novinky z radnice

Tohto roku si pripomíname 190. výročie založenia verejnej nemocnice v našom meste. Nemocnicu Bratislavskej župy založili v Trnave 4. októbra 1824. Bola postavená z daňových príjmov a dobrovoľných darov. Nemocnicu pôvodne projektovali pre 40 postelí a v začiatkoch jej hlavným účelom bolo vykoreniť venerické choroby, ktoré sa po napoleonských vojnách rozšírili aj v našich krajoch. Dnes má Fakultná nemocnica Trnava šestnásť oddelení a kapacitu približne sedemsto lôžok.

Čo predchádzalo
Mesto Trnava celé stáročia zápasilo s problémami, ktoré súviseli s riešením hygienickej situácie občanov a zabezpečením zdravotnej starostlivosti najmä pre chudobných chorých. Tieto problémy sú dobre zdokumentované v stredovekých historických záznamoch mesta. Hygienická situácia a zdravotná starostlivosť do značnej miery spolu súviseli a ich riešenie najmä v stredoveku ovplyvňovali podmienky Trnavy: osídlenie mesta sputnané hradbami, nedostatok vody, nekrytý potok Trnávka, pretekajúci stredom mesta, ktorý plnil aj funkciu odpadového kanála. Prvým zariadením, ktoré v Trnave poskytovalo akú-takú inštitucionalizovanú zdravotnú starostlivosť, bolo pravdepodobne mestské xenodóchium. Bolo zriadené pri kostolíku svätej Heleny a jeho kapacita bola veľmi malá. V rokoch 1770-1777 malo podľa záznamov xenodóchium dovedna len dvanásť postelí a to pre obe pohlavia. Aj táto skutočnosť nepochybne zavážila, keď sa rušila prvá Trnavská univerzita, lebo študenti medicíny lekárskej fakulty nemali v Trnave riadne podmienky na vykonávanie klinickej praxe. Ale čas všetko zmení, aj časy, ako sa kedysi vyjadril Ján Kollár. V 19. storočí prišlo najmä po napoleonovských vojnách v stredoeurópskych krajinách k podstatnému nárastu venerických ochorení. Trnava a okolie neboli vo všeobecnom trende žiadnou výnimkou. Nutnosť liečiť tieto ochorenia a zastaviť šírenie nákazy si vyžadovala zásadné riešenie. Pozitívne k tomuto vývoju prispelo aj to, že v Uhorsku sa v prvej polovici 19. storočia rozšíril trend zakladať župné nemocnice. V roku 1823 župné zhromaždenie feudálnych stavov v Bratislave rozhodlo o zriadení nemocnice v Trnave. Zástupcovia župnej šľachty rozhodli, že vytvoria komisiu, ktorá mala jednak preskúmať stav existujúcej nemocnice v Zelenči, ktorá slúžila aj pre potreby mesta Trnava, ale najmä mala daná komisia vyhľadať vhodné miesto pre novú nemocnicu. Na čele tejto župnej komisie stál prvý podžupan Juraj Bartal.

Zrod župnej nemocnice v Trnave
Komisia našla už začiatkom roka 1824 na vtedajšom predmestí Trnavy, južným smerom od centra mesta, vhodnú nemovitosť a to dom s priľahlou veľkou záhradou. Nemovitosť bola majetkom ostrihomskej kapituly. Ostrihomským arcibiskupom bol v tom čase slovenský národnokultúrny dejateľ, mecén a náboženský spisovateľ, Alexander Rudnay (1760, Považany - Svätý Kríž nad Váhom - 1831 Ostrihom), známy svojím výrokom: Slovák som a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem!. Arcibiskup -primas Rudnay (ostrihomským arcibiskupom bol od 1819 do roku 1831) len niekoľko rokov predtým, v roku 1820, preložil sídlo Ostrihomského arcibiskupstva a kapituly z Trnavy do Ostrihomu a v Trnave založil osobitnú, trnavskú kapitulu. V roku 1822 Alexander Rudnay začal v Ostrihome so stavbou katedrály a arcibiskupského paláca. Na tieto účely potreboval, pravdaže, nemálo finančných prostriedkov (sám prispel 800 tisíc forintami), preto veľmi ochotne súhlasil s predajom trnavskej nemovitosti pre stavbu nemocnice. Cena nemovitosti bola aj na tie časy vysoká - činila päťtisíc zlatých forintov so splatnosťou do štyroch rokov. Župné zhromaždenie súhlasilo s podmienkami a aj zložilo arcibiskupovi závdavok vo výške šesto zlatých. No už v nasledujúcom roku sa zistilo, že skutočná rozloha pozemku sa líši od údajov, ktoré sa uvádzali pri kúpnopredajných rokovaniach. Arcibiskup Rudnay potom bez veľkého zdráhania súhlasil so znížením ceny nemovitosti pre nemocnicu na polovicu. Budovu so štyrmi miestnosťami na účely nemocnice prestaval trnavský murársky majster Anton Grön. Deň 4. október 1824 stanovilo župné zhromaždenie na slávnostné prevzatie budovy nemocnice a zároveň sa mal položiť základný kameň pre ďalšiu výstavbu tejto inštitúcie.

Slávnostné otvorenie a začiatky
Dňa 4. októbra 1824 sa na slávnosť otvorenia župnej nemocnice zišlo v Trnave veľa príslušníkov feudálnych stavov a hostí zo susedných žúp. Slávnosť sa začala aktom vďakyvzdania cisárovi a kráľovi Františkovi I., ktorý v tento deň oslavoval meniny. V celom mocnárstve sa oslavoval cisárov sviatok a Bratislavská župa zámerne vybrala práve tento dátum na otvorenie nemocnice. Po obradoch v kostole svätého Mikuláša sa slávnostný sprievod pohol k budove novej nemocnice. Na čele sprievodu šla skupina jazdcov z Bratislavskej a Mošonskej župy, ktorej velil hlavný slúžny František Thebery. Za jazdou šla čata občianskeho vojska mesta Trnavy, nasledovaná šľachtou na kočoch (spolu 115 hintovov). Sprievod uzatvárali jednotky vojenského pluku Bakonyi, trnavskej posádky a skupina jazdcov.

Vlastnú slávnosť, ktorá sa konala pred adaptovanou budovou otvoril Jozef Pongrác, po ňom prehovoril hlavný podžupan Juraj Bartal. Základný kameň pre výstavbu novej nemocnice položil hlavný župan Leopold Pálffy. Mená darcov pre výstavbu novej nemocnice sa zapísali do listiny, ktorá bola uložená do kamennej schránky a tú župan vložil do otvoru v stene pri základoch budovy. Slávnosť ukončil prejavom člen bratislavskej kapituly Štefan Kratochvilla.

Na výstavbu nemocnice v Trnave prispievali jednotlivci buď priamo darmi alebo pamätali na ustanovizeň v svojich závetiach ako aj obce a samotné mesto Trnava. Celkove sa pre nemocnicu vyzbieralo 36.376 zlatých a 17 grajciarov.

Čas bežal a nemocnica v Trnave rástla čo do počtu oddelení ako aj kapacitne. V publikácii Ilustrovaný sprievodca Karpatmi a hornouhorskými kúpeľmi z roku 1881 sa trnavská nemocnica spomína ako pekná a svojmu účelu slúžiaca budova, ktorá je obklopená zeleninovými a ovocnými záhradami a zotavovacími zariadeniami pre rekonvalescentov.

Po prevrate v roku 1918 tu už máme krajinskú verejnú nemocnicu s 282 lôžkami. V 20. rokoch 20. storočia trnavská nemocnica pozostávala zo starej pôvodnej budovy pre vnútorne chorých (ešte z roku 1824), chirurgického pavilónu (postavený v roku 1903), z budovy pre kožné a pohlavné choroby (postavená tiež v roku 1903), malého infekčného pavilónu, hospodárskej budovy, maštale a bytu pre riaditeľa. Nemocnica mala aj vlastnú studňu a kanalizáciu.

V toku rokov nemocnica v Trnave expandovala, prikupovali sa ďalšie pozemky, stavali sa nové pavilóny, hospodárske budovy, byty pre zamestnancov a iné zariadenia.

krčmérySto rokov života nemocnice
Významný medzník vo vývoji trnavskej nemocnice predstavuje rok 1924. Nemocnica sa pod novým vedením, od roku 1920 stál na jej čele MUDr. Karol Krčméry, bývalý zástupca profesora chirurgie na univerzitnej klinike v sedmohradskom Kluži, konečne spamätala z útrap prvej svetovej vojny. Počas vojny sa v nemocnici v Trnave prijímali a operovali ranení vojaci zo záložných nemocníc. Nemocnica zostala na konci vojny takmer vyrabovaná. Ako to už v dôsledku vojnových udalostí býva, chýbalo takmer všetko, najmä prístroje a inštrumenty. Príchodom nového riaditeľa, MUDr. Krčméryho sa pomery v nemocnici stabilizovali a postupne zlepšili. Kapacita nemocnice bola tristo postelí. MUDR. NádašiLekársky zbor tvorilo sedem lekárov, pričom najväčšiu činnosť vykazovalo chirurgické oddelenie. Okrem tohto oddelenia v nemocnici pracovalo ešte interné a venerické odelenie. V trnavskej verejnej nemocnici pracovalo približne dvadsať ošetrovateliek, správca, traja úradníci, deväť sluhov a dvadsaťjeden slúžok. Postupne sa dopĺňalo vybavenie a pristavili sa ďalšie budovy.

Oslavy storočnice nemocnice v Trnave
Štvrtého októbra 1924, presne v 100. výročie položenia základného kameňa Župnej nemocnice v Trnave, sa uskutočnili dôstojné oslavy existencie tejto ľudomilnej a humánnej inštitúcie. Na slávnosti sa zúčastnili zástupcovia ministerstiev, úradov, inštitúcií a tlače. Hostí privítal riaditeľ a hlavný lekár MUDr. Karol Krčméry. Po ňom sa ujal slova župan dr. M. Bella. V svojom príhovore zdôraznil, že liečebnú ustanovizeň v Trnave stvorilo vlastne občianstvo Bratislavskej župy. Prehovoril aj starosta mesta Trnava Juraj Vyskočil, ktorý vyzdvihol zásluhy prvých priekopníkov inštitucionalizovanej lekárskej starostlivosti v Trnave. K najvýznamnejším hosťom osláv stého výročia založenia nemocnice v Trnave bezo sporu patril MUDr. Ladislav Nádaši - Jégé. Na slávnosti zastupoval bratislavského hlavného župného lekára. Spisovateľ a lekár Nádaši - Jégé bol v čase osláv v Trnave čerstvo vymenovaným zástupcom hlavného župného lekára; v tejto funkcii pracoval v Bratislave od septembra 1924 do februára 1925, potom sa vrátil k svojmu miestu lekára v rodnom Dolnom Kubíne. V trnavskej nemocnici vtedy už krátko pracoval aj spisovateľov syn, MUDr. Mikuláš Nádaši, ktorý sem nastúpil po promócii na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v júni 1924 a Trnave zostal verný až do svojej smrti. Doktor Mikuláš Nádaši bol istý čas, v rokoch 1945 až 1950 dokonca riaditeľom nemocnice v Trnave, od roku 1934 až do svojej smrti v roku 1951 primárom chirurgického oddelenia.

Spolu so župnými nemocnicami v Nitre a Trenčíne patrí nemocnica v Trnave k najstarším na Slovensku. V svojej 190 rokov trvajúcej existencii zažila a prekonala mnohé. Menila svoju tvár, menil sa jej personál aj pacienti. Nezmenil sa však účel a ciele tejto ustanovizne - pomáhať trpiacim chorým. Verme, že to tak aj zostane, minimálne ešte najbližších 190 rokoch.

 Jana Judinyová

Pramene:

Heksch, Alexander F.: Ilustrovaný sprievodca Karpatmi a hornouhorskými kúpeľmi, Wien, Pest, Leipzig, 1881

Parenička Pavol: Alexander Rudnay. In: Knižnica (Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, roč. 11, č. 10, s. 55-58

Rada mesta Trnava: Trnava 1238 - 1938, Trnava, 1938

Jozef Šimončič a kol. : Dejiny Trnavy, Bratislava, 1989

Ugor Pavol a kol.: Z histórie trnavského zdravotníctva - 150 rokov nemocnice v Trnave, vydala Nemocnica s poliklinikou v Trnave, Trnava, 1974

http://sk.wikipedia.org/wiki/Alexander_Rudnay

http://www.bazilika-esztergom.hu/

www.24hod.sk

 

Zatiaľ nehodnotené