novinky z radnice

Roman Beňo (1977) pochádza z Trnavy. Študoval učiteľstvo na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity, pracuje v redakcii časopisu Historická revue. S písaním poézie začal počas vojenskej služby. Je členom Trnavského literárneho klubu a bratislavského klubu BRAK. Svoje verše publikoval napríklad v časopisoch Dotyky, Liter, Mädokýš, v denníku Pravda, v Orlovi Tatranskom, v Slovenských pohľadoch, vo viacerých zborníkoch, v rozhlase a na internete. Získal desiatky ocenení v literárnych súťažiach ako Wolkrova Polianka, Literárny Zvolen, Literárna Senica, Krídla Ivana Laučíka, Literárne Šurany, Básne, Cena Rudolfa Fabryho a v mnohých ďalších. Rukopis jeho debutovej zbierky bol ocenený v literárnej súťaži Debut 2011, samotná zbierka s názvom Vrstvenie, z ktorej prednášal na aprílovom PRAK-u (prednášky, rozhovory a koncerty) v Berlineri DKP, vyšla koncom roka 2013.

Jeho prednes spolu s hudobným vystúpením Iky Kraicovej tvoril inšpiráciu pre pohybové prejavy performistu tanca butho M. G. Mirinofa. Živý obraz, ktorý spontánne vznikal priamo pred očami divákov, pôsobil veľmi silným dojmom.

Tanec butho je ako každý iný tanec náročný na telesnú kondíciu, avšak butho pracuje s fyzickou únavou zvlášť tvorivo. Jednou z metód je postup pomenovaný „znič, otup a vďaka tomu pochop“. Keď je telo unavené, ľahšie sa zbavuje zažitých nevedomých stereotypov. Všetky techniky a metódy tanca butho, ktorých je nespočetne veľa, učia ľudské telo vnímať priestor a čas. Pokiaľ sa tanečníkovi podarí odrezať sa od hlavy, čím sa myslí nadvláda mozgu nad fyzickou stránkou, priblíži sa k podstate butho.

Diváci na Praku, ktorí mali odvahu sledovať tento alternatívny hudobno-poeticko-tanečný počin, mali možnosť ochutnať hranice svojho vlastného vnútra a vidieť podstatu tanca. A o to išlo. Meniť v nás zaužívané postupy a stereotypy, ktoré prináša každodennosť života. V tomto duchu sme Romanovi Beňovi položili niekoľko otázok.

* Básnická zbiera Vrstvenie, ako už naznačuje jej samotný názov, je zložená z vrstiev, dalo by sa povedať z nánosov, ktoré navrstvil čas. Poodhaľ nám toto delenie na vrstvy. Čo znamenajú pre teba a čo si z nich môže zobrať čitateľ?

- Názov Vrstvenie vychádza zo štruktúry zbierky, z jej členenia. Skladá sa z troch základných okruhov. Prvý s názvom terra intacta obsahuje básne okom pozorovateľa nezúčastneného na deji, druhý okruh naľavo od nej básne na tému vzťahov, teda intímnu lyriku, tretí okruh s názvom na opačnej strane tváre tvoria introspektívne básne, v ktorých som zároveň subjektom. Čitateľ postupne prechádza týmito okruhmi, vrstvami, hlbšie, akoby od povrchu až k jadru. Názov knihy teda nie je len samovoľnou slovnou hračkou. Básne sú akýmsi pohľadom mojimi očami, srdcom a, predovšetkým v treťom okruhu, zároveň tak trochu aj mojou spoveďou. Potešilo by ma, keby si každý, kto sa do básní v zbierke začíta, v nich našiel čosi, čo ho oslovuje, s čím sa môže stotožniť, alebo čo mu odpovie na niektoré z jeho otázok.

* Od chvíle, keď vyšla tvoja debutová zbierka, uplynul už nejaký čas. Aké pocity v tebe prevládajú v týchto dňoch, keď sa v tebe rodí ďalšia báseň?

- Kniha je na svete už viac ako rok a začala si žiť svojím vlastným životom. Dostala sa medzi rôznych ľudí, aj mimo Slovenska. Samozrejme, pokračujem v písaní, i keď naň mávam menej času ako pred pár rokmi. Zatiaľ ťažko povedať, či sa z nich časom stane ďalšia básnická zbierka. Básne by mali tvoriť kompaktný celok, ucelenú myšlienku. Myslím si, že nasledujúca kniha by vždy mala byť posunom k ďalším témam a polohám. Je to náročná cesta a výzva zároveň.

* Okrem toho, že píšeš básne, hráš divadlo a venuješ sa aj ďalším záľubám. Akým?

- Asi 10 rokov som členom divadla Na strnisku z Trnavy – Modranky. Momentálne s režisérom Kamilom Žiškom pracujeme na novej autorskej hre, kde som spoluautorom scenára. Venujem sa však aj mnohým ďalším veciam, napríklad histórii, čo súvisí aj s mojou prácou v redakcii časopisu Historická revue. Vo voľnom čase je to najmä história Trnavy. Zbieram staré fotografie a pohľadnice z nej, zaujímam sa o jej minulú podobu, o udalosti a príbehy jej obyvateľov. Veľa fotografujem, v podstate všade, kam cestujem, a všetko, čo zažijem. Napríklad aj veterány – historické automobily, z ktorých mám vo fotoalbumoch už hotový archív všetkých možných značiek od A po Ž. Zbieram aj staré hračky z čias socializmu, ktoré sú pre mňa akousi spomienkou na detstvo. Ďalej mám rád napríklad klasický film, čítam, kreslím, chodím na túry, hrady, zámky, počúvam hudbu, najmä rockovú, cestujem. Je toho pomerne veľa, ale, samozrejme, nedá sa stále a súčasne venovať všetkým záľubám. Skôr vždy trochu jednej, potom druhej... Pravdou však je, že už dávno nemám dôvod povedať si – nudím sa.

* Čo pre teba samotného znamená umelecky sa vyjadrovať, čo ti to prináša? Akú úlohu by podľa teba malo zastávať umenie vo všeobecnosti?

- Neviem, či by som to nazval práve umelecky sa vyjadrovať. Povedzme, že skôr vyjadrovať sa prostredníctvom veršov, básnických obrazov, metafor... Pomáhajú mi vyjadriť to, na čo myslím, čo cítim, iným spôsobom, mne vlastnejším. Predovšetkým vtedy, keď mám pocit, že bežný jazyk na to nestačí. Myslím si, že poézia, ako aj iné umenie, dokáže byť univerzálnym jazykom, osloviť rôznych ľudí, na rôznom mieste, v rôznom čase. Alebo aj nie. To by som práve zaradil medzi tie úlohy umenia – dokázať byť univerzálnym jazykom. Tiež svojou viacznačnosťou by malo umožniť, nech si ho každý vysvetlí a precíti podľa seba, vezme si z neho to, čo tam nachádza, a nech ho inšpiruje k hľadaniu a pýtaniu sa na to, čo v ňom, naopak, nenachádza.

* Aké sú tvoje umelecké plány do najbližšej budúcnosti?

- Keďže umenie ako také nie je práca, ktorú si možno presne naplánovať, vždy je tak trocha v rovine zbožných prianí. Písanie a ďalšie umelecké prejavy potrebujú nápad, inšpiráciu, a tá na seba niekedy necháva čakať. Ako som spomínal, aj naďalej píšem a čas ukáže, kedy a či novšie z básní budú tvoriť nejaký myšlienkový celok, z ktorého by mohla vzniknúť kniha. Občas ich aj debutovú zbierku prezentujem na verejnosti, napríklad v aprílovom PRAK-u v Berlineri, a tiež v rámci akcií literárneho klubu BRAK z Bratislavy, ktorého som tiež členom. Medzi také plány patrí aj dotvorenie scenára a naštudovanie novej hry v našom ochotníckom divadle. Verím, že oboje sa podarí a na týchto stránkach sa o tom čoskoro dočítate.

Ďakujem za rozhovor

Ika Kraicová

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2 (1x hodnotené)