novinky z radnice

Rýchlik meškal už dvadsať minút. Do kupé na ďalšej zastávke pristúpili traja cestujúci. Rozhovor medzi nimi sa začal o meškaní vlaku, pokračoval nezamestnanosťou a postupne prechádzal do všeobecných konštatovaní. Smerovali k záveru, že doba pred rokom 1989 bola z pohľadu istôt jednotlivca lepšia než tá dnešná.

Rozprávanie vo vlaku naznačilo problém, ktorý si väčšina z nás ani dnes, ani pred dvadsiatimi piatimi rokmi na námestiach neuvedomovala. Idealizácia slobody. Nepochopenie jej podstaty a nevnímanie jej neoddeliteľnej súčasti – zodpovednosti – prináša skepsu. Sloboda v rámci spoločnosti je vždy viazaná na spolužitie. Individuálny rozmer slobody sa prejavuje v rovine myslenia, no z hľadiska konania jednotlivca a spravovania vecí verejných nemá zmysel bez iných ľudí.

Pre zachovanie rovnováhy, zaisťujúcej na jednej strane pokračovanie života a na druhej strane individualitu človeka, je potrebné slobodu jednotlivca korigovať slobodou druhého. Tam, kde sa začína sloboda druhého, sa končí moja sloboda. Korekcie v zdravej spoločnosti zabezpečuje kultúra spolužitia, ktorá v prípade potreby definuje zákony stojace na skúsenosti tradície a myslenia.

Mylná je i predstava spájania slobody s istotami. Čím väčšie spektrum možností máme k dispozícii, tým viac sa zužuje priestor istôt a predvídateľných riešení. Istota sa začína tam, kde niet inej možnosti. Kde niet možností, tam nie je priestor pre slobodné konanie a rozhodovanie.

Chýbajúca tradícia slobody i zdravé korekcie prinášajú rezignáciu a silnejúce sny o istotách. Nemali by sme im však podľahnúť. Napriek tomu, že vlak našej spoločnosti, jej kultúry spolužitia, spravovania vecí verejných i ekonomických podľa našich predstáv mešká, nemá zmysel rezignovať na pôvodnú trasu smerujúcu k úcte ku každému človeku. Skôr je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi vlakom, v ktorom je naša sloboda obmedzená systémom zabezpečujúcim chod železníc a spoločnosťou, kde minimálne v rovine priateľov a najbližších vzniká priestor pre vytvorenie skutočnej slobody vážiacej si druhého človeka. Ak dokážeme v každom kupé, ktoré vytvárame na trati života, vytvoriť priestor slobody, je možné, že i samotný vlak, ktorého sme súčasťou, presmeruje svoj cieľ z fiktívnej stanice slobody do jej reálnej podoby.

Pavol Tomašovič

 

 

Zatiaľ nehodnotené