novinky z radnice

Pri príležitosti osláv 20. výročia Novembra bol v Trnave otvorený nový priestor na prezentáciu výtvarného umenia. Kedysi chrám, dnes galéria. Súčasní majitelia a kurátori v nej plánujú v galérii prezentovať predovšetkým súčasnú výtvarnú tvorbu, najmä grafiku a fotografiu. Hovorí sa, že žiadny nový luxusný kultúrny priestor nenahradí historickú stavbu. Potvrdili to aj odborníci na prvej vernisáži v novej galérii na Haulíkovej ulici v zrekonštruovanom priestore niekdajšej synagógy.

Ortodoxná synagóga stojí hneď veľa synagógy status quo, a kedysi slúžila ortodoxnej židovskej náboženskej obci, ktorá v Trnave vznikla v roku 1896. Podľa ortodoxného zvyku má byť takáto synagóga bez pompy a bez veží. Hoci zvonku pôsobí stavba veľmi skromne, vnútro je impozantné a vyvoláva v návštevníkovi priaznivý dojem. Žiaľ, po marci 1942, keď do platnosti vstúpila legislatíva fašistického slovenského štátu, bola židovská komunita deportovaná do koncentračných táborov, z ktorých sa domov vrátil len zlomok. To poznamenalo aj využívanie objektu v ďalších rokoch.

Po desiatkach rokov, keď bol osud stavby neistý, sa sen o využití objektu na kultúre účely stal skutočnosťou. „Podľa našich informácií je to jediná synagóga takéhoto typu na západnom Slovensku. Ešte pred pár rokmi bola v zdevastovanom stave, bola odsvätená a židovská náboženská obec o ňu neprejavovala aktívny záujem. Po rokovaniach, keď sme sa dohodli, že budeme priestor využívať na kultúrne účely a prezentácie, ktoré neprotirečia pôvodnému zámeru stavby, sme sa utvrdili v zrealizovanom zámere,“ hovorí kurátor a spolumajiteľ výstavného priestoru Eugen Blaškovič. Pôvodný stav objektu si vyžadoval náročnejšiu rekonštrukciu, pričom investori dbali na to, aby čo najviac pôvodných prvkov a častí objektu zostalo zachovaných. Ak sa ich nepodarilo zreštaurovať alebo zrekonštruovať, nahradili sa. Z pôvodných súčastí objektu teda môžeme dnes obdivovať empory, fresky, ale aj zreštaurované maľby. Nové moderné prvky len dotvorili celý výstavný priestor – najvýznamnejšou zložkou moderného dotvorenia architektúry vnútorného priestoru synagógy bolo vloženie dvoch sklených stien, ktoré slúžia ako výstavné panely a zároveň svojou „čistotou“ nezasahujú do celkovej architektonickej členitosti vnútorného priestoru.

„Prvou expozíciou v tomto priestore a novej galérii zároveň je prezentácia fotografií a kníh Karola Benického a Pavla Sukdoláka. Základným zámerom je prezentovať súčasných tvorcov, najmä fotografiu i grafiku, v budúcom roku by sme chceli osloviť napríklad aj fotografa Karola Kállaya,“ hovorí Eugen Blaškovič.

Karol Benický je autorom asi štyridsiatich kníh fotografií a predstavuje sa prierezovou výstavou venovanou k 70. narodeninám. „Som rád, že môžem otvárať kultúrny priestor práve ja. Žiadna nová galéria neurobí to, čo takáto klasická stavba, má svoju charizmu, je to chrám, a v chráme sa veľmi dobre vystavuje,“ hovorí Karol Benický. Je Slovák, no žije v Prahe. Nositeľ desiatok ocenení je nielen umeleckým fotografom, ale aj nakladateľom, dizajnérom, iniciátorom humanitárnych projektov, zakladateľom Pražského medzinárodného knižného majálesu (1995), no aj cestovateľom. Charakter i obsah fotografií je akousi interpretáciou jeho profesionálnych charakteristík. „Zaoberám sa ľudskou problematikou, hľadám to, čo ľudia dávajú ľuďom, interesuje ma ľudský svet, najmä rodina,“ hovorí Karol Benický.

Druhým vystavujúcim autorom (v hornej časti galérie) je akademický maliar Pavel Sukdolák (nar. v r. 1925 v Humpolci). Venuje sa voľnej a úžitkovej grafike, pastelu, knižnej ilustrácii a tvorbe známkovej grafiky. Vo svojej tvorbe rád používa znaky a symboly, z ktorých skladá pevné situácie. Nosnými témami jeho celoživotnej tvorby – a zároveň aj trnavskej výstavy – sú súvislosti zeme, prírody a ich duchovnej podstaty v kompozíciách založených na kruhových princípoch, ale aj iných geometrických obrazcoch. Pavel Sukdolák už vyše polstoročia žije a tvorí v pražských Dejviciach.

Martin JURČO

foto: Blažej VITTEK

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.3 (11x hodnotené)