novinky z radnice

V obci Suchá nad Parnou neďaleko Trnavy (v minulosti Dürenbach, Zuh, Szuha a pod.) sa do roku 1952 nachádzal renesančný kaštieľ (doložený od roku 1551). Najskôr bol sídlom správy jedného z dištriktov panstva Červený Kameň. Dedením a ďalšími rozhodnutiami sa časť majetkov v obci vrátane kaštieľa, dostala do vlastníctva Ferdinanda Pálfyho, ktorý bol aj biskupom a niekoľko rokov žil v suchovskom kaštieli. Medzi posledných vlastníkov kaštieľa patril gróf Ján František Pálffy (okrem iných aj majiteľ zámku v Bojniciach). Podľa katastrálnych zápisov sa v roku 1928 kaštieľ dostal darovacou zmluvou do vlastníctva Heleny (Ilona) a Ladislava (László) Odescalchiovcov. Poslední majitelia ho obývali ešte počas II. svetovej vojny. V spomienkach dedinčanov sa objavujú práve oni ako páni kaštieľa.

V zbierke textilu a odevov Západoslovenského múzea v Trnave sa nachádza vesta a kabátik – v dokumentácii určené ako súčasť livreje kočiša z kaštieľa Odescalchiovcov v Suchej nad Parnou. Livrej má dva druhy zaujímavých strieborných gombíkov s erbmi. Vesta je z červeného súkna s bielo-modrou pásikavou bavlnenou podšívkou. Zapínanie tvorí päť menších strieborných gombíkov s dvojitým erbom (Odescalchiovci a Keglevičovci). Kabátik je z tmavomodrého súkna, vpredu je krátky, vzadu má dlhý dvojdielny cíp. Vpredu má vo dvoch radoch po tri veľké strieborné gombíky, vzadu má deväť identických gombíkov a na rukávoch po dva menšie gombíky toho istého typu. Na gombíkoch je erb Odescachiovcov, na ktorom sú vo dvoch poliach pod sebou orol, lev a v ďalších troch poliach šesť nádob (olejových lámp na svietenie) rozmiestnených smerom dolu v počte 3 – 2 – 1. Rovnaký erb sa nachádza aj v Ríme na vile rodiny Odescalchi, a tiež na kaštieli v Solčanoch.

V umeleckej zbierke múzea sa nachádza kolekcia jedenástich malých obrázkov (26 x 23 cm) členov rodu Odescalchiovcov. Sú to kolorované kresby jednotne adjustované v bielych rámoch so zeleným pásikom. Predstavujú podobizne starších členov talianskej vetvy rodu, zhotovené možno podľa grafickej alebo maliarskej predlohy. Patria k nim ešte dva samostatné obrázky veľkosťou prispôsobené k tejto rade – portrét Anny Odescalchiovej rod. Degenfeld-Schonburg (litografia) a portrét kniežaťa Augusta Odescalchiho (kolorovaná kresba). Okrem toho sa zachovali ešte dve fotografie šľachtického interiéru pravdepodobne zo 40. rokov 20. storočia na zadnej strane označené ako interiér kaštieľa v Suchej nad Parnou).

Rod d’Erba Odescalchi pochádzal zo severného Talianska – oblasti okolo jazera Como, jeho história siaha až do 13. storočia. Rodina zbohatla najmä začiatkom 17. storočia, kedy sa začali jeho členovia venovať bankovníctvu. Rod preslávil v 17. storočí Benedetto Odescalchi, ktorý bol v rokoch 1676 – 1689 pápežom ako Inocent XI. Bohatstvom a titulmi zahrnul najmä svojho synovca Lívia, ktorý sa vyznamenal v roku 1683 pri obrane Viedne. Habsburgovcom preukázal aj ďalšie služby, za čo dostal v roku 1689 titul ríšskeho kniežaťa a neskôr sriemskeho vojvodu spolu s veľkými majetkami v Uhorsku. Po smrti Lívia, ktorý zomrel bezdetný v roku 1714, prešli majetky a tituly na príbuzného Baltazára z milánskeho rodu d’Erba. Baltazárov potomok Lívius II. (1725 – 1800) získal v roku 1751 uhorský indigenát (príslušnosť k niektorému feudálnemu stavu) s majetkami, ku ktorým patrili aj veľkostatky v Nitrianskej Strede a v Solčanoch. Jeho potomkovia vlastnili tieto majetky ešte v 20. storočí. V oboch spomínaných obciach mali reprezentačné klasicistické kaštiele s rozsiahlymi parkami. Príslušníci rodu zastávali významné krajinské a stoličné hodnosti i dvorské funkcie. Odescalchiovci sa sobášmi stali príbuznými významných uhorských šľachtických rodov (Keglevič, Ziči, a i.).

Z posledných členov rodu, ktorí žili na Slovensku, si zaslúžia pozornosť bratia Artúr (1837 – 1925) a Július (1828 – 1895). Ich otcom bol knieža Augustín Odescalchi a matkou grófka Anna, rodená Zičiová, ktorí žili v klasicistickom kaštieli s veľkým parkom v Solčanoch. Júlus si vzal za manželku Annu von Degenfeld-Schonburg (na obr.) a mali spolu syna Gejzu a tri dcéry – Paulínu, Helenu a Irmu. Suchovskí Odescalchiovci asi pochádzajú práve z tejto vetvy, mohli by byť deťmi Gejzu Odescalchiho. Pravdepodobne práve súrodenci Helena a Ladislav sú zapísaní v katastrálnom registri ako majitelia kaštieľa, ktorý dostali v roku 1928 darom. Helena – Ilona, narodená v Nitrianskej Strede 19. 2. 1888, zostala podľa genealogickej línie slobodná a bezdetná a zomrela vo Viedni 25. 2. 1973. Ladislav – László Géza Gyula Imre Balthazar August Karl, narodený v Nitrianskej Strede 7. 8. 1893, sa oženil 19. 10. 1949 s Aloisiou Fink v Kitzbüheli a zomrel v Salzburgu 30. 12. 1967. Dva malé portréty v zbierke múzea (mimo portrétnej rady) by potom boli vyobrazeniami ich priamych príbuzných. Knieža Augustin by zobrazoval ich prastarého otca a Anna von Degenfeld-Schonburg zasa ich babičku.

PaedDr. Simona JURČOVÁ, Západoslovenské múzeum v Trnave

Livrej kočiša Odescalchiovcov bude vystavená od 6. apríla v Západoslovenskom múzeu v Trnave ako zbierkový predmet mesiaca. Za pomoc pri získaní informácií o posledných majiteľoch kaštieľa ďakujem Františkovi Oborilovi, starostovi obce Suchá nad Parnou.

 

Zdroje:

Zbierkový fond Západoslovenského múzea v Trnave

Kol. aut.: Slovenský biografický slovník IV. zväzok, Matica slovenská Martin 1990, s. 320-321, ISBN 80-7090-070-9

Kol. aut.: Suchá nad Parnou 1251-2001, vydavateľstvo Tripsoft Trnava 2001, ISBN 80968294-7-5

http://genealogy.euweb.cz

http://wikipedia.org

Zatiaľ nehodnotené