novinky z radnice

Začiatok leta patril v médiách migrácii ľudí a komplikovanej situácii v Grécku. V týchto diskusiách nešlo o turistov, ani o dovolenkovú destináciu. Utečenci smerujúci z iného kontinentu cez more do Európy, či nemožnosť prijať a realizovať podmienky pre splácanie dlhu neboli oddychové témy. Napriek tomu sa zo začiatku ponúkali a presadzovali povrchné riešenia. Utečenecké kvóty či ďalšia pôžička na splatenie tej predchádzajúcej. Bez priznania vlastného zlyhania, ktoré pramení predovšetkým v utkvelej predstave jediného správneho porozumenia sveta. Toho, v ktorom dominuje naša predstava demokracie a údajného slobodného trhu. Napriek škrípajúcej realite vo vlastnej krajine bezstarostne presadzujeme svoj model spravovania spoločnosti iným krajinám. Bez úcty k ich tradícii, bez poznania kultúry a myslenia ponúkame riešenia, ktoré nemajú s demokraciou a voľným trhom nič spoločné. Rozhodne tam nepatria kvóty pre nepohodlných utečencov či údajná podaná ruka vo forme nesplatiteľných pôžičiek.

Nie, nechcem na tomto mieste ponúkať riešenia problémov globalizovaného sveta a trhov. Majú hlbší pôvod a riešenia sú oveľa ťažšie. No nemožno prehliadnuť očividné rozpory medzi realitou a víziou, ktorej sme uverili a často jej venujeme svoj čas. Zjavné zlyhania perspektívy ustavičného pokroku, problémy spoločnosti na úrovni inštitúcií i medziľudských vzťahov, ekonomika postavená na dlhoch, pôžičkách a fiktívnych peniazoch sú dôvodom na reflexiu. Je cesta, na ktorej tak tvrdohlavo zanechávame za sebou tých, čo „nestíhajú s dychom“, bolesť, trápenie, zničenú prírodu a betónové monumenty naozaj tou najsprávnejšou cestou? Chceme naďalej fundamentalisticky tvrdiť, že emigranti, Gréci, Rusi a všetci, ktorí neprijali naše videnie sveta, sú našimi nepriateľmi? Sú všetci iní vinní za to, že nami vysnívaný raj a blahobyt sa vzďaľuje?

Viem, nie sú to oddychové otázky. No v bežnom kolobehu života si ich málokedy položíme. Myslíme si, že sa nás až tak netýkajú. Možno práve čas oddychu, keď sa odkláňame od naháňania a stresu, je obdobím, keď môžeme vstúpiť do destinácie ducha a myslenia, na miesta stratenej symbiózy duše a tela, človeka a prírody. Je obdobím, keď nehľadáme rýchle odpovede, ale hľadáme súlad medzi vlastným poznaním, srdcom a mysľou, telom a krajinou, ktorej sme súčasťou. Na tomto území vnútorného chvenia nemajú povrchnosť, rýchlosť a polopravdy žiadny zmysel. Príjemný pobyt v krajine srdca a ducha! V tej najvlastnejšej krajine Človeka.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (4 hlasovali)