novinky z radnice

Každým novým dňom a rokom sa vrství a rozširuje náš osobný príbeh. Väčšinou sa začína a formuje v prostredí dôvery a vzájomnej pomoci. Na ostrove nezištnosti a lásky, ktorý sa vymedzuje voči okolitému svetu pragmatizmu a neistoty. S pribúdajúcimi rokmi však postupne opúšťame tento primárny priestor istoty a do nášho príbehu vstupujú rozprávania iných, ktoré spoločne tvoria otvorený román kultúry. Každým novým krokom sa nás dotýka rozpor medzi ideálom a realitou, medzi vzťahmi z „ostrova“ a zo sveta, do ktorého sa včleňujeme. V prvých kapitolách svojho začínajúceho sa života sme tak prirodzene vďační tým, ktorí nám vytvárali priestor a zázemie spolupatričnosti, základný kameň pre porozumenie vlastnej identity i pre tvorbu osobného príbehu. Dodnes tú vďačnosť, hlavne k rodičom, nosíme v sebe. Podobne aj rozpor vlastného príbehu a napätia okolitého sveta i pragmatizmu doby. Život nás naučil, že nezmeníme celý svet. To nie je rezignácia, ale porozumenie umožňujúce v pokore pred inými príbehmi rozvinúť svoj vlastný. Vytváraním ostrovov dôvery. Ostrovov udržiavajúcich možnosť tvorby, nielen osobných príbehov. Ich krehkým spojivom je práve dôvera. Bez nej sa každé rozprávanie prepadá do zabudnutia. Samotné slová spočívajú na predpoklade dohody a bez základnej dôvery strácajú obsah i význam. Plynú síce čoraz jednoduchšie a rýchlejšie medzi nami, no paradoxne prinášajú skôr zmätenie než dorozumenie. Svet sa tak rozpadá na parciálne interpretácie. Každá si nárokuje právo na pravdivosť. Tie najagresívnejšie aj formou násilia. Dorozumenie tým stráca podhubie. Čoraz viac príbehov osirelo. Vyčlenilo sa z prostredia počúvania a vnímania. Médiá, priestor prezentácie, v rýchlosti toku a v konkurencii sledovateľnosti ponúkajú ohraničený čas pre krajné, extrémne príbehy. Tie sú však možné len vymedzením sa voči normálnemu toku života, ktorý mizne z ich záujmu. Nestačí už len rozprávať a žiť na vlastnú päsť. Slovo i život získavajú vážnosť v reálnom priestore, v konfrontácii s inými, pri zachovaní priestoru pre profilovanie nových príbehov. Ich hodnotu nepotvrdzuje hlasitosť a množstvo debát, ale vynaložené úsilie, čas a život sám. Význam vlastného príbehu nechce nikto z nás stratiť. Chceme, aby mal zmysel. K tomu však musíme spoločne vytvárať a udržiavať priestory dôvery, ostrovy kontinuity a spolupatričnosti, v ktorých sa potvrdzuje zmysel ľudského snaženia. Každý darovaný deň tohto roka je preto príležitosťou. Pre osobný príbeh, ktorý bude žitý a tvorený spoločne s ostatnými v rozširujúcich sa priestoroch dôvery.

Pavol Tomašovič

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)