novinky z radnice

Aj keď na nás čakajú zimné mesiace, po nich čo nevidieť opäť prídu sparné dni – a možno aj nám napadne, prečo je v centre mesta oveľa teplejšie ako povedzme v Kamennom mlyne. Už dlhšie obdobie sa aj Trnava zamýšľa nad spôsobmi ako zlepšiť klímu v centre mesta, čo súvisí predovšetkým so zeleňou, ktorej je stále menej. Veď Trnava je na chvoste, pokiaľ ide o súvislé zelené plochy. Je šanca, že sa táto situácia o niekoľko rokov zmení? Nielen o týchto témach sme sa rozprávali s referentkami referátu ekológie odboru územného rozvoja a koncepcií Mestského úradu v Trnave Jarmilou Garaiovou a Miriam Húšťavovou.

* Aké sú reálne prírodné podmienky a priestorové možnosti mesta na výsadbu zelene alebo stromov?

J. Garaiová: Prírodné možnosti nášho mesta sú podmienené geografickou polohou, krajinnoekologickými vzťahmi, historickým vývojom a pôsobením človeka. Prírodné prostredie v extraviláne bolo pretvorené ľuďmi. Dubovo-cerové lesy, ktoré boli okolo mesta vyrúbané a nahradené ornou pôdou s intenzívnym poľnohospodárstvom. Katastrálne územie mesta je v súčasnosti z uvedeného dôvodu charakterizované nízkou ekologickou stabilitou, nízkou rozmanitosťou druhov, vysokým nedostatkom prvkov krajinnej štruktúry a prvkov územného systému ekologickej stability s výnimkou jediného areálu, a to Chráneného areálu Trnavské rybníky a areálu Kamenného mlyna.

V intraviláne sú najvýznamnejšími environmentálnymi prvkami plochy zelene pri bytových domoch, parky a zeleň v uliciach. Trnava má nedostatočné zastúpenie plôch verejnej zelene, chýbajú lesy, lesoparky a prírodné zázemie na rekreáciu.

* Mimo územia mesta sú možnosti ako ovplyvňovať prírodnú rozmanitosť a klímu obmedzené. Podobne je asi obmedzený aj priestor na rozširovanie zelene v Trnave ako takej.

J. Garaiová: V extraviláne sú tieto možnosti obmedzené a v intraviláne sú rovnaké problémy najmä pre hustú zástavbu, technickú infraštruktúru a mnoho ďalších aspektov. Mesto sa preto prioritne sústreďuje najmä na výsadbu jednotlivých stromov do voľných plôch v bytovej zástavbe, predovšetkým tam, kde doposiaľ nebola plánovite realizovaná. Tiež sa snaží o výsadbu uličných stromoradí. Isté územné rezervy vidíme v extraviláne na územiach patriacich mestu, kde by sme postupne mohli založiť lesné a lesoparkové porasty. Je to asi len otázka času. Mesto by sa malo rozhodnúť, kedy a v akom rozsahu k tomu pristúpi.

* V Trnave bola vždy veľká potreba výsadby, ale veľmi obmedzené možnosti. Ako to mesto riešilo v minulosti? Sadiť stromy sme zaiste nezačali len v tomto roku, vznikli už rôzne rozsiahlejšie výsadby, napr. Bučianska, lesík za Družbou, Hlboká, parčík za daňovým úradom a inde.

J. Garaiová: Áno, mesto si vždy bolo vedomé svojho hendikepu, teda faktu, že ho namiesto lesov obklopuje poľnohospodársky obrábaná orná pôda. Preto v rámci možností zabezpečovalo aj budovanie rozsiahlejších lesoparkových a parkových plôch. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bolo na okraji sídliska Družba za obchodným centrom Kaufland vysadených niekoľko tisíc sadeníc stromov na šírke 50 metrov, ktoré dnes tvoria základ izolačného ochranného pásu medzi bytovými domami a ornou pôdou. Dnes lesopark slúži oddychovým aktivitám obyvateľov zo sídliska. V tom čase pozemky pod lesoparkom, ktoré patrili množstvu súkromných vlastníkov, mesto zamenilo za iné vo svojom vlastníctve alebo odkúpilo. Od tých čias nedošlo k takej rozsiahlej zámene pozemkov z dôvodu reálnej výsadby zelene. Postupne sa ozeleňovali aj ďalšie plochy, ktoré boli územným plánom pôvodne určené na výstavbu. Išlo o zelené pásy lemujúce bytovú zástavbu na Tehelnej a Bučianskej ulici, voľné plochy na Starohájskej, Hlbokej a Spartakovskej ulici, vybudovali sa parkové plochy za daňovým úradom alebo v centre mesta pod názvom Univerzitný parčík. Vysádzali sa stromy na sídliskách, v roku 2000 bol vyhlásený projekt Tisíc stromov do nového milénia. Začali sme s regeneráciou verejných priestranstiev v obytných súboroch, v rámci ktorých bola rekonštruovaná a dopĺňaná aj zeleň, predovšetkým stromy. Mesto tak v posledných dvadsiatich rokoch vysadilo niekoľko tisícok stromov, niekoľko desiatok tisíc kríkov a trvaliek.

* Obyvatelia Trnavy možno nevedia, že mesto má vypracovaný Miestny územný systém ekologickej stability a stále ho aktualizuje. Čo z neho môžeme vyčítať?

J. Garaiová: Z hľadiska Zákona o ochrane prírody a krajiny je to odborný dokument na realizáciu ochrany, tvorby a udržanie alebo dosiahnutie ekologickej stability v území. Je územnoplánovacím podkladom a zároveň súčasťou územného plánu. Z tohto materiálu vyčítame informácie o tom, aký má náš kataster koeficient ekologickej stability. Trnavský kataster ho má veľmi nízky. Dočítame sa tam aj aký podiel máme parkov – verejnej zelene, lesov, lesoparkov, biokoridorov, biocentier a interakčných prvkov. V tomto dokumente sa napríklad konštatuje, že Trnava má deficit parkov, absenciu lesov a lesoparkov a tiež jej chýbajú plochy na krátkodobú rekreáciu. Tento stav sa dlhodobo zhoršuje. Dokazuje to aktualizácia dokumentu k 1. januáru 2015. Porovnávali sme Miestny územný systém ekologickej stability v medziobdobí rokov 2008 až 2015, keď došlo k ďalšiemu úbytku zelene v našom meste.

* Tento dokument stále iba konštatuje, aká je situácia, alebo navrhuje aj možnosti riešenia? Keď máme málo miesta na zeleň, tak už asi nič do budúcnosti nevymyslíme. Kde je veľa stavieb, tam asi zeleň nevtesnáme. Alebo dá sa nájsť nejaké riešenie?

J. Garaiová: V súčasnosti sa myšlienka aplikovať zeleň všade, kde sa to len dá, ešte viac špecifikuje a akoby rozmieňa na ďalšie podrobnosti. V minulosti sme sa sústreďovali na výsadbu veľkého množstva stromov, ale nešli sme tak do hĺbky. Dnes vieme dostať zeleň aj do iných polôh. Už sa hovorí o zelených strechách, vertikálnej zeleni, o iných typoch zelene, ktoré potrebujeme nielen z hľadiska územného systému ekologickej stability, ale aj z hľadiska budúcej adaptácie na zmenu klímy.

* Klíma, to je ďalší okruh súvisiaci so zeleňou a jej nedostatkom. Čo je Adaptačná stratégia mesta na zmeny klímy? Aká je účasť Trnavy v projekte Mestá odolné na dopady zmeny klímy? Aká je práve trnavská inšpirácia týmito medzinárodnými projektmi a aké sú výstupy tohto dokumentu v praxi?

M. Húšťavová: Adaptačná stratégia je akýsi prístup, ako sa vyrovnať s dopadmi zmeny klímy na úrovni mesta. Je to postup krokov, ako ochladzovať mesto nielen vo vnútri, v jeho centre, ale napríklad aj zvonku dovnútra. Vytvárajú sa vzduchové koridory, ktorými sa môže mesto z vonkajšku ochladzovať. Ide napríklad o mestské lesy. U nás sú však isté úskalia v priestorových i vlastníckych obmedzeniach. Možnosti vytvoriť mestské lesy je málo. Hľadáme stále rezervy, kde by mohli byť takéto rekreačné zóny. Okrem zelenej hmoty by tam mala byť aj vodná plocha. Zelená hmota i voda ochladzujú priestor. Z prímestských lesov by bolo potrebné následne vytvoriť zelené koridory, ktoré by prechádzali až priamo do mesta a aj tu ochladzovali priestor. No je to široko krajinárska a prierezová záležitosť niekoľkých odborov. Adaptačná stratégia však nie je len o vysádzaní zelene, ale aj o udržaní vody v mestskom prostredí. Dažďová voda nám spadne na spevnené plochy, kde by sme ju mali udržať, aby sa odparila a ochladila stred mesta. My ju namiesto toho kanalizáciou odvádzame preč. Ide teda o súbor opatrení. Niektoré projekty už pripravujeme, napríklad ako využiť dažďovú vodu. Niektoré máme vo fáze vízií, ktoré by mohli v budúcnosti prejsť do realizačnej etapy.

* Sú už jasné lokality, ktoré by v Trnave mohli slúžiť na adaptáciu zmeny klímy?

M. Húšťavová: Jednou z možností je lokalita Štrky, ktorej vlastníkom je mesto. Preto je to jedna z našich priorít. Druhou je biokoridor dolná Parná. Máme v pláne robiť v tejto lokalite protipovodňové opatrenia a využiť túto plochu na vytvorenie prímestských lesov a rekreačnej oblasti pre obyvateľov Trnavy. Sú na to nadviazané grantové schémy a systémy, do ktorých by sme sa chceli zapojiť. Časť prostriedkov bude aj z mestského rozpočtu.

* Mesto v minulosti viac stavalo. V súčasnosti sa tento prístup aj vzhľadom na klimatické zmeny prehodnotil. Mesto svoje investičné aktivity rieši s prihliadnutím na zmeny klímy, ale aké má reálne možnosti ovplyvniť investorov? Čo dovoľuje legislatíva a v čom ju môže dolaďovať mesto?

M. Húšťavová: To je ťažká otázka. Denne sa s ňou stretávame pri pripomienkovaní dokumentácie. Niektoré regulatívy sú určené územným plánom. V ňom sú zadefinované isté podmienky, ale nepremietajú sa tam vždy konkrétne body adaptačnej stratégie. Mínusom je, že národná legislatíva nepodporuje projekty ako sú vegetačné strechy, či vegetačné fasády, ktoré by ochladzovali budovy. V lete sa prehrievajú a akoby sa efekt tepla odrazmi ešte znásoboval. Investori nám neustále pripomínajú, prečo by mali robiť vegetačné strechy. V Územnom pláne sú dané percentá zelene, ktoré musia dodržať. Ak to nespĺňajú, musia pristúpiť k vegetačným strechám. Pokiaľ spĺňajú percento zelene na pozemku, nemáme možnosť ich donútiť, aby tieto zelené strechy robili. A práve to by vyriešila národná legislatíva tak, ako bola prijatá vo Francúzsku. Bola by to pre investora povinnosť. Nemuseli by sme ho presviedčať, že je to pre mestskú klímu dobrý nástroj ako ochladzovať mesto. Na Slovensku nám však chýba akási spoločenská zodpovednosť za zmeny klímy.

* Aké sú možnosti mesta prispôsobovať sa pri výstavbe nových objektov zmene klímy? Čo všetko môžeme robiť? Myslí sa už okrajovo napríklad aj spomínané dažďové záhrady, teda na zadržiavanie dažďovej vody v meste?

M. Húšťavová: Systém, ktorý by nám pomohol udržať zrážkovú vodu v meste, je v dažďových záhonoch alebo záhradách. Na povrchu by tieto záhrady tvorili trvalkové záhony, pod ktorými by boli systémy na zadržiavanie, akumuláciu a následne infiltráciu vody. Až potom, keď sa tento systém naplní, by voda pretekala do dažďovej kanalizácie. Takéto plochy plánujeme pomaly vytvárať od budúceho roka. No najprv musíme zistiť, či je to územie schopné uniesť, akú má možnosť infiltrácie (vsakovania) a rôzne ďalšie detaily. Na to potrebujeme aj posudok hydrogeológa.

* Dá sa nejako merať aj prínos výsadby stromov pre ekosystém a jeho stabilitu? Minulý rok mesto vysadilo zhruba vyše 500 stromov, tento rok ich má byť tisíc. Aký prínos môže mať takéto množstvo zelene pre klímu v meste?

J. Garaiová: Strom je jeden krásny veľký biotop a súčasne akoby jedna veľká klimatizačná jednotka. Strom denne odparí sto až štyristo litrov vody, a preto vzduch pekne ochladzuje. V zimnom období zase dokáže vzduch otepliť. Zmierňuje prúdenie studeného vzduchu, a tým ho akoby otepľuje. Americkí vedci vypočítali, že strom tým, že ušetrí 20 až 30 percent energie, nám šetrí zhruba 300-tisíc eur ročne. A to nehovoríme, že dospelý strom za deň vyprodukuje tisíc litrov kyslíka, jeden hektár stromového porastu zoberie ročne z atmosféry 33 ton prachu a plynov, a jeden strom spotrebuje za život 34 miliónov kubíkov kysličníka uhličitého, čo je skleníkový plyn, ktorý robí klimatické zmeny. Aj keď to vyzerá, že počty stromov – päťsto, tisíc, je veľké množstvo, z hľadiska veľkosti mesta to nie je veľa. Takáto cieľavedomá výsadba je nákladný a dlhodobý proces.

* Aké sú najbližšie aj dlhodobejšie vízie mesta, pokiaľ ide o výsadbu? Spomeňme aj niektoré projekty.

M. Húšťavová: Tento rok sme sa zameriavali na mestské časti Trnava západ, obytný súbor Na Prednádraží a Trnava východ, obytný súbor Na Družbe, kde nebola rozsiahlejšia výsadba stromov. Dopĺňali sme sídliská a mestské časti o akýsi koncepčný súbor stromov do zón. Zahusťovali sme výsadby, aby v jednotlivých častiach vznikali akoby malé lesíky. Treba pripomenúť, že v minulosti, pred desiatkami rokov, sa stromy skôr vysádzali náhodne – pri postavení sídliska zopár stromov, potom nejaké, ak niekto mesto požiadal, inak sa výsadba sídlisk koncepčne a presne neriešila.

* V posledných rokoch začalo mesto vysádzať trvalkové výsadby, ktoré vydržia dlhšie na jednom mieste, netreba ich každoročne obnovovať a pôsobia aj pekným prírodným dojmom. Neuvažuje sa aj o vhodných miestach na vysádzanie lúčnych porastov, ktoré by boli nielen atraktívne na pohľad či pre hmyz a iné živočíchy, ale ušetrili by sa tým aj finančné prostriedky, lebo nevyžadujú častú kosbu ako bežné trávniky?

M. Húšťavová: Keď vytvárame trvalkový záhon, vždy sa to berie ako jeden malý ekosystém. Nejde len o náhodne vysadené to, čo sa nám práve hodí. Vyberáme trvalky z jedného spoločenstva. Vzniká malý ekosystém, ktorý spolu funguje, rastliny sa dopĺňajú v časovom priereze vegetačného obdobia. Spĺňajú estetické hľadisko – jedna odkvitne, kvitne potom druhá, ale je tam význam aj z hľadiska odparovania, aby nám ochladzovali mesto. Pokiaľ ide o lúčne porasty, naozaj ide aj o znížené náklady na údržbu. Kosba nie je taká náročná, pri lúčnom poraste ide aj o odparovanie vody, ktorá naprší, kým trávnik veľkú časť vody spotrebováva. Je tam aj ekonomické hľadisko – trávnik je pre mesto drahší. Kde sa to dá, tam by sme trávniky chceli nahrádzať lúčnymi porastmi. Môže to byť aj pekný estetický prvok v meste – v strede tráva, na okrajoch lúčne porasty, ktoré by tvorili pekné farebné pozadie zelených lokalít. Tie plánujeme využiť najmä na sídliskách, kde by nám to uľahčilo starostlivosť a dodalo istú diverzitu. Deti a dospelí videli lúčne byliny kvitnúť na sídlisku. Konkrétne plochy nemáme vytipované, ale do konca roka, resp. začiatku budúceho roka plánujeme tieto lokality doriešiť.

Martin Jurčo

 

Zatiaľ nehodnotené