novinky z radnice

Text Kamaldulskej Biblie z druhej polovice 18. storočia prekladali kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore pri obci Lechnica. Mnohí Trnavčania však ani nevedia, že tento významný text má spojitosť s naším mestom a regiónom. Originál Biblie, ktorej existencia a miesto uloženia sa považovali dlhé obdobie za nejasné, dnes patrí k významným dokumentom v dejinách spisovného slovenského jazyka. Originál sa nachádza v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave.

Toto spojenie s naším mestom je skôr vecou náhody, ktorá v dejinách neraz zohrala svoju dôležitú úlohu. Zaujímavé je, že aj keď táto Biblia vznikla pravdepodobne na Spiši, je dokumentom predbernolákovskej slovenčiny, ktorá vychádzala zo západoslovenských prvkov. Práve tento jazyk sa stal základom bernolákovčiny, prvého slovenského spisovného jazyka. „Preklad Biblie kamaldulskými mníchmi v Červenom Kláštore pri obci Lechnica na Spiši je najstarší zachovaný preklad celého Svätého Písma do slovenčiny. Do roku 1946, keď bol nájdený, sa za najstarší považoval Palkovičov preklad z 1. polovice 19. storočia. Rehoľu kamaldulov založil v 11. storočí sv. Romuald prepracovaním benediktínskej regule. Prvá kamaldulská pustovňa v Uhorsku vznikla koncom 17. storočia na Zobore v Nitre. Druhým kláštorom tohto typu na Slovensku bol spomínaný Červený kláštor, kde pôvodne pôsobili kartuziáni. Kamalduli prišli do kláštora v roku 1710, kde neskôr založili profesórium, teda teologické učilište,“ hovorí archivár Arcibiskupského úradu v Trnave Rastislav Karaba. Ponúka sa otázka, prečo v kamaldulskom kláštore vzniklo takéto dielo, lebo kamalduli boli veľmi prísny rád – prakticky ani nekomunikovali, keďže to boli tzv. mlčanliví mnísi s prísnym režimom. „Vynára sa hypotéza, že práve v polovici 18. storočia sa rehoľníci rozdelili na dve skupiny. Jedni žili vyslovene kontemplatívnym spôsobom života, teda prísne podľa regule svojho rádu, a druhí sa začali venovať aj vedeckej činnosti. Práve k tejto druhej skupine patril aj Romuald Hadbavný, známy autor viacerých jazykovedných a historických prác. Predpokladá sa, že aj on mal podiel aj na vzniku tohto diela. Ide o papierový rukopis v pôvodnej väzbe, vo dvoch zväzkoch, na ktorý bol použitý papier z viacerých papierenských dielní,“ hovorí Rastislav Karaba. Rukopis našiel historik Vendelín Jankovič na fare v Cíferi v roku 1946. Po novembrovej revolúcii bol aj pre bezpečnosť premiestnený do archívu úradu, kde je uchovávaný a ochraňovaný. Písaný je ručne, po slovensky, v texte oboch zväzkov nie sú žiadne obrázky, iluminácie, ani iniciály. „Predpokladá sa, že pisateľom bol jeden pisár, ale na preklade sa podieľalo viacero rehoľníkov, ktorí mali teologické, a aj jazykovedné vzdelanie. Svedčia o tom aj početné marginálne poznámky na okrajoch textu v latinčine, ktoré sa odvolávajú aj na originálne grécke a hebrejské texty. Zaujímavá je aj chronológia vzniku zväzkov. V úvode Nového zákona je datovanie 6. máj 1756, a v úvode Starého zákona je datovanie o takmer rok neskôr, 4. marec 1757. Z toho vyplýva, že by pôvodným zámerom mohol byť prepis Nového zákona, a až potom prišlo k rozhodnutiu, že bude prepísaný aj Starý zákon. Zaujímavosťou je, že na titulnom liste prvého zväzku je aj motto, ktoré je v latinčine a slovenčine, a nájdeme aj údaje o vlastníctve rukopisu. Sú to exlibrisy Jozefa a Šimona Kubániho,“ hovorí archivár Rastislav Karaba. Dejiny kamaldulskej rehole v Červenom Kláštore sa skončili v roku 1782, keď bol prečítaný dekrét Jozefa II. o zrušení kamaldulských kláštorov. „Ďalší osud Biblie je nejasný. Celý archív bol presťahovaný do Budapešti, zrejme bez tohto rukopisu. Existuje hypotéza, že z Červeného Kláštora preniesol rukopis Imrich Hadbavný, farár v Hontianskych Nemciach. Okrem toho, že bol rodákom zo Spiša a menovec Romualda Hadbavného, mohol byť aj jeho príbuzným. Odtiaľto sa rukopis mohol dostať na faru do Dolných Plachtiniec, čo vieme podľa exlibrisu Šimona Kubániho, tamojšieho farára. Do Cífera ho najpravdepodobnejšie priniesol Jozef Kubáni, ktorý bol jedným z vlastníkov rukopisu, a neskôr aj farárom v Cíferi,“ pripomína R. Karaba. Kamaldulská Biblia sa dočkala aj svojho vydania. V edícii Biblia Slavica vyšlo v roku 2002 v Nemecku faksimilné vydanie diela v dvoch zväzkoch, na ktorých sa podieľal nemecký slavista Hans Rothe. Vydanie pripravili pracovníci Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV aj vďaka iniciatíve vtedajšieho riaditeľa ústavu Jána Doruľu. Súčasťou štúdií o vzniku a význame Kamaldulskej Biblie bola aj práca jazykovedkyne, pedagogičky na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity Eleny Krasnovskej s názvom Ortografické, fonologické a morfologické aspekty Kamaldulskej Biblie. „Prepis do dobovej slovenčiny posúva vznik spisovnej slovenčiny pred Antona Bernoláka. Robil sa vtedy výber vydaní slovanských Biblií, a do tohto výberu bola zaradená aj Kamaldulská Biblia, zatiaľ v rukopise. Vtedy sme ju promptne pripravili na vydanie, aby sme ukázali, že slovenčina polovice 18. storočia bola už taká zrelá na kodifikáciu, ako sa to potom aj uskutočnilo. Pretože jazyk tejto Biblie, ako sa konštatuje v komentároch k vydaniu faksimile, obsahoval aj také prvky ako kodifikačné dielo Antona Bernoláka. Teda jazyk vzdelancov, terminológiu, prvky západoslovenského nárečia, a nájdu sa tam aj prvky, ktoré dokumentujú, že prepis do čistej podoby vznikol na Spiši. Je to rukopis, no nie je jasné, kde malo vyjsť vytlačené vydanie. Hovorí sa napríklad aj o Trnave ako mieste plánovaného vytlačenia, keďže sa ten rukopis našiel práve v neďalekom Cíferi. Z cíferskej fary sme sa pousilovali v spolupráci s cirkevnými úradmi zobrať ju z tohto neistého miesta do dobre opatreného priestoru na úrade v Trnave. Týmto prekladom sa skutočne dokázalo, že sila slovenčiny používanej v umeleckých dielach či v receptároch, bola skutočne už v predkodifikačnom období. Kamaldulský slovník je potvrdením, že preklad Biblie je vyzretý. Pretože kamaldulskí mnísi pravdepodobne ešte na Zobore prepísali tento slovník načisto v roku 1763. Vychádzali z toho, že musia pripraviť podklad, ktorý bude dobre radiť pri problémoch prekladateľov. Dôvetok je dôležitý, pretože sa v ňom hovorí, že musia preložiť text do jazyka, ktorý bude odlišný od jazyka susedov. Mali na mysli jazyk český a jazyk poľský,“ dopĺňa členka kolektívu prípravy vydania faksimile Kamandulskej Biblie a pedagogička na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity Elena Krasnovská.

Text a foto: Martin JURČO

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (6x hodnotené)