novinky z radnice

Po osemmesačnej prevádzkovej prestávke spôsobenej rekonštrukciou interiéru Synagógy – Centra súčasného umenia na Halenárskej ulici sa tento výstavný priestor Galérie Jána Koniarka podvečer 18. februára znovu otvoril umelcom a verejnosti. Prvá výstava je Reflexia japonského umelca Tetsa Ohnariho.

Z histórie

Židovská komunita status quo ante si dala postaviť synagógu v roku 1891 podľa návrhov architekta Jakoba Gartnera (1861 – 1921), významného viedenského špecialistu na stavbu synagóg. Stavba budovy z charakteristického neomietnutého tehlového muriva s dvojvežovým priečelím v centre Trnavy bola dokončená v roku 1897. Židovská obec v Trnave mala v tom čase asi tritisíc členov.

Po druhej svetovej vojne sa priestory synagógy využívali ako päťposchodový sklad Domácich potrieb. Budova po požiari v šesťdesiatych rokoch minulého storočia začala viditeľne chátrať. V 90-tych rokoch ju trnavskí aktivisti prihlásili do zoznamu národných kultúrnych pamiatok, a tak sa ju podarilo zachrániť. V roku 1993 budovu čiastočne zrekonštruovala Galéria Jána Koniarka a začala sa využívať ako výstavný priestor. Avšak len sezónne, v zimných mesiacoch nebola v prevádzke, kvôli absencii vykurovania. Po rekonštrukcii je nainštalované podlahové kúrenie.

Rekonštrukcia

Po osemnástich rokoch prevádzky vznikla v roku 2012 iniciatíva na opätovnú rekonštrukciu. S využitím Európskych fondov a s podporou Ministerstva pôdohospodárstva sa podarilo v roku 2014 pripraviť projekt na revitalizáciu objektu. Rekonštrukčné práce sa začali 15. mája 2015 podľa pôvodného návrhu Ing. Tibora Psalmana a dvojice mladých trnavských architektov Novotný – Kobliška.

Keďže ide o pamiatkovo chránený objekt, architektonický návrh neobsahoval nijaké zásadné zmeny. „Urobili sme len malé úpravy,“ hovorí Ing. Psalman. „Sociálne zariadenie pre návštevníkov vrátane vozíčkarov. Tiež sklenený výťah, pretože predtým sa imobilní návštevníci nemohli dostať na poschodie. Je umiestnený zvnútra siene. Šatňu sme zriadili na poschodí, pretože na prízemí to priestorovo nebolo možné.“

Maľby v interiéri sú iba zakonzervované, nie komplexne zreštaurované tak, ako napr. v neďalekej ortodoxnej synagóge. Čiastočne sa tým rešpektovali potreby výtvarníckej obce a fakt, že priestor bude naďalej slúžiť predovšetkým na prezentáciu výtvarného umenia. Snahou kolektívu reštaurátorov pod vedením akademického maliara Ladislava Pavlovského nebolo uviesť budovu do pôvodného stavu, ale len zakonzervovať súčasný stav a čiastočne reflektovať jej genézu prostredníctvom viditeľných sond. „Najskôr sme urobili prieskum, v akom stave sú jednotlivé časti budovy. Omietky boli dezolátne, pretože tam zatekalo zo strechy. Po obnove strechy a fasády sa pristúpilo k reštaurovaniu interiéru. Keďže štukové prvky aj rímsy boli deštruované, štuky sme rekonštruovali, rímsy sa robili nanovo. Najskôr ich však bolo treba vyčistiť od holubacieho trusu a podobne,“ hovorí Ladislav Pavlovský.

Po týchto úpravách začali robiť retuš určitých častí, ktoré sú prezentáciou vývoja farebných úprav, zreteľnou v obdĺžnikoch a trojuholníkoch, pričom celková plocha sa prekryla jemným okrovým tónom. Potom prišla na rad rekonštrukcia svätyne, maľba modrej oblohy a strieborných hviezd. Úplne zrekonštruovali výmaľbu stropu vo vchode do synagógy. „Pôvodná bola v dosť dezolátnom stave a nová sa nedala robiť na starom materiáli, tak sme na ňu urobili sadrokartónovú plochu a na to sa urobila rekonštrukcia originálu. To bolo jedno z kompromisných riešení. Tiež sme fragmentovo zrekonštruovali umývadlá, ktoré tam už nie sú, ale pripomínajú sa aspoň štukovými prvkami.“

Trojakú funkciu synagógy ako priestoru pre veriacich pripomenul v príhovore počas slávnostného znovuotvorenia priestoru podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Peter Sallner. Bola nielen svätyňou, ale plnila aj spoločenskú funkciu stretávania sa a vzdelávania. Posledné dve sa premietli aj v jej premene na galériu.

Priestor synagógy sa bude využívať ako doposiaľ na výstavy súčasného umenia. Ako uviedol riaditeľ galérie Róbert Němeček, v rámci programu Galéria s otvorenou náručou venujú priestor mladým umelcom na experimentálne umenie, inštalácie, fotovýstavy a multimediálne žánre. Kopplova vila sa bude orientovať najmä na organizáciu výstav klasického výtvarného umenia.

Súčasná výstava

Na najzaujímavejšie výstavy v histórii Synagógy – Centra súčasného umenia nadväzuje aj súčasná inštalácia japonského sochára Tetsa Ohnariho (1980, Tokio) Reflexia v kurátorskej koncepcii Petra Megyesiho. Výstava sa koná pod záštitou Veľvyslanectva Japonska na Slovensku.

Japonský výtvarník po štúdiách na domácej univerzite pokračoval na Akadémii výtvarných umení a UMPRUM v Prahe. Od roku 2013 je doktorandom na Fakulte umení a dizajnu Univerzity Jana Evangelistu Purkyně v Ústí nad Labem. Pracuje s kameňom, drevom a sklom. Jeho tvorba je charakteristická citlivou reakciou na konkrétne podmienky a podnety prostredia, v ktorom vznikajú jeho diela.

Taká je aj site – specific inštalácia Reflexia, ktorú vytvoril pre trnavskú Synagógu. Tvorí ju 12 objektov visiacich zo stropu a poprepájaných lankami, z ktorých každý sa skladá z dvanástich okien v tvare trojuholníka s bielymi okennými rámami. Trojuholníkov použil dovedna 144. Autor sa inšpiroval centrálnym oknom na východnej strane synagógy. Jeho trojuholníková štruktúra je založená na ústrednom symbole judaizmu – šesťcípej Dávidovej hviezde, ktorá vznikla prienikom dvoch rovnostranných trojuholníkov. Motív hviezdy odkazuje ako memento na sakrálnu minulosť priestoru. Ohnari používa hexagram ako minimalistické sochárske tvaroslovie. Postup, keď rozkladá a preskupuje prvky a vytvára z nich nové objekty, vyvoláva asociácie na postupné vytesňovanie spomienok, prekrývanie stôp v pamäti a zmenu funkcie pôvodne sakrálneho priestoru na galerijný.

Kurátor Peter Megyesi a Tets Ohnari sa stretli v roku 2013, keď vystavoval v trnavskej Synagóge v rámci skupinovej prezentácie sklárskeho ateliéru zo Zlína. Tento sugestívny priestor ho veľmi zaujal. Kontakt sprostredkovala PR manažérka Galérie Jána Koniarka Zuzana Dohnalová. Japonský umelec opakovane navštevoval synagógu ešte pred rekonštrukciou a intenzívne pracoval na tvorbe svojho diela.

„Každý priestor je inšpiratívny, všade možno niečo nájsť. Keď sa pozeráte okolo seba, v každom detaile kdekoľvek nájdete niečo zaujímavé. V tomto prípade ma oslovila najmä história budovy, premýšľal som, aký koncept vytvoriť,“ hovorí Tets Ohnari o vzniku inštalácie. Náročných momentov v následnej tvorbe idey bolo viac. Od technických problémov ako vyriešiť závesný mechanizmus, cez mimoriadnu veľkosť priestoru, jeho históriu, sakrálnosť, premeny v čase. „Veľký priestor je vždy výzvou,“ hovorí. Bielu farbu okenných rámov si vybral preto, lebo pred rekonštrukciou interiér pôsobil svetlejšie. Pri tvorbe mu pomáhali aj priatelia – výtvarníci, pretože výroba komponentov nebola jednoduchá. Drevo na výrobu okenných rámov pochádza z českých lesov. Po skončení výstavy si mieni dielo dopraviť domov.

Kurátor Peter Megyesi hovorí o autorovi výstavy ako o veľkom detailistovi a perfekcionistovi. „Je veľmi systematický, premýšľavý. Proces tvorby je preňho možno ešte zaujímavejší, než samotný výsledok. Na poschodí, na galérii synagógy možno na plátne sledovať aj časozberné video z jeho opakovaných tvorivých pobytov v synagóge.“ V tomto priestore sú umiestnené panely s fotografiami a informáciami o dvadsiatich zachovalých synagógach v strednej a východnej Európe. Návštevník tak má možnosť presvedčiť sa, že aj trnavská synagóga je súčasťou tohto európskeho kontextu. Dvadsať panelov zapožičal Balassiho inštitút z Bratislavy.

Slávnostnú atmosféru otvorenia synagógy umocnilo vystúpenie speváka židovských piesní Ervína Schonhausera v klavírnom sprievode hudobného skladateľa Igora Bázlika a vystúpenie drážďanského klaviristu Benjamina Kluma.

Inštalácia Tetsa Ohnariho Reflexia bude v Synagóge prístupná do 15. mája.

Iveta Pospíšilová a Martin Jurčo, foto: Zuzana Dohnalová

 

Zatiaľ nehodnotené