktívnu líniu s pozorovateľom, ktorého láka na boxovací mech s názvom Udri! a takisto sa môže aktívne zúčastniť „vymazávania“/povysávania kyjevského Majdanu, pričom však zvuk bojov a protestov zostáva, aby nás drásal ďalej (obe diela 2014). Celú atmosféru politicko-vojenského konfliktu umocnilo na vernisáži výstavy prítomné po zuby ozbrojené komando bez označenia, ktoré akoby predstavovalo neoznačenú, ilegálnu, neznámu ruskú armádu v súčasnosti prítomnú na Ukrajine. Naozaj sa pri týchto vojakoch človek necítil príjemne, a to stačilo, keď okolo neho len „postávali“.

Ako hovorí kurátor výstavy Roman Popelár: „Výstava je prvým spoločným projektom Dudas Brothers od roku 2011. Tvorba oboch tu osciluje na pomedzí politického a sociálneho aktivizmu v globálnom alebo regionálnom kontexte... Diela nechávajú vyznieť bez komentára, návštevník sa stáva ich pozorovateľom aj účastníkom, pri inštaláciách do obrazu môže (ale nemusí) zasiahnuť. V symbolike vystavených prác je obsiahnutá autorská interpretácia. V princípe ide o site-specific projekt pre synagógu, v ktorom do starších formálnych prvkov vnášajú obaja umelci nový obsah. Spoločný pohľad – rozdielne spracovanie.“

Juraj Dudáš (1975, Trnava) je intermediálnym umelcom (s výbornými základmi, ktoré dostal na Akademii výtvarních umění u prof. Milana Knížáka, či predtým na VŠVU u prof. Ruda Sikoru). Inklinuje k post-konceptu, ktorý implikuje do práce s textom, slovom, alebo sa koncept stáva súčasťou performance (zo starších projektov napr. DJ Giorgio, zameraný na autobiografiu na pomedzí fikcie a reality). Jeho diela venujúce sa aj analýze médií a ich manipulácie presahujúcej do ľudských životov zakúpilo aj niekoľko významných zahraničných zberateľských inštitúcií, zaujal na mnohých výstavách doma i v zahraničí.

Ivan Dudáš (1980, Trnava) inklinoval už počas štúdií na bratislavskej VŠVU (prof. R. Sikora, doc. I. Németh a prof. Daniel Fischer), ako aj na Nothingham Trent University v Anglicku (prof. Matt Hawthorn) ku stratégiám mediálneho umenia. Jeho doménou je práca s nájdeným filmom, obrazom, zvukom – tzv. práca s found footage. V roku 2012 na Fakulte výtvarných umení AKU v Banskej Bystrici úspešne obhájil doktorandskú dizertačnú prácu u doc. M. Nicza a bol mu udelený titul Artis Doctor (ArtD.). V súčasnosti sa venuje dekonštrukcii digitálneho obrazu s interaktívnymi presahmi a s možnosťou vstupu diváka do diela. Už niekoľko rokov prednáša na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, kde sa paralelne venuje aj vedecko-výskumnej činnosti.

Miroslava Kuracinová Valová

 

Geometria v čiernej, sivej a bielej

Do uzávierky Noviniek nebolo možné napísať recenziu na výstavu Viktora Hulíka Ars Geometrica 5, ktorá mala vernisáž 29. mája 2014, ale koná sa až do 6. júla 2014, preto vás na ňu spolu s kurátorkou výstavy Xéniou Lettrichovou (a jej textom o pripravovanom projekte) srdečne pozývame.

Viac ako 20 rokov delí akad. maliar Viktor Hulík svoj čas medzi výtvarnú tvorbu, kurátorstvo a organizáciu výstav. V bratislavskej Galérii Z prednostne vytvoril priestor a zázemie pre rozvoj geometrickej abstrakcie na Slovensku a jej začlenenie do medzinárodného kontextu. V tomto roku pripravuje už 19. ročník široko koncipovanej akcie medzinárodného významu Socha a objekt v Bratislave. Súčasťou býva profilová prezentácia kvalitnej zahraničnej sochárskej tvorby (napr. španielskej, maďarskej). Príležitosť prezentovať svoje diela v konfrontácii s dielami renomovaných zahraničných sochárov každoročne inšpiruje a aktivizuje slovenskú výtvarnú scénu naprieč jej názorovým a generačným spektrom. Viktor Hulík je však v prvom rade výtvarník, spoluautor dobre zapísanej Laserovej línie s Laserovým orlojom na bratislavskom korze, ústredná osobnosť slovenskej geometrickej abstrakcie, člen Klubu konkretistov II., medzinárodnej skupiny výtvarníkov INT-ART a celosvetového geometrického hnutia MADI.

Ako potvrdzujú autorské výstavy doma i v zahraničí usporiadané v poslednom roku, záujem o jeho tvorbu je mimoriadny. Výstava Ars Geometrica z Bratislavy bola reinštalovaná v Topičovom salóne v Prahe, vo Vassarelyho múzeu v Budapešti a v Oravskej Galérii v Dolnom Kubíne. Navyše, výber jeho grafickej tvorby bol prezentovaný v lete v rámci festivalu podunajských krajín v Novom Sade a v novembri sa zúčastnil na prestížnej výstave konkrétneho umenia v holandskom Haagu. Nešlo o totožné prezentácie. Kým bratislavská retrospektívne mapovala tvorbu Viktora Hulíka v profile všetkých disciplín v dvoch vývojových obdobiach a v dvoch výstavných priestoroch, každá ďalšia bola modifikovaná domovským kurátorom i priestorovými možnosťami.

Ars Geometrica 5 v Galérii Jána Koniarka v Trnave sa zameriava na tvorbu rokov 2004 – 2014. Predstavuje maľbu, grafiku a priestorové objekty v trojfarebnom čierno, bielo, šedom koncepte. Spolu 65 diel. Hulíkove chápanie a interpretácia geometrickej abstrakcie sú vo všetkých smeroch dynamické. Neustále odhaľuje nové priestory a vývoja schopné línie výtvarného uplatnenia základných výrazových prvkov, tým ako pracuje so synergiou plochy a priestoru, statiky, zmeny a pohybu, kompozície a kontrastu základných farieb. So synergiou nemennosti a variability, jednoznačnosti a klamlivosti, hry a vážnosti. Autorský genofond už vypointovaných riešení ďalej obohacuje a rozvetvuje krížením, klonovaním a mutovaním. Výrazne tak rozširuje vizuálny register a zároveň posilňuje autenticitu svojich diel v globálnom svete geometrie.

Systematický výskum modeluje vývoj tvorby a jej aktuálne štádiá. Najnovšie diela Viktora Hulíka koncentráciou na inšpiratívnu harmóniu achromatických farieb, ich podporou kompozície s posilnením efektu premenlivosti, mystifikácie a pohybu reálneho i zdanlivého, zreteľne akcentujú optickú rovinu geometrickej abstrakcie. Variovaním udržiava pozornosť, zapája diváka do hry a dokonca ho svojským spôsobom baví – ojedinelý bonus v tejto oblasti umenia.

Akad. maliar Viktor Hulík (1949, Bratislava) študoval na VŠVU (1968 – 1974) u profesorov Ladislava Čemického a Petra Matejku.

Xénia Lettrichová, kurátorka výstavy

 

Zatiaľ nehodnotené