novinky z radnice

Návrhy na udelenie ocenení mesta Trnavy významným jednotlivcom i kolektívom za rok 2015 schválili poslanci mestského zastupiteľstva na svojom 8. riadnom zasadnutí 2. februára 2016. Slávnostné odovzdávanie ocenení sa uskutoční tradične v prvú marcovú nedeľu – 6. marca o 16. hodine v sále Marianum na Hollého ulici v Trnave.

Čestné občianstvo mesta Trnavy bude udelené Ing. Ladislavovi Szalayovi za celoživotné dielo v oblasti publicistiky a MUDr. Karolovi Kapellerovi za celoživotné dielo v oblasti medicíny a vzťah k mestu Trnave.

Nositeľmi Ceny mesta Trnavy sa stanú Divadelný súbor DISK Trnava za dlhoročnú reprezentáciu mesta Trnavy v oblasti ochotníckeho divadla, hudobná skupina The Breakers za dlhoročnú reprezentáciu mesta Trnavy v oblasti populárnej hudby, Jozef Zavarský za celoživotné literárne dielo, Benjamín Škreko za literárnu a publicistickú činnosť a in memoriam Ivo Kánik za vynikajúce výsledky v oblasti letectva.

Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Trnavy dostanú Ing. Jaroslav Holeček, PhD., za manažérsku činnosť v oblasti automobilového priemyslu a Ing. arch. Marcela Masaryková za reprezentáciu mesta Trnavy v oblasti záhradnej architektúry.

Mestské zastupiteľstvo rozhodlo dať kruhovému priestranstvu pred Bernolákovou bránou za Kostolom sv. Jakuba názov Námestie Konštancie podľa uhorskej princeznej (1180 – 1240), dcéry kráľa Belu III., ktorá ako manželka českého kráľa Přemysla Otakara I. a vlastníčka lénneho územia od rieky Moravy cez Malé Karpaty až po dnešné Trnavsko toto územie skultivovala, začlenila do obchodných ciest a postavila základy rozkvetu mesta Trnavy.

Ladislav Szalay
Narodil sa 23. mája 1929 v Trnave, ako začínajúci literát a spisovateľ našiel uplatnenie v humoristickom týždenníku Roháč. Ako redaktor, zástupca šéfredaktora a prednormalizačný šéfredaktor v ňom pôsobil od roku 1953 do roku 1971. Napísal nespočetné množstvo fejtónov, skíc, poviedok a humoristických rozhlasových programov. V tom čase vydal aj knihu Polstoročie trnavského futbalu, ktorá dokumentuje jeho vzťah k rodnému mestu, niekoľko rokov bol členom výboru futbalového Spartaka. Začiatkom 60-tych rokov mu vyšiel román zo športového prostredia Nosorožec v trestnom území. Koncom 50-tych rokov uviedla Tatra revue kabaret Bez priepustky, ktorý postúpil aj na celoštátny festival humoru a satiry na Haškovej Lipnici. Po novembri 1989 stál pri vzniku KDH a ako šéfredaktor Slovenského denníka bol aj členom politického výboru novovzniknutej politickej strany. V roku 1992 inicioval vydávanie a bol šéfredaktorom satirického týždenníka Aréna. Pre rodákov, ktorí sú hrdí na trnavský dialekt, zostavil a vydal Príručný slovník slovensko-trnavský s gramatikou trnavčiny a jeho kniha spomienok Kým mi ešte pamäť slúži sa vyznačuje bohatou faktografiou, občianskym postojom hrdého Trnavčana a z veľkej časti je venovaná rodnému mestu.

Karol Kapeller
Narodil sa 12. novembra 1926 v Chtelnici, po ukončení gymnázia v Trnave začal študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako asistent, docent a profesor v Anatomickom ústave Lekárskej fakulty v Bratislave, kde viedol praktické cvičenia a prednášal anatómiu. Zaviedol nové metodiky výskumu a rozvinul výskum ultraštruktúry tkanív za pomoci novej histologickej technológie. Ďalšou etapou jeho pôsobenia je vedecko-pedagogická práca na Ústave histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa stal vedúcim a dlho tam pôsobil ako emeritný profesor. Je autorom učebníc pre lekárske fakulty Histológia, Embryológia, Histológia pre stomatológov, Cytológia pre medikov a Embryologický atlas v slovenskom aj anglickom jazyku.

Univerzitný profesor MUDr. Karol Kapeller po skončení pedagogickej a výskumnej nadviazal na svoju stredoškolskú záľubu – od roku 2000 vydal už päť básnických zbierok. Do svojej šiestej knihy Dotyky s Trnavou zaradil nielen básne, ale aj rôzne úvahy, črty i spomienky. Všetky sú úprimným vyznaním autorovho hlbokého vzťahu k mestu, škole, ktorá ho pripravila na vstup do života. Je držiteľom viacerých ocenení.

Divadelný súbor DISK počas svojej 60-ročnej činnosti dosiahol celý rad vynikajúcich tvorivých úspechov. Prvé kroky medzi špičku slovenského ochotníckeho divadla urobil pod umeleckým vedením Mikuláša Fehéra v rokoch 1976 – 1986. Po príchode nového umeleckého vedúceho Blaha Uhlára sa súbor zaradil medzi slovenskú špičku ochotníckeho divadla a zotrváva v nej doteraz. Do celoslovenskej súťaže činoherných súborov sa DISK prebojoval celkovo 21-krát a hlavnú cenu získal 7-krát. Na festivale Scénická žatva, ktorá je výberom súborov vychádzajúcich z celoštátnych postupových prehliadok, sa DISK zúčastnil 16-krát a 4-krát si odniesol Cenu za tvorivý čin roka: 1988 – B. Uhlár a kol. DISK A čo?, 2006 – D. Vicen, V. Janček a kol. DISK Padesátka, 2008 – B. Uhlár a kol. DISK Výhľad, 2014 – B. Uhlár a kol. DISK Opulentná sviňa.

Divadelný súbor v rokoch 2006 – 2007 vybudoval svojpomocne pod odborným vedením Blaha Uhlára Divadelné štúdio DISK v Trnave, v ktorom 13. júla 2007 uskutočnil premiéru inscenácie Blaho Uhlár a kol. DISK: Výhľad v réžii Blaha Uhlára a v ktorom sa od tohto dátumu uskutočňujú pravidelne raz do mesiaca predstavenia pre verejnosť. Do 28. 2. 2015 bolo v štúdiu odohraných 91 predstavení pre verejnosť, z toho 14 premiér.

Divadelnému súboru DISK venovali Novinky z radnice v roku 2015 celoročný seriál rozhovorov s jeho protagonistami od počiatkov až do súčasnosti.

The Breakers
Trnavská bigbítová skupina The Breakers si v roku 2015 sériou koncertov pripomenula 50. výročie svojho založenia. V svojej kategórii sa radí medzi legendárne slovenské skupiny, ktoré vytvorili reálny mýtus 60. rokov – vzniku moderného hudobného prúdu na hudobnej scéne. Je jedinou skupinou na Slovensku, ktorá vystupuje doteraz v pôvodnom zoskupení: frontman Peter Bonzo Radványi – sólo spev, aranžér, gitarista a harmonikár, Laco Bartoš – sólo gitara a spev, Fero Bartoš – sólo gitara a vokály, Marián Mike Kramár – klávesy a vokály, Marián Remenár – bicie.

Ich vstup na scénu sa viaže na dnes už legendárny (prvý) koncert v Trnavskom divadle v roku 1966. Neskôr účinkovali vo V-klube v Bratislave, v relácii Na modrej vlne, vo Viedni, Prahe a reprezentovali Trnavu na celoslovenskom Beatovom festivale v roku 1970. Po krátkom odmlčaní v čase normalizácie sa v roku 2001 vrátili na scénu trnavského Divadla Jána Palárika v rámci galaprogramu Trnavských dní. V roku 2007 vystúpili na pamätnom koncerte Legendy 60 v bratislavskom PKO v TV prenose. Objavili sa v televíznom dokumentárnom seriáli Slovenský bigbít a v roku 2011 si ich vybrala ako predskupinu legendárna britská skupina Eric Burdon &The Animals na koncerte vysielanom z hradu Devín.

The Breakers naďalej pravidelne koncertujú na Slovensku i v blízkom zahraničí. Skupina získala viaceré pocty a ich výročný koncert v roku 2015 so sólistom Lacom Lučeničom bol spoločensky vysoko hodnotený aj slovenskými médiami.

Benjamín Škreko
Narodil sa 9. apríla 1949, je známy trnavský novinár, spisovateľ, básnik, rozhlasový a divadelný dramatik. Divadlo Jána Palárika v Trnave od roku 2011 po tri sezóny s úspechom uvádzalo jeho komédiu o Trnave Parva Roma (Malý Rím) a od roku 2013 veselohru pre deti Jazyková ríša. Je laureátom XV. ročníka literárnej súťaže O cenu slovenského učeného tovarišstva 2012/2013 a držiteľom Ceny predsedu Trnavského samosprávneho kraja za víťazstvo v tejto súťaži. V decembri roku 2015 vydal v spoluautorstve s umeleckým fotografom a grafickým dizajnérom Waldemarom Švábenským knihu o Trnave s názvom Sonety pre Trnavu. Autori vydali knižku vlastným nákladom s finančným prispením Klubu priateľov Trnavy. Umelecké zábery historických dominánt a zákutí Trnavy tvoria 50 percent obsahu, rovnocennou zložkou knihy je textová časť – sonetové vence a samostatné sonety Benjamína Škreka, ktoré dominovali aj na spomínanej súťaži O cenu Antona Bernoláka. So Švábenského fotografiami vytvárajú básne symbiózu v podobe svojbytného umeleckého celku. Knižka Sonety pre Trnavu je svojou obrazovou aj textovou stránkou v rámci slovenskej literatúry ojedinelou ucelenou oslavou histórie aj prítomnosti konkrétneho mesta, Trnavy. Mesiac pred Sonetmi pre Trnavu, v novembri 2015, vyšla v Spolku slovenských spisovateľov iná Škrekova básnická zbierka, Babie telo. Spisovateľka Veronika Šikulová v doslove knižky priraďuje Škreka k jeho slávnym literárnym predchodcom, zdôrazňujúc, že je to „Trnavčan ako remeň“.

Jozef Zavarský
Narodil sa 12. novembra 1940 v Trnave. Básnik, prozaik, prekladateľ, výrazný predstaviteľ slovenskej duchovnej kresťansky orientovanej poézie, tvoriaci pod pseudonymami Teofil Klas, Laco Kriváň. Po celý pracovný život sa aktívne venoval novinárskemu povolaniu. V Technických novinách pracoval viac ako tridsať rokov. V polovici osemdesiatych rokov začal súbežne pôsobiť v redakcii a redakčnej rade ilegálneho samizdatového časopisu Rodinné spoločenstvo vydávaného Rodinným hnutím na Slovensku (dnešným Hnutím kresťanských rodín).

V redakčnej rade tohto periodika, ktoré od roku 1990 vychádza legálne a od roku 2006 v novej podobe ako rodinný dvojmesačník Família, pôsobí nepretržite až doposiaľ. Od roku 1990 pracoval ako redaktor a neskôr šéfredaktor Katolíckych novín v Bratislave. Pre koncepčné nezhody so zamestnávateľom, cirkevným vydavateľom, musel z redakcie tohto periodika odísť, vrátil sa do „materskej“ redakcie Technických novín a tam zotrval až do zániku časopisu. Básne začal písať v gymnaziálnych rokoch v Trnave, sporadicky publikoval v Katolíckych novinách pod pseudonymom Laco Kriváň, i pod vlastným menom v Mladej tvorbe, Populári a niekdajšom Kultúrnom živote. Prvú básnickú zbierku Zaklínadlo zostavil roku 1968. Pôsobil ako člen porôt recitačných a literárnych súťaží. Je nositeľom viacerých ocenení.

Ivo Kánik
(* 25. septembra 1965 Trnava, † 5. 10. 2014 Trnava) Prvé kroky k splneniu svojho sna – lietania, urobil na letisku Antona Baniča v Bolerázi. V roku 1993 odišiel za prácou do Austrálie, kde mal už ako pilot bezmotorového a motorového lietania väčšie možnosti. Začal pracovať v podniku Douglas Aviation na údržbe lietadiel a postupne sa vypracoval na asistenta riadiacej leteckej prevádzky a neskôr na koordinátora letových údajov v ASA. Absolvoval Univerzitu of Western ako letecký obchodný manažér, úspešne absolvoval skúšky potrebné na validáciu slovenského pilotného preukazu, získal Australian commercial pilot licence a neskôr kvalifikáciu na lietanie v zhoršených poveternostných podmienkach. Pre udržanie kvalifikácie pokračoval v štúdiu a nadstavbe v konštrukcii príletových tratí Air Navigation in Switzerland. Ako poslednú získal kvalifikáciu na riadenie lietadiel pre vysadzovanie parašutistov. Zomrel nečakane v rodnom meste niekoľko dní po skončení stretnutia významných rodákov – Trnavských dní, na ktorých sa zúčastnil ako hosť.

Jaroslav Holeček
Narodil sa v Trnave 10. decembra 1955. Po skončení štúdia elektrotechniky a elektrotechnológie na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave pôsobil od roku 1979 v Trnavských automobilových závodoch (TAZ) a neskôr ako riaditeľ Stredného odborného učilišťa strojárskeho pri TAZ v Trnave. Od roku 1992 pôsobil v koncerne Volkswagen, najskôr v Bratislave na pozíciách odborného referenta a supervízora personálneho útvaru až po člena predstavenstva pre personálnu oblasť. Od roku 2001 bol členom predstavenstva pre rovnakú oblasť v portugalskom závode Volkswagenu v Setúbale, v roku 2005 sa opäť vrátil do VW SK a od roku 2008 bol poverený riadiť personálnu oblasť v ruskej Kaluge. Od roku 2012 je uvoľneným manažérom Volkswagen Slovakia pre projekt spolupráce s univerzitami a vedeckým pracovníkom v Ústave priemyselného inžinierstva a manažmentu na Materiálovo-technologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Od roku 2012 do apríla 2015 bol prezidentom Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky a v súčasnosti je výkonným viceprezidentom. Od roku 2012 je ako zástupca zamestnávateľských zväzov iniciátorom transformácie odborného vzdelávania a nového zákona o odbornom vzdelávaní a príprave absolventov na povolanie pre potreby trhu práce. Je viceprezidentom Republikovej únie zamestnávateľov a podpredsedom akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR, členom Vedeckej rady strojníckej fakulty Žilinskej univerzity, strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, materiálovo-technologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity a členom správnej rady Katolíckej univerzity v Ružomberku a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

Marcela Masaryková
Narodila sa 12. novembra 1945 v Trnave. Ako záhradná architektka pri každej zákazke po celom Slovensku neustále prezentuje Trnavu. Na jej pozvanie sa v Trnave uskutočnila aj návšteva predsedu snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Dr. Václava Bendu, primátorov Kráľovského Chlmca, Sabinova, Starej Ľubovne a pod. Na jej podnet sa Trnava stala pravidelným návštevným miestom mnohých obyvateľov východného Slovenska. Realizuje projekty v celej republike, v našom meste spracovala niekoľko projektov – staničný park, Kalvária a iné.

 

 

Zatiaľ nehodnotené