novinky z radnice

S prichádzajúcim letom uvažujú hlavne mladí ľudia o dovolenke. Pozornosť pútajú zahraničné, zvlášť prímorské krajiny. Grécko v tomto roku zaujalo verejnosť aj kvôli iným dôvodom. Odkrylo vážnejšie, dlhšie zahmlievané trhliny našej civilizácie.

Napriek pokroku, vzdelaniu a vede opakovane podliehame ilúziám, ktoré nie sú o nič menšie než napríklad v stredoveku. Patrí k nim i presvedčenie, že všetko najlepšie vyrieši trh, alebo že možno beztrestne žiť na dlh iných. Obidva krajné postoje sú v našom európskom priestore stále prítomné a svojou vnútornou rozpornosťou potvrdzujú nedôslednosť myslenia. V okamihu, keď trh kvôli nezodpovednosti svojich účastníkov dospeje k nevyhnutnému bodu zlomu, mu však nenechávame voľný priebeh. Dotkol by sa inštitúcií, ktoré majú byť garantmi celého systému. V mene “vyššej viery“ väčšinou bez vyvodenia zodpovednosti prekrývame prehrešky a zlyhania. Bankrot bánk či štátu znamená ohrozenie meny, a tým i opakované spochybnenie nastaveného smerovania našej civilizácie. Politici, predstavitelia finančných a menových inštitúcií, v rozpore s vierou, o ktorej sami hovoria, sú na rozdiel od nás nepostihnuteľní. Napriek tomu, že sami určovali trendy, že boli o dôsledkoch priebežne informovaní a mnohé chyby vedome kryli. 

Veľkú politiku i ekonomiku prirodzene mnohí nemajú radi. Od určitého množstva financií a vzťahov si už nevieme predstaviť súvislosti a toky. No mali by sme na rozdiel od niektorých Grékov viac dôverovať zdravému sedliackemu rozumu. Nech znejú sladké reči politikov či úverových maklérov akokoľvek, nad pomery dlho nemožno žiť. Peniaze i platy, ak majú mať hodnotu, musia byť kryté prácou i námahou. V malom i vo veľkom. Dokedy budeme prehliadať a tolerovať v európskych štátoch, vrátane Slovenska, že rozpočty sa už štandardne schvaľujú s dlhmi?

Budúcnosť nemôžeme obetovať prítomnosti. Mimo priateľských vzťahov, ktoré však chladný trh vo svojej praxi neuplatňuje, nám nikto nepožičia nezištne. Za všetko sa platí úrokmi. Počúva sa to síce ťažšie, no o to menšie sú sklamania. A nie sme v tom až tak nevinne. I my už niekoľko rokov slobodne vyberáme politikov, ktorí na úrovni štátu spravujú zverené spoločné financie. Rozhodujeme sa na základe dobre znejúcich sľubov alebo s rozvahou, vedomí si zodpovednosti za zajtrajší deň? Grécka skúsenosť potvrdzuje, že donekonečna sa nedá žiť z ilúzií a ani s politikmi, ktorí nemajú zodpovednosť za zajtrajšok. Či dopadneme ako Gréci, záleží aj na nás. Chceme počuť pravdu alebo len upokojujúce sľuby?

Pavol TOMAŠOVIČ

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (52x hodnotené)