novinky z radnice

Pred štyridsiatimi rokmi vznikol na trnavskej vysokoškolskej pôde Štafetový maratón priateľstva a zdravia, prvý v Československu

Najdlhšia bežecká disciplína v olympijskom programe má bohatú históriu. Zo školských lavíc si akiste nejeden čitateľ pamätá antický príbeh o aténskom hérosovi z roku 490 pred naším letopočtom. Udatný vojak sa volal Feidipides a po porážke mnohonásobne početnejších Peržanov pri osade Marathon niesol do metropoly radostnú zvesť. Po prebehnutí približne štyridsaťkilometrovej vzdialenosti odovzdal svojim krajanom radostnú zvesť o víťaznej bitke – a od vyčerpania zomrel. „Nad jeho puknutým srdcom jasali Atény,“ napísal ktorýsi z pamätníkov. Toľko legenda. Jej pravdivosť, samozrejme, si už niet kde overiť. A tak pokračujme inou epizódou. Vábeniu maratónskych Sirén neodolal svojho času ani známy americký románopisec Erich Segal. Keď si na vlastnej koži vyskúšal vyše 42-kilometrovú tortúru bežeckej štreky, jeho obdiv na adresu mnohotisícovej masy ešte vzrástol. V jednom z rozhovorov prezradil: „Pri dôvernejšom oboznámení sa s problematikou maratónskeho behu by som vedel napísať román o láske bežcov k tejto magickej športovej záľube. O láske najčistejšej.“

Do pozornosti sa ešte núkajú pri tejto téme iné okamihy. Najskôr čo-to o pozoruhodnom jubileu. Pred štyridsiatimi rokmi (október 1975) totiž prišiel v Trnave na svet Štafetový maratón priateľstva a zdravia. Založili ho vtedajší vysokoškolskí učitelia Marián Papiernik a Michal Šemetka z katedry telesnej výchovy PdF UK. Išlo o prvý maratónsky beh štafiet v rámci Československa. O tri roky neskôr sa vyprofiloval nový názov, Malokarpatský maratón. Vtedy prvý raz oficiálne hodnotili jednotlivcov. Primát z MKM 1978 si po strhujúcom súboji odniesol Ján Kminiak (Červená hviezda Ilava), iba o štyri sekundy pred Petrom Líškom (Slávia Trnava). Spomedzi trinástich štafiet bola najrýchlejšia Lokomotíva Leopoldov. Železničiarsku štvoricu (Jozef Gábovic, Jaroslav Lieskovský, Martin Sulík, Bohuslav Urgošík) doplnilo duo Jaroslav Kníž (Hlohovec) a Ján Szabo (Trnava). Bežci sa striedali po piatich kilometroch. Vrcholnú etapu vložil slovenský Rím do kroniky MKM počas šéfovania ďalšieho pedagogického lodivoda organizačného výboru, funkcionárskeho velikána československého olympizmu Pavla Gleska. V sezóne 1987 vyhodnotili trnavský maratón z tridsiatich na území ČSSR ako tretí najmasovejší, za košickým a pražským. Ostatný ročník na cestách pod Malými Karpatmi, celkovo tridsiaty šiesty, mal priestor na jeseň 2011. Poháre primátora mesta Trnavy akoby symbolicky získali v absolútnom poradí domáci víťazi Tomáš Kopčík a Radka Paulinyová.

Napokon nemožno obísť ani aktualitu z predošlého mesiaca. Zmienka bude o úspešnej obhajobe titulu trnavských atlétov Slávie v maratónskych majstrovstvách SR klubových družstiev. Národný šampionát sa bežal popri 92. kapitole košického Medzinárodného maratónu mieru. Zlaté medaily, podobne ako vlani, si z východoslovenskej metropoly prinieslo trio Michal Puškár, Lukáš Záhorec a Miroslav Ilavský. Štvrtým do partie bol hosťujúci Gabriel Švajda z Dvorov nad Žitavou. „Išlo o vrchol našej tohtoročnej sezóny. V príprave nám radil skúsený maratónec Ondrej Puškár. Na štart sme išli so snahou vyhrať tímovú súťaž slovenských klubov aj zlepšiť si osobné rekordy. Podarilo sa nám oboje, hoci o prvenstve pred domácim Obalservisom rozhodol v súčte umiestnení jediný bod. Atmosféra v Košiciach? Tradične na výbornej úrovni, v rámci Slovenska asi bez konkurencie. Ľudia tam maratónom opäť raz žili, námestie bolo plné. Vďační diváci svojím povzbudzovaním nám v závere dodávali energiu do ubolených nôh. Tiež z organizačnej stránky bolo všetko v úplnom poriadku,“ ozrejmil Záhorec pre Novinky z radnice. Mladší z bratov Puškárovcov ho doplnil: „Do systematickej prípravy na najstarší európsky maratón sme s Lukášom zaradili trochu iné tréningy než v minulosti. Košické piate a siedme miesto v slovenskej konkurencii si ceníme, podobne i pozície v čelnej dvadsiatke celkového poradia jednotlivcov so silnou medzinárodnou účasťou. Ešte spomeniem, že v tímovej súťaži postavila trnavská Slávia aj B-družstvo, ktoré klasifikovali na siedmej priečke. Fantastických priaznivcov sa v uliciach Košíc zišlo asi najviac za posledných pár rokov. Zrejme k tomu prispelo aj netradične teplé počasie. O rok sa v národnom šampionáte klubov pokúsime o majstrovský hetrik.“

Text pod foto: Viliam Hrebík (TJ VŠ Trnava) pred vyše tridsiatimi rokmi zabehol 42 195 metrov za 2:23:24 h. Najlepší výkon v historickej tabuľke trnavského regiónu dosiahol obdivuhodný vytrvalec, poslucháč pedagogickej fakulty, pri prvenstve v Zemplínskom maratóne 1983. Okrem cenného michalovského triumfu na zvlnenom okruhu okolo Zemplínskej šíravy si Hrebík odniesol víťazné šerpy aj z maratónskych behov v Liptovskom Mikuláši (štyrikrát), Novom Meste nad Váhom, Trnave a vo Zvolene.

Jaroslav Lieskovský, foto: Jozef Šelestiak

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (3 hlasovali)