novinky z radnice

Aj keď problematika likvidácie komunálnych odpadov je aktuálna celé desaťročia, vážnejšie sme sa ňou na Slovensku začali zaoberať od polovice 90. rokov. Aj Trnavčanom stále chýba viac zmyslu pre ekologické správanie, ktorého súčasťou je aj separácia komunálneho odpadu. Štatistiky však hovoria, že sa postupne zlepšujeme a objem vyseparovaných zložiek je čoraz viac. Táto predpríprava na skutočnú separáciu odpadov sa nám zíde, zhruba o päť rokov by sme mohli separovať naplno a cena za likvidáciu zmesového komunálneho odpadu by mala byť priamo úmerná jeho objemu. V Trnave je táto suma stále najnižšia v celoslovenským porovnaním, zaiste aj preto že má mesto vlastné kapacity na vývoz a spracovanie odpadu.

Od nového roka sa v našom meste zvýšila cena za vývoz komunálneho odpadu. Podľa Petra Nováka z odboru dopravy a komunálnych služieb, referátu verejnoprospešných služieb Mestského úradu v Trnave zvýšenie vychádzalo z inflácie a zdraženia cien vstupov. Miestny poplatok za vývoz komunálneho odpadu a drobné stavebné odpady sa menil naposledy pred štyrmi rokmi. „Medzitým sa zvýšili vstupné výdavky na triedený zber a zberné dvory, ktoré sú pre občanov bezplatné. Navyše nám narastá počet malých smetných nádob,“ hovorí Peter Novák a pripomína, že poplatok v našom meste bol a stále zostáva najnižší z celoslovenského pohľadu.

Najnižšia suma za vývoz odpadu súvisí aj s tým, že Trnava má svoju skládku komunálnych odpadov. „Keď sme pripravovali podklady na zvýšenie poplatku do mestského zastupiteľstva, zostavili sme si rebríček výšky poplatkov za odpad v niektorých krajských mestách. Z údajov vychádza, že Trnava je stále mestom s najnižším poplatkom. Pred zvýšením to bolo 19,01 € v bytových domoch, v rebríčku nasleduje Nitra (23 €), Žilina (23,36 €), Banská Bystrica (29,20 €), Košice (31,35 €) a Trenčín (31,75 €). Po zvýšení z 19,01 € o desať percent na 20,91 € zostáva Trnava v rebríčku stále na prvom mieste, keďže približne rovnako zvýšili svoj miestny poplatok aj ďalšie spomínané mestá,“ hovorí Peter Novák a dodáva, že do nákladov za vývoz komunálneho odpadu treba zarátavať aj na prevádzku zberných dvorov i vývoz odpadu z odpadkových košov, ktorých je v meste skoro tisíc.

V spomínaných tabuľkách však nenájdeme hlavné mesto, ktoré zmenilo systém vyrubovania poplatkov za odpad. „Veľmi by som uvítal, keby sa aj u nás pristúpilo k tomu, aby výška poplatku za komunálny odpad bola priamo úmerná objemu vyprodukovaného zmesového odpadu. To znamená, že ten, kto by viac separoval a mal by čo najmenej objemu zmesového odpadu, by platil najmenej. Donútili by sme ľudí, aby viac separovali. Dúfam, že v horizonte piatich rokov to príde aj k nám,“ hovorí Peter Novák.

Podľa mestského poslanca Bystríka Stanka, konateľa spoločnosti ASA, kde má mesto svoj polovičný podiel, nízka suma poplatkov v Trnave súvisí s možnosťou plánovania a budovania celého odpadového hospodárstva priamo mestom. „Skládka funguje viac ako desať rokov, stále sa dobudovávali nové technológie, v roku 2012 sa spúšťala linka na triedenie komunálneho zberu. Triedime druhotné suroviny, takže naša firma je jednou z tých, ktorá je aj v rámci Slovenska dávaná za príklad vhodnej práce s komunálnym odpadom,“ hovorí Bystrík Stanko.

Za minulý rok prišlo do triediarne zhruba 3,779 milióna kilogramov vyseparovaného odpadu. „Z tohto množstva bolo 959 tisíc kilogramov papiera, 488 tisíc kg PET fliaš. Z celkového množstva separovaného odpadu bolo 1,446 milióna kg nevytriediteľných odpadkov, čo je zhruba jedna tretina. Napriek týmto číslam mesto aj s okolitými obcami separuje zhruba 62 percent odpadu, čo je veľmi pozitívne číslo,“ hovorí Bystrík Stanko. Podľa jeho slov vplyv na ekonomiku podniku, ktorá spracúva odpad, závisí aj od odbytu čistej vyseparovanej zložky: „V poslednom čase sa nám prepadla cena kovov, odbyt PET fliaš súvisí s cenou ropy a niektoré vytriedené zložky nevieme predať vôbec, ako napríklad tetra pak. To je čisto naša ekologická aktivita. Kým kedysi boli ekonomicky zaujímavé zložky ako železo a papier, dnes sú to plasty.“

Aj keď separujeme odpad zhruba na 60 percent, čo je z celoslovenského pohľadu výborné číslo, často sú problémy so separátmi zo sídlisk. „Máme linku zo štrnástimi zamestnancami, no niekedy sa veľmi potrápia, keď príde zásielka zo sídliska, pretože majú veľa práce pri dotrieďovaní. My máme radosť z ľudí, čo poctivo separujú, ale chcel by som požiadať najmä tých obyvateľov sídlisk, ktorí neseparujú, aby aspoň neznehodnocovali zmesovým komunálnym odpadom vyseparované zložky v špeciálnych kontajneroch. Keď nám niekto veľký kontajner s vytriedenými plastmi znehodnotí komunálnym odpadom – povedzme zvyškami jedál, nedá sa s tým nič robiť. Veľmi znečistené a mastné plasty od nás odberateľ už nezoberie,“ hovorí Bystrík Stanko a zdôrazňuje, že v budúcnosti bude každý platiť podľa objemu zmesového komunálneho odpadu: „Za odpad sa platí – a platí sa veľa. A ten, kto neseparuje, bude platiť ešte viac. Čiže – zefektívňovanie separovania je nevyhnutné, a je to len otázka času.“

Martin Jurčo

 

Zatiaľ nehodnotené