novinky z radnice

Zisťovacia sonda archeologického výskumu v rámci rekonštrukcie Hviezdoslavovej ulice odhalila časti zachovanej drevenej konštrukcie. Podobný nález na tejto ulici odhalila minulý rok aj prvá sonda pri pošte. Dendrochronologický rozbor potvrdil, že drevené časti pochádzajú z 12. storočia. Jasnú odpoveď na otázku, či išlo v minulosti o súvislé premostenie podmáčaného terénu, alebo len o lávky, aké sa robili aj na podmáčaných cestách na hradiskách v Rusku či Nemecku, dnes nepoznáme. Možno ju dá posledná, tretia sonda na konci ulice, a možno až budúcnosť.

Myšlienku na most môžu podporovať podobné nálezy v minulosti. V knihe Dejiny Trnavy z roku 1988 sa na str. 27 píše: „Roku 1956 sa pri výkope kanalizácie na Hviezdoslavovej ulici objavili v hĺbke 1,5 m asi 3 m dlhé brvná, uložené v smere ulice a priečne na nich boli položené kratšie klady. Išlo pravdepodobne o dobre zachované časti stredovekého mosta.“ Bol to prieskum Ľ. Kraskovskej, správa o ňom je uložená v AÚ v Nitre.

O niekoľko riadkov nižšie sa v Dejinách Trnavy spomína podobný nález na Paulínskej ulici: „Pri stavbe budovy Tatraskla, oproti pavlínskemu kostolu, sa v základovej jame našli stopy dvoch drevených mostov cez Trnávku. Jeden z nich bol azda iba lávkou. Starší, oveľa širší most, bol vybudovaný ešte pred vznikom kostola.“ Nález sa podaril Pavlovi Novákovi, uvedený text je citovaný z jeho článku Najstaršia história Trnavy vo svetle archeologických nálezov, ktorý vyšiel v časopise Kultúra a život Trnavy v roku 1974.

Na Hviezdoslavovej však zatiaľ chýba nález vertikálnej časti konštrukcie, bez ktorej nemôže most byť mostom. Vzácnosť tohto aj minulých nálezov to však nijako nezmenšuje. Do súčasnosti sa drevo mohlo zachovať iba vďaka tomu, že terén je neustále podmáčaný. V suchom prostredí by po ňom ostal v najlepšom prípade iba odtlačok.

Podľa slov archeológa Michala Takácsa bola drevená konštrukcia v hĺbke 160 – 180 centimetrov. „Datovanie zatiaľ nevieme presnejšie určiť. Nálezové okolnosti nepriniesli toľko keramického materiálu a kovových nálezov, koľko by sme očakávali v centre bývalého mesta. Nájdené keramické fragmenty pochádzajú zo stredovekej keramiky, sú to dosť hrubostenné zásobnicové nádoby, ktoré môžeme rámcovo datovať do horizontu 12. – 13. či 14 storočia. Presnejšie sa to bude dať určiť, keď budú fragmenty očistené. Pri datovaní nálezu však bude smerodajný výsledok dendrochronologického rozboru. Keď sa nám podarí potvrdiť podobné dáta, ako boli zistené na ploche prvej sondy, tak môžeme potom tvrdiť, že tá konštrukcia súvisí a pochádza z jedného obdobia. To by bolo veľmi zaujímavé, lebo ide o niekoľko desiatok, možno aj sto metrov. Tretia sonda bude vykopaná na najvyššom bode Hviezdoslavovej ulice. Tam zrejme už bude iná terénna situácia, ale to uvidíme neskoršie,“ hovorí Michal Takács.

Po zverejnení prvých správ o tomto vzácnom náleze mnohí na sociálnej sieti nadšene navrhovali jeho prezentovanie pod skleným prekrytím. Čo si o takej možnosti myslí Michal Takács? „Archeologický výskum je v dnešnej dobe deštruktívny. Nemáme také dokonalé metódy, aby sme tie nálezové okolnosti zachovali na mieste. Najlepšie je pre archeologické nálezy, hlavne nehnuteľných drevených alebo murovaných konštrukcií, keď sa zadokumentujú a opäť zasypú. Nie je možné, aby ostali otvorené. Behom pár rokov by sa to úplne zničilo, lebo tam vzniká úplne iná mikroklíma a nález napadnú mikroorganizmy. Po zasypaní sa zachová na ďalšie tisícročia. Keď sa náhodou nezmení klíma alebo neklesne výrazne spodná voda, nálezové situácie budú skúmateľné aj neskôr. Veda stále pokračuje, takže v budúcnosti možno zistia aj niečo iné ako dnes my.“
hviezdoslavova most

(eu), foto: Jana Gmitterová

 

Zatiaľ nehodnotené