novinky z radnice

Súčasťou mestskej agendy bola aj dôležitá funkcia mestského lekára – medicus, Arzt, o ktorom sú najstaršie doklady už z rokoch 1395 až 1397, kedy ním bol istý Ján (Johannes medicus). Vtedy mu správca mestskej pokladnice Ján Talkner vyplácal za jeho služby dva zlaté. Na zastávanie tohto postu sa nepochybne vyžadovalo príslušné vzdelanie, preto nie vždy sa mestu darilo funkciu mestského lekára aj obsadiť. Z písomných dokladov pritom vysvitá, že medzi Bratislavou a Trnavou existovala v otázke mestských lekárov úzka spolupráca a vzájomná výmena. O celomestskej pôsobnosti lekára svedčí záznam z roku 1523, kedy tento úrad zastával istý Ambróz (Ambrosius doctor civitatensis). Dôležitou súčasťou mestskej administratívy bola aj správa farských záležitostí, ktorá sa opierala o patronátne právo, odvodené už zo základnej výsadnej listiny mesta z roku 1238. Voľba mestského farára prebiehala síce v kompetencii trnavských mešťanov, zvolený kandidát však musel byť potvrdený ostrihomským arcibiskupom. Keď bol v roku 1519 zvolený do úradu mestského farára magister Alexander, dozvedáme sa pri tej príležitosti aj informácie o podrobnej štruktúre správy samotného farského úradu. Tú tvorili laické služobníctvo (personae laicales) a potom osoby súvisiace s duchovnou opaterou obyvateľstva mesta (personae ecclesiasticae) – išlo o rektorov benefikovaných oltárov vo farskom kostole (v roku 1495 bolo takýchto oltárov až 15), ďalej kazateľov pre nemecké a slovenské obyvateľstvo, kaplánov, školastikov, organistu a zvonára. Svetským spojovníkom medzi farským úradom a mestskou radou bol dôležitý úrad kostolného otca (vitricus), ktorý kontroloval farské účty (predkladal mestskej rade pravidelné vyúčtovania) a mal na starosti aj zabezpečenie technického stavu kostola (prestavby, údržba, opravy). Okrem farského kostola však malo mesto v správe aj mestský špitál sv. Kríža s Kostolom sv. Heleny (hospitale), o ktorom sú najstaršie doklady už z roku 1340. Aj tu bol na čele špitálu osobitný cirkevný otec – vitricus, tiež často významný mešťan alebo člen mestskej rady. Duchovnú správu však zabezpečoval kaplán – oficiálne nazývaný prior (azda je to pozostatok tunajšej pôvodnej kláštornej inštitúcie), podľa všetkého podliehajúci v tejto oblasti mestskému farárovi. Nie však výlučne. Napríklad v roku 1424 (za richtára Erharta Modrera) túto funkciu zastával benediktínsky mních brat Mikuláš, ktorý sa dostal do vážneho konfliktu s mestskou radou kvôli defraudácii majetkov špitála samotnými mešťanmi. Spor sa dostal až k cirkevnému súdu ostrihomského arcibiskupa. Zatiaľ bližšiemu výskumu z prostredia Trnavy uniká dôležitá funkcia mešťanostu – tribúna (magister civium), v 15. storočí doložená už takmer vo všetkých kráľovských mestách. Najstarším dokladom tejto funkcie z Trnavy je až záznam o vyúčtovaní mestských financií z roku 1438, kedy bol richtárom Štefan z Vácu (von Woczen) a funkciu mešťanostu (Purgermeister) zastával Štefan Kubelwirt. Celkom určite išlo o čelnú reprezentatívnu funkciu mestskej komunity azda s dozorom nad výkonom aj ostatných hlavných mestských orgánov. Prípad Trnavy je dôležitý aj z iného dôvodu, pretože na jej príklade možno sledovať dôležitú otázku vzťahu kráľovskej autority a samotnej mestskej samosprávy. Najvýznamnejším kráľovským nástrojom bola špecifická inštitúcia kráľovského hradu, podľa všetkého siahajúca ešte do predmestskej fázy vývoja Trnavy. Prítomnosť kráľovskej inštitúcie v meste dosvedčuje význam lokality a dokladuje, že už pred udelením výsad bola Trnava jedným zo sídelných rezidenčných bodov panovníka v krajine – čo bola bežná prax najmä arpádovských uhorských panovníkov. Kráľovský hrad (či skôr akýsi opevnený hrádok) jestvoval na dôležitom strategickom mieste na hlavnej komunikačnej línii medzi neskorším trhovým centrom mesta (dnešné Trojičné námestie) a jeho komunikačnou spojnicou – ulicou s farským kostolom sv. Mikuláša, kde bolo pôvodné starobylé trhové miesto preduhorského pôvodu. Tento kráľovský hrádok zohral dôležitú správnu a vojenskú úlohu aj v čase obsadenia Trnavy Matúšom Čákom Trenčianskym, ktorý práve odtiaľto držal násilne mesto pod svojou mocou. V roku 1318 uhorský kráľ Karol I. (Róbert) odmenil nepochybne vojenské služby jedného z bývalým Matúšových spojencov Dominika, syna Jóba, ktorý prebehol do kráľovského tábora, a to práve za jeho účasť pri obsadení tohto kráľovského hrádku (castellum) v Trnave. Zrejme tu krátky čas zastával aj funkciu kráľovského kastelána. Napokon v tomto kráľovskom hrade – kúrií zomrel v septembri 1382 aj uhorský kráľ Ľudovít I. Pozícia kráľovskej inštitúcie v Trnave sa teda vo vývoji neskoršieho mesta prejavila v dvoch ohľadoch – v urbanistickom, keď sa stala druhým kryštalizačným jadrom novo sa formujúceho mestského zriadenia (okrem staršieho trhového a cirkevného centra lokality v okolí kostola sv. Mikuláša a ďalších starších sakrálnych stavieb), čoho výrazom bolo utvorenie nového trhového priestoru v predhradí kráľovského hradu a vlastne najprestížnejšieho sídelného priestorom neskoršieho mesta (dnešné Trojičné námestie) a napokon sa prejavila aj v samotnej správe mesta. Stredoveké doklady totiž potvrdzujú, že pozícia kastelána tohto hradu bola kráľovským úradom pod priamou kuratelou kráľa. Tak tomu bolo až do konca stredoveku. Najneskôr v priebehu 14. storočia však došlo k situácií, kedy takýto kráľovský úradník so svojou vojenskou posádkou začal suplovať aj bezpečnostné potreby mesta. V dôsledku toho celkom prirodzene zastával aj funkciu hlavného kapitána mesta. Tak vlastne v Trnave ani nedošlo k vytvoreniu samostatného úradu mestského kapitána ako inštitúcie mestskej samosprávy, ale uplatnil sa tu model spojenia kráľovského úradu s mestskou funkciou. Že išlo v istom zmysle o prestížny kráľovský úrad, dosvedčuje aj v roku 1456 zastávanie tejto funkcie Žigmundom a Jánom, grófmi zo Svätého Jura a Pezinka. Takéto podvojné menovanie funkcie mestského kapitána v Trnave bolo pravidelnou praxou a v neskoršom období panovníci za jedného z kapitánov zvyčajne menovali niektorého príslušníka zo šľachtických rodov žijúcich v meste. Šľachtictvo bolo teda nevyhnutným predpokladom pre zastávanie tejto funkcie, na druhej strane však išlo do veľkej miery len o reprezentatívny kráľovský úrad a hodnosť, preto v neskoršom období možno práve v tejto pozícii nájsť aj „vyslúžených“ bývalých richtárov mesta (a súčasne k povýšeniu takýchto osôb do šľachtického stavu). Vlastný výkon funkcie zabezpečovali nižšie správne orgány, ktoré už do veľkej miery podliehali mestu. Tvorili ich funkcie, ktorých nositelia boli tiež nazývaní kapitáni – ich počet bol už koncom 14. storočia ustálený na čísle štyri, a to podľa jednotlivých mestských štvrtí, ktoré im priamo podliehali. V roku 1402 boli takýmito „štvrtníkmi“ Mikuláš Bogner, Ján Talkner, Michal Lell a Mendel Tuchbereiter, všetko poprední mešťania vtedajšej trnavskej society. V rámci ich kompetencií sa ďalej dozvedáme, že im podliehala mestská stráž (custodes civitatis), strážcovia mestských brán (portarius), strážcovia mestských hradobných veží (tornhütern) a aj osobitní strážcovia farského kostola (wachter czu der pharre). Pod ich velenie patrili nepochybne aj žoldnieri, najímaní mestom, a tiež Židia, ktorí boli podľa starej zvyklosti povinní vykonávať isté vojenské či strážne služby v prospech mesta. Ďalšou ich povinnosťou bola aj dozorná činnosť nad opevňovacími a údržbovými prácami na mestských hradbách a priekopách. Tak napríklad začiatkom roka 1467 (len krátko pred záverečným bojom proti bratríckemu táboru pri Veľkých Kostoľanoch) prikázal kráľ Matej I. stavov Trenčianskej a Nitrianskej župy, aby vyslali poddaných aj s potrebným náradím do Trnavy, kde budú pomáhať spevňovať hradby a čistiť hradné priekopy. Všetci sa mali hlásiť práve u mestských kapitánov. Pre všetky významné pozície v mestskej správy však platí, že ich personálne obsadenie sa obmieňalo len vo veľmi úzkom kruhu najvýznamnejších meštianskych rodov. Zo zachovaných prameňov je možné doložiť aj viacero prípadov, keď jedná a tá istá osoba súčasne zastávala aj viacero pozícií. Kým vo funkcii richtára dochádzalo k viac či menej pravidelnému obmieňaniu osôb, neplatí toto konštatovanie už pre samotnú vnútornú mestskú radu. V zachovaných zoznamoch je evidentné, že z roka na rok prebiehali len minimálne zmeny, dotýkajúce sa maximálne 20 % osadenstva. Pozoruhodným obdobím sú však roky 1432 až 1435, keď mesto obsadil husitský kapitán Blažko z Borotína. Sám sa označoval za držiteľa Trnavy (possessor Tyrnaviae) a mešťanov za svojich poddaných a služobníkov. To rešpektovali aj kráľovské úrady. Do akej miery bola obmedzená samospráva mesta je len v rovine dohadov, k istým obmedzenia však nepochybne došlo, už aj na základe núteného odchodu niektorých meštianskych rodov z mesta. Napriek uvedenému však akási mestská rada a richtár v meste úradovali aj naďalej ako o tom svedčí mierová dohoda medzi Blažkom a magistrátom Bratislavy z roku 1434, pri ktorej takýto mestskí úradníci Trnavy asistovali. Naše poznatky o štruktúre mestskej samosprávy v Trnave však nie sú úplné, možno ju rekonštruovať len z tých prameňoch, ktoré sa nám do súčasnosti zachovali – žiaľ, vzhľadom na veľký význam mesta v stredoveku je ich pomerne málo.

Doc. PhDr. Vladimír Rábik, PhD. Trnavská univerzita v Trnave, Filozofická fakulta, Katedra histórie

Pramene a literatúra:

Archív mesta Bratislavy. FEJÉRPATAKY, László (ed.). Magyországi városok régi szamadáskönyvei. Budapest, 1885. JUCK, Ľubomír (ed.). Výsady miest a mestečiek na Slovensku I. (1238-1350). Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 1984. Maďarský krajinský archív v Budapešťi, Oddelenie zbierky stredovekých listín. RÁBIK, Vladimír (ed.). Kniha farských účtov trnavského farára Václava z roku 1481. In Studia historica Tyrnaviensia IV., 2004, s. 257-339. RÁBIK, Vladimír (ed.). Mestská kniha Trnavy (1392/1393) 1394 – 1530. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2008. RÁBIK, Vladimír. Mestská kniha príjmov trnavskej farnosti sv. Mikuláša z roku 1495. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2006. ROHÁČ, Juraj. Stredoveká Trnava. In Dejiny Trnavy. Zost. Jozef Šimončič – Jozef Watzka. Bratislava : Obzor, 1989, s. 34-72. Štátny archív v Bratislave - pobočka Trnava, fond Magistrát mesta Trnavy, Listiny, Missiles.

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.5 (4 hlasovali)