novinky z radnice

V starom zväzku novín hľadám novinový článok kdesi z roku 1997, keď sa predstavil naposledy v Trnave veľkým programom šansónov a príjemného rozprávania s českým hercom Miroslavom Horníčkom. Už vtedy žil dlhé roky v Prahe a s Mirkom desať rokov brázdil české, ale aj slovenské mestá s týmto programom. Vtedy zažil nielen atmosféru trnavského divadla, ale stretol sa aj so svojimi rodákmi z neďalekého „Farkašína“ a v zrkadlovke sa na neformálnom posedení rozprávali dlho do noci. Igor Šebo (nar. 1. februára 1956 vo Vlčkovciach) je dnes známy v Česku a Poľsku svojimi šansónovými recitálmi i monodrámami. Poslucháči ho môžu počúvať napríklad aj na stanici Českého rozhlasu Rádiožurnál, kde moderuje reláciu Stretnutie o Slovensku v slovenčine. Ďaleko od Trnavy i Vlčkoviec.

Keď som sa ho spýtal, či vyrastal v umeleckej rodine, odpovedal mi (ako to už so šansoniérmi býva) malým príbehom. „Náhodou som sa dozvedel, že moji rodičia sa zoznámili, keď hrali divadlo. Otec, keď bol mladý, chodil hrávať do kostola. Veriacim pripomenul nejakú dobovú populárnu pesničku, v ktorej sa spievalo o Marte. Pretože mama bola Marta, tak jej takto poslal odkaz, za čo si vyslúžil od farára napomenutie. To je celý umelecký kontext mojich rodičov, nič viac,“ hovorí s úsmevom Igor Šebo. „V súvislosti s mojím rodiskom si spomínam na behanie bosými nohami po strnisku, o chytaní rýb do ruky a rôzne detské hry.“ Vraj je posledným vlčkovským rodákom: „Bolo vtedy veľmi veľa snehu a mama ma musela odrodiť doma. Potom sa už deti rodili v pôrodnici v Trnave.“

Dlho sa však ani vo Vlčkoviach, ani v Trnave neohrial. Keďže jeho otec pracoval v komárňanských Lodeniciach G. Steinera, presťahovali sa, a tam absolvoval Igor Šebo aj školy. Po štúdiách estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave začínal ako herec v prešovskom divadle. Prvé nahrávky pripravil v bratislavskom rozhlase, ktoré pôvodne mala spievať herečka Jiřina Jirásková. Bolo to vtedy, keď začal Igor pracovať v bratislavskom rozhlase v rôznych redakciách, a v tom období sa zoznámil s českým textárom Pavlom Cmíralom. Vďaka nahrávkam ho v lete 1989 oslovili hudobní tvorcovia Jindřich Brabec (napísal napríklad pieseň Modlitba pro Martu) a klavirista Milan Dvořák a Igor začal nahrávať v rozhlase v Prahe sólové skladby. Tak sa začali jeho koncerty i nahrávky, ktoré vyšli na niekoľkých CD platniach. Jednou z tých, čo vyšli len nedávno, je CD pripomínajúce významného skladateľa, autora prvého slovenského tanga Dušana Pálku (1909 – 1998), ktorý pochádzal z Liptova, ako advokát žil celý život v Prahe a napísal také piesne ako Dita, Nepovedz dievčatko nikomu, Krásne je v Tatrách, či Ešte raz ku tebe prídem.

Igor Šebo v posledných rokoch spolupracuje aj s hudobným skladateľom Alim Brezovským. Úspešné sú jeho hry Podivná splátka, Moje past a Nuselský most. V poslednom období účinkuje najmä v Poľsku. Teatr Rozrywski v Chorzowe uviedol jeho hru Pomaly a ešte raz. Stvárnil v nej Slováka žijúceho v Prahe. Táto hra získala viacero ocenení a Igor Šebo ju dnes hrá na doskách varšavského Teatr Capitol.

Na otázku, či sa vráti s niektorým zo svojich recitálov či s nejakou hrou aj do Trnavy alebo na Slovensko, odpovedá skepticky. Viac je vraj o jeho umenie záujem práve v Česku a Poľsku. Tak dúfajme, že sa to čoskoro zmení a bude to Igorov veľký návrat do svojho rodného regiónu.

Martin Jurčo, foto: autor

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (3 hlasovali)