Pôvodne tento článok mal byť pripomienkou 50. výročia Barbarskej noci, keď z 13. na 14. apríla 1950 boli na Slovensku zlikvidované všetky kláštory. Svetloslava Veigla táto noc zastihla vo Františkánskom kláštore v Trnave. V stredu 17. februára 2010 ho v Kráľovej pri Senci krátko po dovŕšení deväťdesiateho štvrtého roku života zastihla smrť.
Svetloslav Veigl, jeden z posledných členov Katolíckej moderny sa narodil 24. decembra 1915 v Horňanoch. Pri krste prijal meno Ferdinand, neskôr básnické Svetloslav. Pod týmto menom, v latinskej podobe Clarus, ho poznajú mnohí Trnavčania. Práve svetlo a ruža sa najčastejšie objavujú v jeho básňach. Ako sedemnásťročný prišiel do Trnavy do Františkánskeho kláštora sv. Františka Assiského, kde prijal rehoľné meno Clarus. Tu sa stretol so svojim celoživotným priateľom, tiež básnikom, Rudolfom Dilongom. Študoval v Salzburgu a doktorát získal na Slovenskej univerzite v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1940. Neskôr vyučoval na rôznych školách.
Na Barbarskú noc si Svetloslav Veigl spomína takto: „Bola to skutočne barbarská noc a na mnohých miestach aj barbarské správanie. Ja som mal šťastie, že mladý muž, ktorý v tú osudnú noc vstúpil do mojej cely, bol veľmi slušný. Veď on plnil rozkazy, podľa ktorých mal byť po celý čas so mnou v cele, skontrolovať, čo si balím, a najväčšou zásluhou by bolo objavenie zbrane u niektorého z nás. Spomínaný mladý muž mi slušne vysvetlil, o čo ide a čakal na chodbe. Vlastne porušil rozkaz, počúval príkaz vlastného svedomia.“
V rokoch 1950 – 1959 pôsobil Veigl na fare Tulipán v Trnave. Z Trnavy odišiel do Abrahámu, kde pôsobil do roku
Do Trnavy sa vrátil 8. novembra 1989, keď ako prvý kňaz v histórii socialistického Slovenska bol pozvaný na besedu do kultúrneho zariadenia. Okrem hŕstky odvážnych sa na nej zúčastnili aj príslušníci ŠtB. Moderátor tohto stretnutia Teodor Križka neskôr povedal: „Vďaka Literárnemu klubu Bernolák po prvýkrát mohla verejne vystúpiť osoba duchovného stavu. Už vtedy som bol presvedčený o nasledovaní ďalších besied, ale prvenstvo bude vždy patriť Trnave.“
Svetloslav Veigl sa neskôr v Trnave viackrát zúčastnil na rôznych kultúrnych akciách a mesto Trnava mu v roku 2006 udelilo Čestné občianstvo mesta Trnavy.
Stále sú aktuálne jeho slová: „Rozbeh po páde totality bol nádherný, ale dnes ma bolí rozvadenosť a nenávisť v našom národe. Ľudia by sa mali k viere nielen hlásiť, ale hlavne podľa nej aj žiť.“
S nádejou otvárame ďalšie a ďalšie dvere. Raz iste nájdeme tie pravé, napísal Svetloslav Veigl. Určite už našiel tie pravé, za ktorými je Stvoriteľ.
Margita KÁNIKOVÁ
Svetloslav Veigl:
Netreba rodné číslo
Netreba číslo rodné
v nebi sú všetci svätí
i všetky cesty schodné
len láska im tam svieti
ni slzy bôle hnevy
viac nemajú tam miesta
Od Adama a Evy
tá istá beží cesta
Pred večným Božím okom
sa všetky časy zmenia
v objatí čistých tokov
pominú utrpenia
skončíme v láske Božej
spadne zo srdca kameň
Buď chvála Tebe Bože
na veky Amen
Báseň je zo zbierky Klopem a volám (1996)