novinky z radnice

Trnavčania v slovenskom filme / 5

V záverečnej časti nášho voľne koncipovaného seriálu o osobnostiach slovenského filmu spojených s Trnavou si predstavíme dve osobnosti z rôznych generačných línií slovenského filmu. Ich vzťah k nášmu mestu je však spoločný. Vladislav Pavlovič patrí k smutným postavám slovenského filmu, pretože jeho náhla a tragická smrť poznačila aj jeho krásny film s tematikou SNP Trofej neznámeho strelca. Po smrti režiséra musel film dokončiť kameraman Vincent Rosinec. Druhý z tvorcov, ktorého si dnes predstavíme, je aktívny dodnes a v súčasnosti veľmi populárny ako úspešný spisovateľ. Jozef Heriban stál v silných rokoch Slovenskej filmovej tvorby a zažil aj obdobie jej politicky motivovanej likvidácie. Jeho aktivitám a zákulisiu tejto etapy života sa budeme venovať v rozhovore s ním v ďalšom čísle Noviniek z radnice.

 Vladislav Pavlovič (*25. októbra 1924 v Bratislave †31. októbra 1973 v Bratislave).Ako devätnásťročný ukončil štúdium na trnavskom biskupskom gymnáziu. Študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Začal hrávať v ochotníckom súbore bratislavských vysokoškolákov. Pod názvom Akademické divadlo sa súbor presťahoval v roku 1944 do Trnavy. Tu vytvoril Vladislav Pavlovič rad zaujímavých postáv, spomeňme Tanec nad plačom od Petra Zvona, Moliérovu Dandinu, Čapkovu Matku a iné. Vladislav prerušil štúdium na práve, prešiel na filozofickú fakultu a paralelne študoval na Štátnom konzervatóriu (absolvoval v roku 1945). V celom jeho tvorivom živote dominovala druhá študijná alternatíva. Vladislav Pavlovič sa stretával s trnavskými rovesníkmi a priateľmi, ktorými boli napríklad šéfredaktor Krás Slovenska Tibor Sásik, redaktor satirického časopisu Roháč Laco Szalay, dramaturg, scenárista a režisér Dušan Kodaj. Ďalší jeho priateľ Karol Klačko študoval vo Švajčiarsku vysokú školu hotelovú s Emilom Wágnerom, ktorý bol manažér a populárny podnikateľ v Amerike. Jeho priatelia obdivovali Vladov krásny zvonivý hlas a jeho už dobre vycibrený herecký prejav. Vladislava angažovali za eléva činohry Slovenského národného divadla v sezóne 1946. Tu sa prejavil ako ambiciózny herec v rozprávkovej komédii Na posiedkach s čertom a v naštudovaní Sládkovičovej Maríny. Pavlovičove ambície však smerovali ďalej. K divadelnej réžii, kde vytvoril niekoľko zaujímavých inscenácií, a neskôr i k filmovej réžii. Vo Vojenskom umeleckom súbore Jána Nálepku pôsobil ako konferencier a recitátor (1952).

Z nakrúcania posledného filmu Vladislava Pavloviča Trofej neznámeho strelca. Režisér v typickom geste s rukami vbok.

V roku 1954 sa zamestnal v Slovenskom krátkom filme ako režisér. V tom období sa krátky film oddelil od filmového spravodajstva a v ňom bol vytvorený umelecký dokument, ktorého súčasťou sa stala aj práca Vladislava Pavloviča. Vytvoril niekoľko portrétov významných umeleckých osobností v cykle V službách divadla. Napísal námet, scenár a film režíroval s Vladimírom Kubenkom. K ďalším z 50. rokov patrili napríklad tieto: Karol Ľudovít Libay, Slovenská národná galéria či výtvarník – grafik Vincent Hložník. V tom istom roku vytvoril v známom hranom filme Posledná bosorka hereckú postavu študenta. S maďarským režisérom F. Bánom režíroval známy film Dáždnik svätého Petra. Niekoľko scén bolo nakrútených na trnavskej Kapitulskej ulici. Pre Dušana Kodaja napísal námet a spolu s Kodajom scenár k filmu Evička ide mestom. V roku 1962 robil pomocného režiséra známemu českému režisérovi Jiřímu Krejčíkovi na filme Polnočná omša. Potom prišiel celý rad úspešných i menej známych filmov Vladislava Pavloviča: Most na tú stranu (1961), Senzi mama (1961), Krištáľ z Istanbulu (1966), Ring voľný (1966) a už spomínaný posledný film Trofej neznámeho strelca. Fotografia z nakrúcania spomínaného filmu (počas ktorého Vladislav Pavlovič zahynul) je asi poslednou, ktorá sa zachovala z jeho krásneho tvorivého života.

Scenárista a významná postava slovenského filmu Jozef Heriban (nar. 9. júla 1953 v Trnave) patrí medzi najmladších filmových tvorcov Slovenskej filmovej tvorby z nášho trnavského prostredia. Po štúdiu na Konzervatóriu (1968 – 1973) absolvoval Filozofickú fakultu UK, estetickú výchovu a slovenský jazyk (1973 – 1978). Pred príchodom do slovenského filmu pracoval v Lúčnici ako hudobník, potom v Československom rozhlase ako dramaturg. Od roku 1981 sa dramaturgii venoval v Slovenskej filmovej tvorbe. Pracoval s významnými slovenskými režisérmi ako Dušan Trančík, Dušan Hanák, Juraj Jakubisko, Stanislav Párnický a Dušan Rapoš. Svoj debutový film Dávajte si pozor! režijne vytvoril spolu s Jozefom Slovákom v roku 1990. Ten priblížil zaujímavé prostredie nahrávacieho štúdia a ukázal aj reálne pracoviská v bratislavskej rozhlasovej pyramíde. Jozef Heriban bol v rokoch 1990 – 1991 vedúcim tvorivo-výrobnej skupiny Tatra film. Slovenský film vtedy vchádzal do obdobia, keď sa hlasnejšie začalo hovoriť o privatizácii. Nastala doba, ktorá si pravdepodobne privatizáciu vyžadovala. Celé filmové ateliéry získali deti popredného významného politika, ktoré s filmovou tvorbou a výrobou dovtedy nemali nič spoločné a ani ich k nej nič neviazalo. Slovenský film zakrátko zanikol a som presvedčený, že Jozef Heriban toto obdobie ťažko znášal. Patril pravdepodobne medzi posledných filmárov, ktorý filmové ateliéry na Kolibe musel opustiť. Českí kolegovia si svoje ateliéry ochránili a vyrábajú filmy takmer pre celý svet. Nám sa to, žiaľ, nepodarilo. Slováci svoje ateliéry aj napriek vážnym protestom a rôznym petíciám nadobro stratili. Najväčšia a nenahraditeľná škoda vznikla odchodom profesionálnych pracovníkov, medzi inými aj nášho rodáka Jozefa Heribana. Za celé obdobie od druhej svetovej vojny až po začiatok 90. rokov na slovenskom filmovom kultúrnom dedičstve pracovali aj naši Trnavčania. Tých najvýznamnejších sme vám cez krátke spomienky chceli pripomenúť.

Pavel Forisch, foto: archív autora
Autor dlhé roky pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)