novinky z radnice

Spomienky na detstvo, rozprávkovú atmosféru príprav najkrajších sviatkov roka, tradície a históriu stredovekého kráľovského mesta – to všetko ponúkajú aj tento rok Stredoveké vianočné trhy, ktoré sa uskutočnia od 18. do 20. decembra na Námestí sv. Mikuláša.

Ako šibnutím čarovného prútika sa z večera do rána vráti na jedno z najstarších spoločenských priestorov Trnavy ruch stredovekého mesta. Kohútik, ktorý spoločne so sliepočkami, húskami, ovečkami a zajačikmi stráži jezuliatko v jasličkách, radostne hlási príchod zubatého zimného slniečka. V jeho šikmých lúčoch, ktoré sa lámu v kúdoloch pary z vianočného punču, mizne nočný srieň. Remeselníci rozkladajú tovar, vôňa dymu sa mieša s vôňou klinčekov a pšeničných vdolkov na žeravej platni. Každý si tu nájde, čo treba do gazdovstva – či sviečky z včelieho vosku, med a cínový riad, alebo vyrobené kože, kovové súčiastky, služby pisára, kováča... Deti výskajú od radosti na drevenom kolotoči, hŕstka zvedavcov s vypleštenými očami obdivuje žonglérske kúsky šikovného trhovníka. Čas popri zábave plynie rýchlo. Ani sa nenazdáme, a po krátkom zimnom dni znova zavládne tma. Tváre mešťanov sa z nej vynárajú v zábleskoch fakieľ, plamene vytvárajú na temnom pozadí neopakovateľné divadlo...

Kúzlo návratu do stredovekej Trnavy nám každoročne v predvianočnom čase sprostredkuje trnavská skupina Hector, ktorú založili Bystrík Holeček a Martin Tibenský. Kým pre prvého z nich je táto činnosť už profesiou, druhý je aj, ako sme už uviedli v novembrovom vydaní Noviniek z radnice, pedagógom na Katedre histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. A prečo práve Hector?

B. Holeček: Je to anglická skratka našich aktivít – Historically Events in Contemporary Reactement. V preklade to znamená Rekonštrukcie historických udalostí v súčasnosti. To je náplň našej činnosti.

M. Tibenský: Hector sa volá aj Bystríkov kôň, viaže nás k nemu špecifický vzťah. Veľmi nám totiž pomohol v sezóne, keď sme potrebovali koníky na vystupovanie – on bol náš prvý. Doteraz sa postaví pred delo, to vystrelí, on nepohnuto stojí a drží jazdca. Jazdia na ňom začínajúci jazdci aj šermiari, čiže je to náš osudový kôň.

* Ako ste ho získali?

B. Holeček: Predtým, než sme založili agentúru, som na ňom tri roky jazdil v inej skupine. Tá sa venovala rytierskym turnajom na koňoch. Neskôr, vo vlastnej skupine, sme sa rozhodli aj my robiť turnaje, lebo si to vyžiadal trh. V tom čase môj bývalý šéf predával Hectora. Ponúkol mi ho, ihneď som ho chcel, lebo je to spoľahlivý kôň dokonalý v turnajoch. Odvtedy je u nás.

* Skvelé vlastnosti tohto koňa ste docielili výchovou, alebo je to aj jeho povahou?

B. Holeček: Hlavne povahou, musí mať v sebe predpoklady, a tiež skúsenosťami. Posledných trinásť rokov nerobí nič iné, len tieto turnaje. To znamená, že je zvyknutý na ich atmosféru a prostredie. Streľbu zblízka síce zažil po prvý raz práve u nás, ale zvykol si na to.

* Je dnes oživovanie stredovekých tradícií zábavou, alebo skôr túžbou spoznať spôsob života ľudí v minulosti?

B. Holeček: Pre mňa je to v súčasnosti práca na plný úväzok, pre Martina a viacerých ľudí v našej skupine na polovičný, no predovšetkým je to naše hobby. Neviem si predstaviť nič krajšie. Zároveň ma to baví, aj živí. Začínali sme najskôr organizáciou historických podujatí. Robili sme štyri obrovské festivaly za sezónu, čo už bolo veľmi náročné.

M. Tibenský: Združenie Hector, ktoré je už profesionálne, vzniklo na širšom základe. Obaja s Bystríkom sme sa predtým dlho, asi desať rokov, venovali historickému šermu v rámci dvoch rôznych skupín – Trnavského šermiarskeho cechu a Kompánie trnavských žoldnierov. Chodili sme na vystúpenia, súťaže, čo robíme doposiaľ, ale prišla potreba robiť to všetko profesionálnejšie.

* Z čoho sa skladá váš bežný pracovný deň?

B. Holeček: Keď pripravujeme akcie, je to kompletný manažment. Teda zorganizovať ľudí, zabezpečiť materiál, máme obrovské sklady s množstvom rekvizít. O tie sa treba starať, vyrábať ich. Potom príde samotná realizácia podujatia, a tiež k tejto práci patrí veľa administratívy, papierovačiek, ktoré doslova neznášam.

* Kto píše scenáre historických programov?

B. Holeček: Scenáristom je Martin.

M. Tibenský: Vychádzame z historickej reality, ale hľadáme v nej perličky. Publikum totiž pozná mnoho udalostí a my v nich hľadáme špecifiká. Napríklad je oveľa príťažlivejšie, keď prídeme na koňoch a predstavujeme vtedy najbohatšiu spoločenskú vrstvu, ktorá chodila vyobliekaná v nádherných látkach, ozdobená prekrásnymi šperkmi, než keby sme znázorňovali len obyčajných sedliakov. Samozrejme, zaujímavé sú aj remeslá, aj tým sa venujeme, ale predsa len sú isté veci pre divákov atraktívnejšie. Keď napríklad robíme dobýjanie nejakého mesta, vychádzame z miestnych historických reálií, ktoré si naštudujeme, a tie sa snažíme pretaviť do pútavého scenára.

* Chodievate aj do zahraničia. Kam a s akými aktivitami?

B. Holeček: Chodíme do Čiech, Rakúska, Slovinska a v tomto roku sme pridali ešte Nemecko a Chorvátsko. Často tam robíme rytierske turnaje na koňoch, šermiarske turnaje, tiež remeslá, dobový život, stredoveké tábory. Máme aj obchod s dobovým riadom, ako putovný stánok. Sú to repliky dobového cínového riadu a fúkaného skla. Naša činnosť je dosť diverzifikovaná, jedine tak sa môžeme profesionálne udržať.

* Kto vám vyrába tieto riady a rekvizity?

B. Holeček: Historické sklo je doménou Čiech a výrobcovia cínového riadu sú z Nemecka, Rakúska, Francúzska, Holandska.

M. Tibenský: Vďaka tejto práci sme spoznali množstvo skvelých profesionálov v rôznych odvetviach. Vynikajúcich výrobcov, ktorí nám vysvetlili rôzne postupy, grafikov, reklamných manažérov. Toľko kontaktov by som ako pedagóg nikdy nezískal.

* V ktorých krajinách je najväčší záujem o stredoveké tradície?

B. Holeček: To je ťažko povedať, ale mojou srdcovou záležitosťou je Slovinsko. Festival je tam veľmi srdečný, celé to malé mestečko Hradoň tým žije, chodíme tam už štyri roky. A tiež Chorvátsko bolo veľmi dobré.

* Ako si budujete fyzickú kondíciu?

M. Tibenský: Som aj učiteľ šermu a venujem sa mu i ako športu. Mám osem šermiarskych tréningov a usilujem sa štyri až päťkrát v týždni jazdiť na koni. Pre väčšinu našich chalanov v skupine je bežné mať minimálne tri šermiarske tréningy a tí, ktorí jazdia, aj dva – tri na koni. Ak chcete zvládať sezónu, keď vystupujete niekoľkokrát za týždeň, musíte mať dobrú fyzickú kondíciu a zdravé telo.

* Kde máte ustajnené kone, keďže ste z mesta?

B. Holeček: Na viacerých miestach. Ja mám svoje dva ustajnené v Jarnej pri Cíferi a Martin priamo v Trnave. Medzi našimi členmi sú aj chalani z Banskej Bystrice, tí majú kone tam, jeden kolega z Moravy si počas sezóny ustajňuje koňa s mojimi a v zime si ho berie k sebe na Moravu.

* Hovoríte o sezóne, teda v plnej aktivite ste najmä od jari do jesene?

M. Tibenský: Spočiatku sme začínali v máji a končili v septembri Tradičným trnavským jarmokom. Po tom, ako sme sa otvorili Rakúsku, sa nám sezóna predĺžila do 20. decembra. Počas novembra aj decembra absolvujeme rad adventných a rozprávkových trhov.

B. Holeček: Slováci radi navštevujú tieto trhy, takže nás môžu stretnúť vo Viedni, v Linzi, Steyerecku, Rosenburgu...

* Čo je na tejto vašej práci a súčasne hobby najťažšie?

B. Holeček: Jednak je to zima, chlad na adventných trhoch. To už nie je veľmi o zábave. Na podujatiach, ktoré trvajú dlhšie, spočíva náročnosť v tom, že najskôr makáte na príprave, potom ste celý deň aktívnou súčasťou predstavení, skončí sa víkend a väčšina z nás musí ísť do práce. Ja mám výhodu, že sa môžem dva dni zregenerovať a ak potrebujem, odložím vybavovanie administratívy na neskôr.

M. Tibenský: Niekedy býva ťažšia možno koordinácia ľudí, ani nie tak zo skupiny, ako všetkých subjektov. Teda zadávateľa, divákov aj nás. Občas nie je možné niečo uskutočniť z hľadiska bezpečnosti divákov, takže ideálne je, ak sa dosiahne vyrovnaný stav pre všetkých zúčastnených.

Iveta Pospíšilová, foto: Matúš Koprda

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)