novinky z radnice

Po štvrťstoročí dostala pešia zóna novú podobu. Pred jej rekonštrukciou odznelo, že do centra mesta nie je dôvod chodiť. Ustrnutie života v centrách miest je problémom, ktorému sa nevyhli viaceré európske mestá strednej veľkosti. Profesor Andreas Huyssen vo svojej štúdii naznačuje, že ide o cenu, ktorú platíme za prehnaný pokrok. Deštrukcia minulých spôsobov života v jeho mene a predstava, že všetko nové je lepšie ako staré, prináša zabúdanie i stratu väzieb k ľuďom i k miestu. Kompenzujeme ich hromadením tovarov, megalomanskými a individualistickými predstavami. Stali sa súčasťou myslenia aj v architektúre. Dôsledok v podobe zbúraných historických budov, stavania panelových sídlisk i pseudoumeleckých artefaktov sa stal skutočnosťou. V neustále sa zrýchľujúcom tempe života a v čoraz obmedzenejšom spoločnom priestore sa stupňuje napätie medzi individuálnymi predstavami a reálnymi možnosťami lokality. Riešenia v podobe vytláčania prirodzeného a prírodného prostredia len zvyšujú tendenciu migrácie ľudí z miest, z centra na okraj, na perifériu, do dedín či medzi štyri steny domov. Životný štýl z nás robí opäť nomádov bez väzby na miesto a čas. Centrami, ktoré nás dnes spájajú, sú supermarkety a virtuálny svet. Putujeme k nim s vierou, že uspokoja naše potreby. S priateľmi sme spojení krehkou internetovou a mobilnou sieťou. O intenzite i možnostiach rozhoduje kliknutie myšou či vytočenie čísla. Získaná sloboda od priestoru umožňujúca preklenúť čas pretrháva akékoľvek pevné väzby. Je potom ešte vôbec možné vrátiť centru mesta jeho pôvodnú funkciu? Možno mu vrátiť ducha? Duch mesta, tak ako i človeka, je vnímaný cez jeho konkrétny príbeh, vpísaný do jeho tváre, do jeho srdca, do jeho podoby. Príbeh, ktorý nie je virtuálny, ale je reálne žitý a nesený človekom. Príbeh, ktorému venujeme čas, svoje úsilie i nasadenie sa vpisuje do vonkajšej atmosféry i do neviditeľnej kontinuity dejín miest. História Trnavy, jej svetlé i ťažké okamžiky, potvrdzujú oprávnené očakávanie atmosféry, ktorá zhutňuje úctu k minulému s ambíciou udržiavania dobrých podmienok pre život i v budúcnosti. Tak ako pred stovkami rokov i dnes. Nepomôže nostalgicky spomínať na „trnavské korzo“ či pasívne čakať, čo kto vytvorí. Tak ako v minulosti, ak chceme v Trnave spoločne v dobrom a dobre žiť, musíme tvoriť a upevňovať vzťahy a príbehy s ľuďmi tam, kde práve spoločne žijeme. Duch mesta sa tak aj vďaka nám môže stať prítomnou skutočnosťou.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)