novinky z radnice

Pri príležitosti Dňa múzeí a galérií udeľuje Trnavský samosprávny kraj pamätné medaily nielen osobnostiam kultúry a spoločenského života regiónu, ale aj tým, ktorí prekročili jeho rámec a ich aktivity pozná každý z nás. Jednou z takých je aj významná slovenská herečka, dlhoročná členka Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave Mária Prechovská (1921 – 1995). Udelili jej Pamätnú medailu Trnavského samosprávneho kraja in memoriam.


Cenu pre Máriu Prechovskú prevzala jej vnučka Katarína Milková

Mária Prechovská ako jedna z mála slovenských herečiek študovala vo Viedni, a v Trnave bola krátko členkou Akademického divadla. Pred rokmi v rozhlasovom rozhovore sa vrátila aj do svojej rodnej Trnavy. Neraz spomínala na studňu na rohu Pekárskej a dnešnej Hviezdoslavovej ulice, na pokojný a ničím nerušený život obyvateľov mesta, ktorých len občas vyrušilo nejaké auto. Mária Prechovská sa pôvodne v Trnave ani nemala narodiť. Jej otec pracoval v cukrovarníckom priemysle, a tak ho prekladali z miesta na miesto. A keďže mal prácu práve v Trnave, Mária prišla na svet práve tu. V Trnave žila prakticky dvakrát. Najprv do svojich šiestich rokov. Odišla do Továrnikov a neskôr do Topoľčianok. Ako dieťa ju vychovávali uršulínky, odkiaľ tiež nebolo ďaleko na Pekársku ulicu. „Pamätám si, že na druhom poschodí mali krásnu kaplnku. Boli tam tmavé parkety, mosadzné a zvláštne sväteničky. A bola tam krásna Madona, čo bola pre mňa symbol krásy. Cez prestávku som vždy vyšla hore a dívala som sa na túto Madonu,“ spomínala kedysi Mária Prechovská v jednom z rozhovorov.

Do Trnavy sa vracala pravidelne, keďže tu mala pochovaných rodičov. Nevynechala ani centrum mesta a prechádzku okolo divadelnej budovy. Na javisku rôznych divadelných inštitúcií, ktoré v budove mestského divadla sídlili (od Dedinského, cez Krajové až po Trnavské divadlo)nikdy neúčinkovala. Až na jednu sezónu. V rokoch 1944 – 45 bola členkou Akademického divadla v Trnave. To už mala za sebou absolutórium herectva, ktoré absolvovala v Reinhardtovom divadelnom seminári vo Viedni. A práve do Viedne sa s Činohrou SND v Bratislave vrátila v pamätnom roku 1968. Takmer 50 rokov pôsobila na doskách Činohry SND v Bratislave. Viac o tomto období sme písali v Novinkách z radnice v novembri, keď sme si pripomínali 20 rokov od úmrtia herečky.

Cenu Márii Prechovskej v Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika prevzala jej vnučka Katarína Milková. A takto si na ňu zaspomínala: „Moja babka zomrela, keď som mala osem rokov. Takže si ju pamätám predovšetkým ako babičku, a nie ako herečku. Bývali sme v ňou v jednom byte a nebolo dňa, kedy by sme neboli spolu. Tým, že bola herečka, tak hrať sa s ňou bola najväčšia radosť. Zobrala plyšové hračky a robila pre mňa také malé divadlo. To bol pre mňa veľký zážitok. Vždy ma vyprevádzala do školy a keď som jej vzduchom poslala bozk, ona sa zahrala ako ho chytá. Keď som išla zo školy, tešila som sa, že jej zaklopem našu tajnú morzeovku a ona otvorí. Nikdy na ňu nezabudnem, ako bola vždy vysmiata a úžasná. Spomínať na ňu ma dojíma až k slzám, a preto prebratie tejto ceny bolo pre mňa veľmi dojemné. Cením si, že som ju mohla práve ja prevziať. Som rada, že mi po nej ostali filmy, ktoré si rada pozriem znova a znova. Moja teta a otec zostali v divadle, teta je fotografka a tatino kasírnik, no ja som sa už k práci v divadle nedostala. Aj keď som na strednej škole snívala, že budem herečkou po babke, nakoniec som sa vybrala v mamkiných šľapajach,“ hovorí Katarína Milková.

Na Máriu Prechovskú spomínal aj jej dvorný rozhlasový autor Jozef Lenhart na aktuálnom 9. ročníku festivalu rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok v Piešťanoch. Bol suverénnym víťazom v kategórii monologických rozprávok a cenu získal od detskej i odbornej poroty. Pri ďakovaní pri udelení cien hovoril aj o Márii Prechovskej ako o hereckej osobnosti, ktorá ho výrazne ovplyvnila. Spoznal ju v Bojniciach ako malé dieťa, a potom na sklonku jej života jej napísal na telo niekoľko rozhlasových hier. Práve hra Spolok klobúkových dám dostala v 90. rokoch na festivale rozhlasových hier jednu z cien.

Martin Jurčo, foto TTSK

 

Zatiaľ nehodnotené