novinky z radnice

Na začiatku bol sen. Sen o vyviaznutí z marazmu života, o rýchlosti, zázraku, novej ceste. Všetko bolo síce prítomné len v mysli ako v hmle. Nebolo vidieť cieľ, ale myšlienka sa stala prítomná, vedelo sa, že je. Začalo prevládať posadnutie, ktoré opantalo oči túžbou po víťazstve a úspechu.

Takto načrtáva Alessandro Baricco atmosféru doby v románe Tento príbeh. Príkladom sú preteky, ktoré symbolizujú dvadsiate storočie. Preteky vo výrobe, v rýchlosti zmien, v hromadení zisku bez ohľadu na krajinu. Preteky, ktoré majú viac porazených než víťazov. To všetko sa deje na „doskách“ rozpadajúceho sa sveta. Zvýraznený je udalosťami prvej a druhej svetovej vojny. V oboch má „každá jednotlivá bitka vlastný priebeh a vývoj, nezávisle od všetkých ostatných“ (s. 100). Kontinuita vývoja a logického poroz umenia sa rozpadla. Vznikol nesúlad medzi myslením a realitou. Je to svet, v ktorom sa „končí akákoľvek čitateľná geometria“ (s. 96) a do spoločnosti i myslenia nastupuje chaos, úpadok a strata hraníc medzi osudom a náhodou, medzi dobrom a zlom. Prichádza k zlyhaniu celého doterajšieho vnímania hodnôt, videnia sveta i spoločnosti. „Celý systém sa zrútil, v časovom rozpätí niekoľkých neistých pohľadov sa rozsypalo to, čo bolo ešte včera skalopevným základom....“ (s. 99). Niet sa o čo oprieť a jednotlivec, ktorému ešte zostala spomienka na minulé, sa stráca vo svete bez porozumenia. „Nachádzal sa všade a nikde, stratený v scenári bez pevných bodov, kde boli zbabelosť a odvaha, povinnosť a právo veličinami rozsypanými na prach“ (s. 99). V osamelosti bytia svet „dezertoval“ z mysle jednotlivca. Zostali v nej „len roztrúsené útržky, nič kompletné, len fragmenty“ (s. 99), z ktorých nebolo možné vystavať ani nový svet, ani siete porozumenia. Jednotlivec zostal sám a v prázdnote, kde bojuje o prežitie. Človek bol „vrhnutý do neurčitého sveta, v ktorom nebolo viac Dejín...“ (s. 112), nič, čo by ho spájalo s realitou či svojou minulosťou. Každý mal svoj vlastný príbeh, svoje dejiny, ktoré však nezapadali do Dejín spoločenstva ľudí, ktorého bol súčasťou, do ktorého bol vtiahnutý. Stratilo sa zrkadlo pre posúdenie kontúr vlastného konania.

Rýchlosť i opantanie úspechom charakterizuje aj naše 21. storočie. Je na nás, či budeme v tomto duchu bez ohľadu na ostatných zvyšovať rýchlosť a krúžiť ako na pretekárskej dráhe rok čo rok. Kolo za kolom až k záverečnému cieľu. Je však aj iná cesta. Naplniť každý darovaný deň úctou, podanou rukou v snahe spolu s ostatnými premeniť kolobeh dní na zmysluplné naplnenie. V tomto roku sme na to opäť dostali príležitosť.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.6 (14x hodnotené)