novinky z radnice

Priam neuveriteľná príhoda pri návrate trnavskej futbalovej výpravy zo zámorského turné pred štyridsiatimi dvoma rokmi, vo februári 1974

Život občas dokáže pripraviť situácie, aké by nevymyslel ani ten najchýrnejší filmový scenárista. Jedna z nich sa pred vyše štyrmi desaťročiami prihodila tandemu z futbalového vedenia Spartaka TAZ v lietadle na linke Caracas – Amsterdam. Pripomeňme, že športová Trnava prežívala na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov bájne obdobie romantického futbalu, keď do oddielovej vitríny pribudlo z federálnej ligy v pomerne krátkom čase päť majstrovských titulov. Samozrejme, o merania síl s vychýreným stredoeurópskym mužstvom bol aj za veľkou mlákou enormný záujem. Náš nezvyčajný príbeh sa udial v závere tretieho zámorského turné trnavského prvoligového kolektívu. Počas neho sa zverenci Antona Malatinského konfrontovali v ôsmich dueloch, šiestich na turnaji v Kolumbii a dvoch v peruánskej Lime. Stojí za povšimnutie, že 22-člennú výpravu tvorilo sedemnásť hráčov a iba päťčlenný realizačný tím. Boli v ňom aj dlhoroční spartakovskí činovníci, vtedajší predseda mestského národného výboru Jozef Hagara a technický vedúci trnavského mužstva Rudolf Mesíček. V osobe skôr menovaného funkcionára, nezabudnuteľného mešťanostu, išlo o dlhoročného prvoligového hráča TŠS, trénera A-mužstva, dorastencov Spartaka či reprezentantov Kambodže, ba i dlhoročného funkcionára červeno-čierneho oddielu a celej telovýchovnej jednoty Spartak. Počas dlhého letu cez oceán popretriasala uvedená dvojica rôzne témy. Tiež sa do pľacu dostala debata o svetoznámom vynálezcovi prof. Ing. Františkovi Hegerovi, PhD. (6. 2. 1930 – 21. 12. 1997). Pochádzal z Orešian, v Dolných prišiel na svet, v Horných strávil detstvo. Mesíček mal naňho hŕbu nezabudnuteľných spomienok. Z chlapčenských liet aj zo spoločného drania nohavíc v trnavskej meštianke. Neskôr, v dospelosti, sa ich cesty rozišli. Heger našiel v USA úrodnú pôdu pre svoje vedecké objavy. Debata spartakovských činovníkov o ich krajanovi nezostala u jedného z cestujúcich bez zjavného interesu. R. Mesíček, tajomník Telovýchovnej jednoty Spartak, si s docentom J. Hagarom dali pod sedadlami nenápadný signál – a zmĺkli. Záhadný muž ich po chvíli oslovil lámanou slovenčinou: „Vy ste poznali Franka Hegera?“ Po Mesíčkovom súhlasnom prikývnutí prišla nečakaná kontra: „Vďaka jeho skafandru som sa vrátil z Mesiaca.“ Na potvrdenie povedaného vzápätí podal prekvapenej trnavskej dvojici svoju navštívenku. Pred nimi sedel trojnásobný americký astronaut Eugene Andrew Cernan (*14. 3. 1934), dvanásty a doteraz posledný človek, ktorý v decembri 1972 kráčal po povrchu Mesiaca. Jeho starý otec Štefan Čerňan z Vysokej nad Kysucou sa začiatkom 20. storočia vysťahoval, spolu s manželkou Annou, do USA. Tajomník spartakovskej jednoty už mal informácie, že Fraňo Heger, ako ho doma familiárne volal, pracoval v novom pôsobisku pre NASA, no slová uznania z úst svetoznámeho astronauta na adresu Mesíčkovho krajana boli k nezaplateniu. Pred pristátím na amsterdamskom letisku sa vedúcim Spartaka dostalo milého podarúnku. Vzácna osobnosť venovala Trnavčanom historické snímky s podpisom, ktoré boli zhotovené počas úspešnej 12-dňovej Mesačnej misie E. Cernana na palube vesmírneho korábu Apollo 17.

Eugene Andrew „Gene“ Cernan na Mesiaci v skafandri, ktorý mu skonštruoval svetoznámy vynálezca František Heger. Túto snímku z decembra 1972 venoval americký astronaut so slovenskými koreňmi vo februári 1974 funkcionárom trnavského Spartaka pri leteckom návrate ich futbalovej výpravy zo zámorského turné.

Jaroslav Lieskovský, foto: archív R. M.

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (18x hodnotené)