novinky z radnice

Akosi sme si zvykli zanedbávať, posúvať, odkladať – záväzky, povinnosti, prevenciu... V práci, v rodine; či ide o priateľov, zdravie. Nik sa preto nediví, keď sa zanedbáva čosi, čo z pohľadu väčšiny stojí až kdesi na druhej koľaji. Napríklad taká starostlivosť o kultúrne dedičstvo.

Pozorovateľ odinakiaľ by snáď mohol nadobudnúť mylný dojem, že sme národ boháčov. Nedáme na opravu deravej ríny, no potom vynakladáme státisíce na komplexnú renováciu poškodení, ktoré roky vznikali práve tou dierou v onej ríne.

Na pomyselných miskách váhy tak máme dlhodobé zanedbávanie na jednej a pravidelnú údržbu na druhej strane. A hoci sa prevencia javí ako finančne nepohodlnejšie riešenie, z dlhodobého hľadiska sa jazýček váhy prikloní práve k systematickej údržbe znamenajúcej nižšie výdaje, v neprospech ekonomickej neefektívnosti dlhodobého zanedbávania.

Takýto triezvy pohľad by mal rezonovať nielen v prístupe jednotlivcov, súkromných vlastníkov, ale i v spôsobe uvažovania trebárs pri nastavovaní ročných rozpočtov, či už na chod samospráv, verejných inštitúcií a pod. Samozrejme, doba je neľahká, rozpočty sa rok od roka krátia a korunu treba otáčať nie trikrát, ale tridsaťkrát, ale... Možno práve to je dôvod na prehodnotenie prístupu a systémovú zmenu v myslení.

Snáď prvým z krokov k priblíženiu sa k tejto méte je vznik nového oddelenia na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky. Oddelenie preventívnej údržby – ako znie jeho celý názov – je zamerané na vytvorenie systému pravidelnej údržby historických objektov, samozrejme, spôsobom zohľadňujúcim ich pamiatkové hodnoty.

Po roku príprav boli pre prvotné, takpovediac štartovacie obdobie vytvorené tri trojčlenné pracovné skupiny, so sídlami na Krajských pamiatkových úradoch v Trnave, Banskej Bystrici a v Poprade-Spišskej Sobote, plošne pokrývajúce územie západného, stredného a východného Slovenska. Všetky tri inšpekčné tímy budú vybavené pojazdnou pracovnou dielňou so základnými diagnostickými prístrojmi, náradím a materiálom, a v rámci pravidelných monitorovacích kontrol budú tieto výjazdové skupiny priamo na historických objektoch vykonávať aj opravy drobných zistených nedostatkov. Vlastníci, ktorí sa do programu zapoja, samozrejme, v prvom rade pocítia praktický úžitok, no možno ešte dôležitejším benefitom s dlhodobým výhľadom bude akýsi edukatívny rozmer programu, kde im fyzicky ukážu a naučia ich, akým spôsobom pristupovať k historickým konštrukciám, akými materiálmi, akými technológiami a prečo, na koho sa s konkrétnym, pri historických objektoch často špecifickým problémom obrátiť, a postupne sa aj v praktickej rovine naučia to, čo napovedá nadpis tohto článku – ako sa dobre postarať o svoju pamiatku.

Zjednodušená diagnostika a poradenstvo budú ďalej „inšpektormi“ zhrnuté v základnej dokumentácii a vlastník na jej základe dostane tzv. Certifikát vlastníka Národnej kultúrnej pamiatky, čosi ako vysvedčenie hovoriace o tom, že sa majiteľ o svoju pamiatku stará v zmysle požiadaviek pamiatkovej starostlivosti. V prípade uchádzania sa o príspevky z grantových systémov Ministerstva kultúry bude certifikát pre komisie posudzujúce predkladané žiadosti indikátorom zodpovednosti vlastníka, zároveň oprávnenosti a zmysluplnosti použitia požadovaných finančných prostriedkov.

„Materskou“ organizáciou tohto konceptu je Monumentenwacht Nederland, teda organizácia, ktorá vznikla v roku 1973 v Holandsku, odkiaľ sa program postupne úspešne rozšíril do viacerých krajín západnej Európy. Na Slovensku začíname od nuly, dokonca s vyše tridsaťročným meškaním. No práve vďaka tomuto veľkému časovému sklzu máme istú výhodu. Možnosť vidieť reálne plody funkčného systému pravidelnej údržby v podobe finančných úspor a dobrého stavu hmotného kultúrneho dedičstva môže byť motiváciou a povzbudením. Pre obe strany tohto u nás možno trochu odvážneho zámeru.

O projekte viac na: www.promonumenta.sk

Daniela Zacharová, Pamiatkový úrad SR, oddelenie preventívnej údržby

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)