novinky z radnice

 Pokusy otvoriť univerzitu v Uhorsku (r. 1367 v Pätikostolí, r. 1389 v Budíne, r. 1465 v Bra- tislave) zostali viac-menej len pokusmi. Aj Academia Istropolitana, ktorá mala najdlhšie trvanie, stráca sa v dejinnej hmle. Keď stredoveké Uhorsko skončilo v moháčskych močiaroch a jeho územie až po Dunaj okupovali turecké armády, celý politický, hospodársky a duchovný život sa preniesol na Slovensko, ktoré cisár Ferdinand I. pripojil k habsburským krajinám. A práve na tomto území, periodicky prepadávanom tureckými hordami, ktoré ešte nedávno bolo aré- nou Bočkajovho a Betlenovho protihabsburského povstania, za krvavej celoeurópskej kataklizmy, v časovom centre tridsaťročnej vojny ako kontrapunkt k známemu inter arma silent musae – za vojny mlčia múzy vznikla v Trnave univerzita. Jej zakladateľ Peter Pázmaň takmer od nástupu na stolec ostrihomského arcibiskupa a prímasa Uhorska nosil v myšlienkach ideu univerzity. Dokonale poznal katastrofálnu duchovnú situáciu zverenej arcidiecézy a celého Uhorska. Riešenie videl aj vo vzdela- ných kňazoch a štátnych úradníkoch. Ako dobrý ekonóm si vykalkuloval náklady na ich štúdium v zahraničí, preto v Trnave začal kupovať domy na internáty a knižnicu (dobre poznal aj situáciu majetkov a domov niekdajšej Academie Istropolitany a uvažoval aj o jej obnove). Rozhodol sa však za Trnavu a svoje rozhodnutie založiť tu univerzitu zlis- tinil v Bratislave 12. mája 1635. Konfirmačnou listinou vydanou vo Viedni 18. októbra 1635 cisár Ferdinand II. transumoval zakladaciu listinu kardinála Pázmaňa, prevzal na seba a svojich nasledovníkov povinnosť dať Trnavskej univerzite 40 000 zlatých; udelil jej také isté práva, aké mali už jestvujúce univerzity v monarchii – v Kolíne, vo Viedni, v Mohuči, Ingolstadte, Prahe, Olomouci, Štýrskom Hradci – a dal jej aj právo udeľovať tituly doktorov, licenciátov, magistrov a bakalárov. Trnavskú univerzitu otvorili 13. novembra 1635 slávnostnými bohoslužbami v Dóme sv. Mikuláša, kde kardinál Pázmaň odovzdal rektorovi Jurajovi Dobronockému zakladaciu listinu i konfirmačnú listinu cisára Ferdinanda II. Tenella universitatula – mladučká univerzita, ako ju Pázmaň dôverne nazval, začala len s filozofickou a teologickou fakul- tou. Prvá prednáška o podstate racionálnej filozofie odznela z úst Martina Palkoviča, rodáka z neďalekej Chtelnice. Ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai a jeho predchodca Imrich Losi zanechali v testamentoch sumu na otvorenie právnickej fakulty na Trnavskej univerzite. Testament vykonal 2. mája 1667 František Segedi, vacovský biskup a Juraj Pongrác, samandrijský biskup, čo je terminus a quo právnickej fakulty. Súhlas na jej otvorenie dali aj generál Spoločnosti Ježišovej Ján Pavol Oliva, rakúsky provinciál Michal Sicuten a trnavský rek- tor Ladislav Vid. Zároveň upravili aj vzájomné vzťahy a nároky, prednášanie uhorského, medzinárodného, kanonického práva i otázky insígnií, žezla, pečate a promócií. Lekársku fakultu na Trnavskej univerzite zriadila cisárovná Mária Terézia 7. novembra 1769 (Trnavskej univerzite zároveň pridelila opátstvo sv. Heleny vo Földváre), aby moh- la slúžiť ako studium generale, teda kompletná univerzita so štyrmi fakultami. Popri vymenovaní profesorov na ostatných fakultách, na lekárskej fakulte vymenovala päť profesorov: teoretických základov medicíny, lekárskej praxe, anatómie, chirurgie, bota- niky a chémie. Trnavská univerzita bola uhorskou univerzitou s latinským vyučovacím jazykom ako všetky európske univerzity. Okrem uhorských štátnych príslušníkov na nej študovali aj poslucháči z iných európskych štátov a národov. Mala vlastnú tlačiareň, vybavenú na európskej úrovni, knižnicu, archív, kabinety, zbierky, astronomické observatórium, lekáreň, botanickú záhradu, divadlo, vilu a farmu v Bielom Kostole (Albanum). V historickom zenite cisárovná Mária Terézia presťahovala Trnavskú univerzitu do Budína. Pred pár rokmi otvorená nová lekárska fakulta sa nestihla ani udomácniť, hoci špeciálne pre ňu bola postavená nová účelová budova – aj vtedy sa postupovalo chaoticky. V predchádzajúcich rokovaniach Budín prisľúbil všetko, dal prehĺbiť aj 30 studní, len aby univerzitu dostal. Trnavy sa nikto na stanovisko nepýtal; zostala len zaskočená a prekvapená. Cisárovná dala k dispozícii univerzite svoj kráľovský hrad v Budíne, a to bol prisilný argument. Slovensko, ktoré univerzitu vybudovalo od základu a 150 rokov finančne dotovalo z panstiev v Kláštore pod Znievom, Krásnej nad Hornádom i z majetkov v Bielom Kostole, Šahách a Hornej Strede, prišlo o najväčší kultúrny klenot s knižnicou, archívom, so zbierkami a s vnútorným inventárom, so všetkým. A prišlo aj o ľudí. Čiastočným vysvetlením je zrušenie Spoločnosti Ježišovej v roku 1773 pápežom Klementom XIV., ktorá Trnavskú univerzitu „prevádzkovala“. Cisárovná pridala Budínu z dobrotivej vôle na výdavky s udomác- nením univerzity desaťtisíc zlatých z dôchodkov najstaršieho slovenského uprázdneného Nitrianskeho biskupstva... (ako na dôvažok k osudu národa pod Tatrami)...

Trnavská univerzita v dokumentoch, Bratislava Veda 2002, 8 – 9.

prof. Jozef ŠIMONČIČ

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2 (1x hodnotené)