novinky z radnice

Celý život pracuje v oblasti pôrodníctva, najprv ako pôrodná asistentka na gynekologickom oddelení v trnavskej nemocnici, neskôr aj ako pedagogička na Strednej zdravotníckej škole v Trnave. Pozná ju väčšina Trnavčanov, či už ako rodinnú priateľku, alebo ako zdravotnú sestru, ktorá bola pri pôrode, teda pri ťažkých, no zároveň najšťastnejších chvíľach každej matky. A aj mladá generácia má s ňou veľa spoločné. Aj keď o tom možno ani nevie, že práve ona bola pri nich v prvých minútach života. Anna Abasová.

Dlhé roky pôsobila ako pôrodná asistentka, no vedomosti si nenechala pre seba – a v spojení so skúsenosťami z praxe ich odovzdávala ďalej. Pri príležitosti vydania v poradí druhej zbierky poviedok Anny Abasovej Bútľavá vŕba bol v zasadacej sieni Spolku svätého Vojtecha autorke venovaný literárny večer. Zďaleka sa však nehovorilo len o literatúre – spoločným ohnivkom večera bolo stretnutie s krehkou a skromnou ženou, ktorá miluje svoje povolanie, a zároveň chce prežité skúsenosti odovzdať čitateľovi v transformovanej podobe cez krátke poviedky. Anna Abasová hovorila o dlhej ceste k písaniu – pretože neprišlo v mladosti, ale postupne sa desiatky rokov kryštalizovalo. V úvode stretnutia spomenula magický dátum narodenia, ktorý je totožný s koncom druhej svetovej vojny. Svojou prácou (a v antonymickom spojení s týmto dátumom) akoby Anna Abasová nepísane a symbolicky načrtávala, že práve jej život je založený na zmysle privádzania detí na svet.

„Pôrodná asistentka? Bolo to rozhodnutie už na základnej škole venovať sa tomuto odboru. Pre mňa bola veľkou autoritou naša dedinská asistentka v rodnom Limbachu. A keď som si vypisovala prihlášku na strednú školu, dlho predtým som vedela, že pôjdem na tento odbor. Prihlásila som sa preto do Košíc, keďže vtedy sa bližšie tento odbor neotváral,“ hovorí Anna Abasová. Pôrodná asistentka bola kedysi váženou osobou, podobne ako starosta či farár. „Keby sme išli do histórie, babice, pôrodné asistentky sa postupne kvalifikovali – museli byť húževnaté, pracovité, erudované a museli dodržiavať mlčanlivosť. Začiatkom šesťdesiatych rokov sme však neboli prvé pôrodné asistentky v Trnave. Pred nami boli ešte kurzové, prvé kvalifikované boli napríklad Darina Mildeová a Anna Váryová. So mnou v Trnave začínala napríklad moja kamarátka Eva Šulková a mnohé ďalšie.“

Literárny večer bol teda tematicky prepojený so životom, s prácou, ale najmä s literatúrou a čítaním z novej zbierky poviedok Bútľavá vŕba. Útla knižka je vlastne zachytením života v rôznych jej podobách na podklade života v zdravotníctve. Toto prostredie je vďaka blízkosti neustáleho bytostného kmitania na osi život / smrť inšpiračným zdrojom pre nejedného autora. Trnavská nemocnica je však niekedy len rámcom pre ucelený príbeh či životnú situáciu, ktorá sa dá zovšeobecniť. „Niektoré príbehy sú autentické, v niektorých je jadro pravdivé, dotvorené literárnym spracovaním. Napríklad, poviedka Slovenčinárka tematicky vychádza z toho, ako to má dnes učiteľ ťažké – radšej ide do dôchodku alebo odchádza z povolania, akoby mal upustiť zo svojich zásad.“

Knižka Bútľavá vŕba sčasti nadväzuje na predchádzajúcu knihu Spomienky po rokoch, ktorá vyšla už pred šiestimi rokmi. V tejto zbierke sú zosumarizované poviedky, ktoré z väčšej časti vznikali pre celoslovenskú súťaž pre pedagogických pracovníkov Chalupkovo Brezno, kde sa autorka pravidelne úspešne predstavuje.

Na spoločnom stretnutí odznelo aj to, že Anna Abasová stála aj pri významnej etape rozvoja pôrodníctva v Trnave. Na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie vtedajšieho trnavského OÚNZ nastúpila v novembri 1963, a od roku 1972 ju poznali aj žiaci Strednej zdravotníckej školy na Vančurovej ulici (okrem základnej prípravy si úspešne doplnila vzdelanie na Pedagogickej fakulte UK v Trnave a špecializovaným štúdiom v Ústave ďalšieho vzdelávania SZP v Bratislave). Anna Abasová má skúsenosti aj z prvej línie zdravotníctva, veď dlhé roky pôsobila aj v obvode Prednádražie, kde bola pri matkách nielen ako zdravotná sestra. „Na každé z týchto období mám peknú spomienku, aj na obvode to bola krásna prax. Chodili k nám mamičky, ktoré zaujímalo, čo s dieťatkom, keď prišli z nemocnice. Niekedy išlo aj o osvetu a radu – napríklad, len ako si zorganizovať prácu. Na našej klinike pôsobilo veľa dobrých lekárov, stačí spomenúť primára Vaverčáka, doktorov Odnogu, Ulehlu, Lacušku. Keď sa staval nový pavilón v nemocnici, chodili sme aj na brigády. Neskôr pacientkam pomohlo vybudovanie oddelenia rizikového tehotenstva. To bolo plus, pretože už sme vedeli predvídať a pomôcť aj ženám s rôznymi nálezmi. Toto oddelenie funguje doteraz,“ hovorí Anna Abasová.

A ako vníma novú nastupujúcu generáciu pôrodných asistentiek? „Mala som žiačky, ktoré museli mať gymnázium, a u nás si robili špecializáciu detská sestra. Vedela som, čo tieto žiačky chceli, väčšina z nich chcela ísť na medicínu. Mnohé z nich skončili univerzity alebo pracujú na vyšších postoch. A som rada, že každá z nich zostala v oblasti zdravotníctva...“

Martin JURČO

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2 (3 hlasovali)