novinky z radnice

Prístup človeka k životu rozdelil svet na poznaný i nepoznaný, na východ a západ, prosperujúce krajiny a tretí svet. Rozdelenie sa týkalo optiky, ktorou ho vnímame a ideálov, ktorým veríme. Tí, s ktorými sme tvorili vlastný príbeh, nám boli bližší. Spoločne formulovali videnie sveta i cieľ žitia. Svet bol obzor, po ktorý sme mohli dovidieť i niesť zaň zodpovednosť. Rovnako aj za ľudí, s ktorými tvoríme príbeh myslenia. Technika a nástup médií rozšírili náš pohľad na svet. Vstupuje k nám každú minútu nielen cez okná obrazoviek, ale aj cez tovar, ktorý nakupujeme. Prepája nás trh, ktorému sme ponechali voľnosť. V rýchlosti a nutnosti doby sme stratili z dohľadu väčšinový kapitál i tých, ktorí ním disponujú. V ilúzii vidiny blahobytu sme uvoľnili priestor pre investície, ktoré tečú svetom bez väzieb ku krajine a často aj bez reálneho krytia. Bez zodpovednosti za ľudí v zemi, kde sa produkuje nielen zisk, ale menia sa životné prostredie i vzťahy. Všetko prekrýva vidina zisku, rozvoja a blahobytu. Hýbatelia diania miznú v pozadí. Nám zostáva svet čoraz zložitejší, zničenejší, teroristické útoky, hlad, bieda i emigranti. Výzvy i hrozby, ktoré čoraz viac rušia kontúry pokojnej mysle. Zostať na povrchu znamená prepnúť na zábavu alebo čo najrýchlejšie reagovať na videné a zbaviť sa výčitiek. Určiť vinníkov, kvóty, vytvoriť koridory na rýchly presun problémov, zvýšiť bezpečnosť a čo najskôr sa vrátiť k svojmu spôsobu života. Zabudnúť, že za každým javom je aj ich pôvod, zdroj i uhol pohľadu. Vidíme to, čo chceme alebo technicky môžeme vidieť. Médiá nevynímajúc. Nevidíme to, čo sa nedá či nemôže nasnímať a popísať. Napríklad i to, čo je zdrojom pôvodu terorizmu, zničenej krajiny či emigrácie. Kto spôsobil utrpenie či spustil emigráciu. Vždy ide totiž o konanie a jeho dôsledky. No, ak nemáme čas na reflexiu, vidíme málo. Poháňa nás viera, ktorej sa tak držíme. Čas je vzácny, čas sú peniaze. Avšak čas vyplaví aj dôsledky. I to, že naše nekritické videnie neustáleho rozvoja a viera vo voľný trh bez ekologickej a morálnej zodpovednosti, v mene zisku, spôsobujú problémy. Miliardy zbraní, tabletiek, chemikálií a informácií v nekontrolovateľnom obehu po celom svete nám spätne prinášajú namiesto deklarovaného bezpečia, mieru a zdravia nové a horšie nebezpečenstvá.

Ich riešenie nedosiahneme rýchlosťou. Ani emocionálnym nátlakom či zrýchľujúcim sa tokom sekvencií mŕtvych a zbedačených. Podať ruku a pomôcť je dôležité. Otázne je, či aj zaradenie do nášho spôsobu života s utkvelou predstavou blahobytu a voľného trhu bez zodpovednosti je správne. Zamorili sme ňou celý svet, tak ako zbraňami, technológiami a necitlivými zásahmi do prírody. Nami dobýjaný a rozdelený svet nás dobehol vo svojej komplexnosti. Náš civilizačný príbeh sa čoraz viac stretáva so svojimi plodmi.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (10x hodnotené)